Šepot starého mlyna na brehu Liesingu: Príbeh zabudnutého klenotu viedenského Unterlaa

​Na južnom okraji Viedne, tam, kde sa mestský zhon rozplýva v tichu vidieckych ciest a šumení starých stromov, leží Unterlaa. Keď človek prechádza popri mierne zvlnených brehoch potoka Liesingbach, len ťažko uverí, že sa stále nachádza na území 10. viedenského obvodu Favoriten. Vzduch tu voňia vyživenou zemou, starým drevom a spomienkami na časy, keď rytmus ľudského života neuzatvárali hodiny, ale neúnavné otáčanie mlynského kolesa. Práve tu, na adrese Unter-Laaer Straße 32, stojí majestátna stavba známa ako Alte Mühle alebo Hofmühle. Je to mlyn, ktorý neprehovára hlučným škrípaním ozubených kolies, ale tichou, vznešenou prítomnosťou, v ktorej sa zrkadlí takmer 600-ročná história človeka, vody a zeme.

​Pohľad na mlyn v Unterlaa evokuje pocit, že človek prekročil neviditeľnú hranicu storočí. Zatiaľ čo moderná Viedeň rastie do výšky a jej ulice zapĺňa neustály ruch električiek a áut, táto časť mesta si zachovala čaro starobylého cestného sídla. Malebné uzatvorené usadlosti, úzke dvory a staré hospodárske stavby tu tvoria celok, ktorý akoby vzdoroval plynúcemu času. Mlyn je pevnou kotvou tejto lokality, postavený hneď vedľa toku Liesingbachu, ktorý bol po generácie jeho životodarnou tepnou.

​Historické korene Unterlaa siahajú hlboko do stredoveku, kedy toto územie tvorilo jeden celok so susedným Oberlaa pod spoločným názvom Laa. Dedinka rozložená pozdĺž vodného toku žila svojím vlastným, uzavretým životom, v ktorom hral mlyn kľúčovú úlohu. Nebol len samotnou stavbou na mletie múky, ale aj prirodzeným strediskom stretnutí, obchodu a rozhovorov. Práve pri mlynskom náhone sa obyvatelia dozvedali novinky zo sveta, tu sa stretávali poľnohospodári z celého okolia a tu sa formovala osobitá kultúra južného predmestia Viedne.

​Rytieri z Malty a prvé písomné stopy

​Písomná história mlyna v Unterlaa je neobyčajne bohatá a prináša fascinujúci pohľad do právnych a spoločenských pomerov neskorého stredoveku. Vlastnícky rad tohto objektu je zdokumentovaný od roku 1436, čo z neho robí jedno z najlepšie preskúmaných hospodárskych sídiel v širšom okolí Viedne. V tých časoch patril mlyn pod správu Maltézskeho rádu, známeho aj ako rád jánskych rytierov. Tento duchovno-rytiersky rád mal v regióne obrovský vplyv a vlastnil rozsiahle pozemky vrátane hospodárskych dvorov.

​Vplyv maltézskych rytierov dodnes pripomína aj samotný erb mestskej časti Unterlaa, na ktorom hrdo žiari biely maltézsky kríž. Mlynári, ktorí na mlyne v tých časoch hospodárili, podliehali poddanskej povinnosti voči rádu, no zároveň sa tešili pamiatkovej a právnej ochrane. Boli to vážení remeselníci, pretože múka bola základnou potravinou pre rozrastajúcu sa Viedeň a jej blízke zázemie. Mlyn tak v priebehu storočí prechádzal rukami mnohých nájomcov a mlynárskych majstrov, z ktorých každý zanechal v jeho kamenných základoch svoj neviditeľný otlačok.

​Voda ako verný sluha aj nevyspytateľný živel

​Mlyn v Unterlaa patril do kategórie takzvaných spodnovodných mlynov. To znamená, že vodné koleso bolo poháňané prúdom vody, ktorý prúdil pod jeho spodnou časťou. Voda bola usmerňovaná zo samotného Liesingbachu cez starostlivo vybudovaný mlynský náhon. Náhon neplnil len technickú funkciu prívodu energie, ale vytváral v krajine nádherný vodný prvok, okolo ktorého kvitla bujná vegetácia a zhromažďoval sa drobný vodný život.

​Avšak život na brehu Liesingbachu nebol vždy len idylický. Potok, ktorý počas miernych jarných a letných dní pokojne pretekal medzi vŕbami, sa dokázal pri výdatných dažďoch alebo náhlom topení snehu zmeniť na divoký a nespútaný živel. Náhle záplavy boli pre mlyn permanentnou hrozbou. Mnohokrát v histórii dravé vody Liesingbachu poškodili alebo úplne zničili mlynské koleso, hrádze aj samotné prítokové kanály. Každá takáto živelná pohroma znamenala pre mlynára nesmierne úsilie, finančné obete a týždne ťažkej práce pri obnove zničenej techniky. Napriek týmto opakovaným ranám osudu sa mlyn vždy znova prebudil k životu, čo svedčí o húževnatosti a vytrvalosti ľudí, ktorí tu žili.

​Zimný zázrak na mlynských rybníkoch

​Keď sa koncom 19. storočia menila hospodárska štruktúra a tradícia mletia múky pomaly ustupovala modernejším priemyselným valcovým mlynom, majitelia v Unterlaa našli nový, mimoriadne nápaditý spôsob, ako využiť vodnú energiu a chladné zimné mesiace. Vedľa mlyna boli vybudované dva veľké rybníky, ktoré v zimnom období slúžili na unikátny podnikateľský zámer: výrobu a zber prírodného ľadu.

​Počas mrazivých zimných nocí rybníky zamrzli na hrubú vrstvu čistého ľadu. Mlynári a ich pomocníci potom pomocou špeciálnych píl a sekier sekali ľad na veľké obdĺžnikové bloky. Tieto ľadové kvádre sa následne pomocou výťahu, ktorý bol poháňaný práve vodnou silou mlyna, vyvážali do špeciálne izolovaného ľadového domu. Tu, v temných a chladných priestoroch chránených hrubými múrmi, sa ľad udržal často až do neskorého leta. Ľad z Unterlaa bol mimoriadne žiadaným tovarom. Zásielky smerovali do viedenských mäsokombinátov, pekární, pivovarov a tradičných hostincov, pre ktoré bol tento chlad jediným spôsobom, ako uchovať potraviny čerstvé v časoch pred vynálezom elektrických chladničiek.

​Od rodinnej tradície k elektre a moderným časom

​Rok 1893 priniesol v histórii mlyna zásadný obrat. V rámci dedičského konania získali objekt rodiny Kronberger a Frank, ktoré v susednom Oberlaa prevádzkovali mäsiarstvo a pekárstvo. Obe rodiny odkúpili mlyn spolu s vodným právom na Liesingbach z dedičnej podstaty, čím odštartovali novú kapitolu v histórii stavby. Pre mlyn to znamenalo opätovné spojenie s lokálnym spracovaním potravín a upevnenie jeho pozície v komunite.

​Technický pokrok v prvej polovici 20. storočia sa dotkol aj tohto rurálneho zákutia. V roku tisíc deväťsto tridsaťpäť prebehla v Unterlaa celková elektrifikácia. Tradícia pohonu vodným kolesom sa tým definitívne skončila, no mlynársky duch nezmizol. Výťah na transport ľadových blokov bol prestavaný na elektrický pohon a samotné mletie obilia pokračovalo pomocou elektromotorov až do roku 1957. V roku 1949  prevzala správu mlyna a hospodárskych budov Magdalena Haspel, vnučka rodiny Kronberger. Vďaka jej starostlivosti a neskôr úsiliu jej detí zostáva mlyn v rodinnom vlastníctve už viac ako sto dvadsať rokov, čo je v dnešnom rýchlo sa meniacom svete mimoriadne vzácny úkaz.

​Kamenná architektúra plná príbehov

​Architektonická podoba mlyna v Unterlaa je fascinujúcim svedectvom o tom, ako sa funkčnosť spája so šarmom tradičného staviteľstva. Súčasná podoba budovy nesie výrazné znaky 18. storočia s jemnými barokovými a klasicistickými prvkami. Objekt je koncipovaný ako uzavretý trojkrídlový dvor, ktorý poskytoval obyvateľom ochranu pred nepriazňou počasia aj pocit bezpečia. Na fasáde mlyna sa dodnes zachoval historický letopočet 1979, ktorý pripomína jednu z hlavných rekonštrukcií objektu.

​Priamo naproti mlynu na Klederinger Straße stojí ďalší historický skvost – Prentlhof. Tento objekt bol pôvodne časťou loveckého zámočku z osemnásteho storočia a jeho sály dodnes ukrývajú vzácne nástenné maľby s poľovníckymi motívmi. Hoci mlyn a Prentlhof nemali v histórii priamu hospodársku súvislosť, spoločne tvoria neopakovateľný architektonický mikroregión, ktorý návštevníkovi sprostredkúva atmosféru starého viedenského vidieka. Celý komplex mlyna je dnes prísne chránenou kultúrnou pamiatkou, čo zaručuje, že jeho historická hodnota zostane zachovaná aj pre budúce generácie.

​Putovanie pozdĺž koryta Liesingbachu

​Dnes je mlyn v Unterlaa tichým svedkom minulosti, no okolie mlyna opäť ožíva novým spôsobom. Rozsiahla rekonštrukcia a ekologická revitalizácia koryta Liesingbachu navrátili potoku jeho prírodný charakter. Pozdĺž vody boli vybudované prechádzkové a cyklistické chodníky, ktoré lákajú obyvateľov Viedne aj turistov na príjemné výlety. Hoci vodné koleso mlyna sa už nezvŕta a koryto starého náhonu je dnes bez vody, jeho líniu je stále možné v teréne zreteľne rozpoznať.

​Návšteva tejto lokality ponúka jedinečnú možnosť spojiť obdivovanie historickej architektúry s poznávaním dávnej histórie. Neďaleko mlyna sa nachádza Kostol svätého Jána s kaplnkou Božieho grobu vybudovanou podľa jeruzalemského vzoru, ako aj vysunuté pracovisko Múzea mestskej časti Favoriten, ktoré dokumentuje vzácne archeologické nálezy z rímskej doby. Starý mlyn tak zostáva srdcom lokality, kde sa stretáva rímska minulosť, stredoveká rytierska tradícia a pokojný rytmus dnešného dňa.

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

​

Von Buchhändler – Eigenes Werk, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=7865061