Zemplínska stopa cisárovnej Sisi: Osud grófky Irmy Sztáray a jej rodného kraja

Objavte fascinujúci príbeh grófky z východného Slovenska, ktorá sa stala najbližšou spoločníčkou legendárnej Sisi. Spoznajte osud ženy, v ktorej náručí vydýchla samotná rakúska cisárovná, a vydajte sa po jej stopách na Zemplín.

Posledná dvorná dáma rakúskej cisárovnej Alžbety, ľudovo zvanej Sisi, pochádzala z východného Slovenska a tu je aj jej posledné miesto odpočinku. Spoznajte sa s rodáčkou z obce Staré (dnes tu žije približne 700 obyvateľov v okrese Michalovce), s grófkou Irmou Sztáray zo Sztáraya a z Nagy-Mihály, ktorej telesné pozostatky ležia pochované v Sobranciach, v obci vzdialenej len 33 kilometrov od miesta rodiska grófky.

Irma Sztáray pochádzala zo starej maďarskej šľachty a vyrastala na rodičovskom panstve v obci Staré, ktoré sa predtým volalo Sztáray. Prišla tu na svet v júli 1864. Do roku 1848 obec vlastnili Irmini predkovia a bola známa trhmi. Po roku 1880 až do roku 1910 sa z obce vysťahovalo veľké množstvo obyvateľov do USA.

Teraz len za 9,90 €

Nové predplatné bez reklám!

 Obsah bez komerčných plôch a sponzorovaných odkazov. Sústreďte sa len na to podstatné.

Získať viac informácií

Život v službách cisárovnej a tragédia v Ženeve

Irma Sztáray bola poslednou dvornou dámou veľmi náročnej cisárovnej Sisi. Dvorné dámy u nej vydržali len krátke časové obdobie. Pre Sisi nebol najdôležitejší pôvod dvornej dámy. Kládla si však podmienku, že „dvorná dáma“ musí vedieť po maďarsky. V tejto reči cisárovná s potešením komunikovala so svojím služobníctvom. Cisárovná kládla veľký dôraz na telesnú zdatnosť svojich dám. Museli zvládať dlhé pochody či túry a neustále cestovanie. Irma vstúpila do služieb Sisi v lete roku 1894 vo veku 30 rokov, a tým, že bola slobodná a bezdetná, bola ideálna kandidátka. Precestovala s cisárovnou veľa krajín, ako napríklad Grécko, Maroko, či absolvovala dlhé pobyty v maďarskom Gödöllő.

Sisi žila na cisárskom dvore v ústraní a jedinou oporou jej bola dcéra Mária Valéria. Syn Rudolf tragicky ukončil svoj život v januári roku 1889 a dcéra Gizela žila so svojou rodinou v Mníchove.

Zápisky v denníkoch dvorných dám sú dnes dôležitým zdrojom informácií o živote na viedenskom cisárskom dvore. Irma Sztáray bola aj svedkyňou tragického úmrtia cisárovnej Sisi v Ženeve. Obe dámy sa vybrali na výlet loďou v teplý tretí septembrový deň roku 1898 a na ceste k lodi napadol anarchista Luigi Lucheni špicatým predmetom cisárovnú. Podľa neskoršej výpovede Irmy si cisárovná svoje smrteľné zranenie „nevšimla“ a mylne sa domnievala, že jej útočník chcel ukradnúť hodinky. Neskoršie upadla do bezvedomia a zomrela v rukách obetavej Irmy. Tá sa veľmi dlho spamätávala zo smrti cisárovnej a dlhší čas žila v ústraní, ale v blízkosti cisárskeho dvora vo Viedni. Cár Franz Jozef daroval vernej dvornej dáme šaty, ktoré mala Sisi na sebe pri úmrtí. Šaty grófka opatrovala až do 30. rokov minulého storočia a neskôr ich darovala Múzeu cisárovnej Alžbety v Budapešti. Cár udelil grófke Sztáray už v roku 1889 vysoké vyznamenanie: Rad svätej Alžbety.

Irma napísala zo svojich spomienok na Sisi knihu, ktorej podklad tvoria listy, ktoré písala svojej mame na dnešné územie Slovenska. Kniha vyšla v roku 1909 pod názvom „Z posledných rokov cisárovnej Alžbety“ a bola znova vydaná v roku 2004.

Návrat domov a stopa rodu Sztárayovcov na Zemplíne

Neskôr sa Irma vrátila na rodinné panstvo do obce Sobrance, kde sa rovnako ako v obci Staré vysťahovalo veľké množstvo obyvateľstva do USA. Irma tu zomiera v roku 1940 ako sedemdesiatšesťročná. Sobrance mali veľmi pohnuté dejiny. Do roku 1918 patrili do Maďarského kráľovstva, neskôr boli začlenené do Československej republiky. Vo vojnových rokoch 1938 – 1945 patrilo územie opäť Maďarsku a po vojne sa znova vrátili k Československu. Dnes v dedine žije okolo 5700 obyvateľov, často je obec v spravodajských kanáloch Slovenska kvôli problémom s rómskou populáciou. Bola som tam osobne, bola som zhrozená z jej úpadku. Napriek tomu sa do dedinky každoročne vracia veľké množstvo mladých ľudí z USA, ktorí tu hľadajú i nachádzajú svoje korene, hlavne na cintoríne.

Kostol je vhodné spomenúť v súvislosti s rodinou Sztárayovcov. Posledné miesto odpočinku Irmy a jej príbuzných sa nachádzalo v dnes už neexistujúcom rímskokatolíckom Kostole svätého Vavrinca v Sobranciach. Kostol bol počas druhej svetovej vojny zničený a nahradený novostavbou. Telesné pozostatky grófskej rodiny boli prenesené na miestny cintorín a tam znova pochované. Zachoval sa originálny kríž z rodinnej krypty, ktorý stojí pred hlavným vchodom do kostola. Panstvo v Sobranciach sa nezachovalo a neexistujú už ani sobranecké kúpele, ktoré boli zatvorené už v roku 2004.

Na Zemplíne však zostala viditeľná stopa po grófoch Sztárayovcoch. V Michalovciach sa zachoval krásny kaštieľ, ktorý rodina vlastnila už od roku 1776. Pred prichádzajúcim frontom utiekla grófska rodina do zahraničia, no kde, sa mi nepodarilo zistiť. Rovnako som nezistila údaj, či rodina má ešte nasledovníkov.

Kaštieľ bol vo vojne značne poškodený a z pôvodného zariadenia sa toho veľa nezachovalo. Už v roku 1957 bol objekt sprístupnený verejnosti a od roku 1965 sa tu nachádza Zemplínske múzeum. Vystavené sú zbierky nábytku, archeologické vykopávky od staroveku až po stredovek, umelecké zbierky a remeselné pamiatky.

Možno pre Vás malý tip na prázdninový výlet? Dúfam, čoskoro na Zemplíne, rada by som tam s rodinou zavítala.

Vaša Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť