Mám v Rakúsku raj, alebo tam len prežívam? Rozdelení emigranti a rovnica, ktorá určuje náš úspech za hranicami

Pravidelne sa v diskusiách na sociálnych sieťach, pri nedeľných obedoch či v komunitných skupinách opakuje ten istý vzorec. Na jednej strane stoja tí, ktorí na prácu a život na západ od rieky Moravy nedajú dopustiť. Rakúsko je pre nich synonymom funkčného štátu, poriadku, lepších platov a dôstojného života, do ktorého sa integrovali s pocitom vďaky. Na druhej strane narážame na hlasitú skupinu krajanov, pre ktorých sú Rakúšania len „studení, povýšeneckí či vypočítaví“. Zahraničie vnímajú ako nutné zlo, pri prvej príležitosti balia kufre a na adresu krajiny, ktorá im dávala prácu, nešetria ostrými slovami.

Ako je možné, že dve skupiny ľudí žijúce v tom istom geografickom a ekonomickom priestore vidia realitu tak diametrálne odlišne?

Dlhodobo pozorujem tento jav a po rochoch života za hranicami som dospela k presvedčeniu, že odpoveď neleží v rakúskych zákonoch, infraštruktúre ani v tamojšej mentalite. Leží v nás samotných. Odpoveď si nesieme v kufroch už vo chvíli, keď prekračujeme hranice na Petržalke či v Jarovciach. Rozhodla som sa preto pomenovať päť hlavných typov slovenských emigrantov a ukázať, prečo pre niekoho znamená ten istý štát životnú výhru a pre iného celoživotnú frustráciu.

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 8. 2026.}}

Získať viac informácií

1. Tí, ktorí utiekli pred vlastnou minulosťou

Prvou skupinou sú ľudia, pre ktorých bol štart do života na Slovensku mimoriadne tvrdý. Zažili chudobu, sociálne odkázanie, nefunkčné rodinné zázemie, šikanu v škole či problémy s úradmi a zákonom. Často nemali čo stratiť. Celý ich majetok sa pri odchode zmestil do dvoch igelitových tašiek.

Keď takýto človek príde do Rakúska, zistí, že aj na základnej pracovnej pozícii si dokáže zarobiť na dôstojné bývanie a stravu. Napriek jazykovej bariére zmobilizuje všetky svoje sily. Ak ku krajine pristupuje so skromnosťou, pokorou a ochotou učiť sa, Rakúsko sa preňho stáva faktickým rajom. Domov sa už vrátiť nechce, pretože Slovensko preňho predstavuje spomienku na bezmocnosť, zatiaľ čo Rakúsko mu dalo druhú šancu.

2. Hodnotoví emigranti a hľadači reálnej slobody

Druhá kategória nepotrebuje utekať pred chudobou. Sú to ľudia, ktorým sa na Slovensku materiálne nedarilo zle, no narážali na systémové zlyhania. Hnevala ich politická kultúra, nefunkčné zdravotníctvo, selektívna spravodlivosť či spoločenská atmosféra plná predsudkov.

Patria sem aj príslušníci rôznych menšín, ktorí na Slovensku dlhodobo čelili posmechu, netolerancii alebo neuznaniu svojich práv. Do Rakúska odchádzajú preto, lebo túžia žiť v modernej európskej krajine, kde ľudské práva a rešpekt nie sú len frázou na papieri, ale bežnou dennou praxou. Títo ľudia v zahraničí rozkvitajú, pretože našli mentálny pokoj a prostredie, ktoré ich prijíma bez výhrad.

3. Profesionáli a snílci s jasnou víziou

Tretiu skupinu tvoria jednotlivci, ktorých do zahraničia nepoháňa hnev ani zúfalstvo, ale ambícia. Už od mladosti snívali o štúdiu, kariére, výskume či športe v západnej Európe. Slovensko im bolo jednoducho malé – nie z pýchy, ale z pohľadu možností, ktoré im domáci trh dokázal ponúknuť.

Rakúsko vnímajú ako prirodzené prostredie pre svoj osobnostný a profesijný rast. Chcú si testovať svoje limity, porovnávať sa s medzinárodnou konkurenciou a získať know-how. Pre túto skupinu je migrácia prirodzenou súčasťou sebarealizácie a adaptability.

4. Ekonomicky zovretí a obete okolností

Štvrtá skupina je pravdepodobne najviac zraniteľná. Sú to ľudia, ktorí z domu neodišli preto, že by chceli, ale preto, že museli. Hlboká nezamestnanosť v ich domovskom regióne, nahromadené dlhy, hypotéky či potreba financovať nákladnú zdravotnú starostlivosť alebo rehabilitácie pre ťažko chorého rodinného príslušníka ich prinútili opustiť domov.

Títo ľudia odchádzajú so záťažou. V Rakúsku síce zarábajú potrebné peniaze, no ich srdce ostalo na Slovensku. Každý deň za hranicami vnímajú ako nútené vyhnanstvo, čo výrazne ovplyvňuje ich schopnosť otvoriť sa novej kultúre a vytvoriť si k nej pozitívny vzťah.

5. Cezhraničné vzťahy a láska

Piatu skupinu tvoria tí, ktorých do nemecky hovoriaceho sveta priviedol osobný život. Partnerstvá, manželstvá a rodinné väzby prekonávajúce hranice sú dnes bežnou realitou. Ich adaptácia často závisí od toho, akú podporu nájdu u svojho partnera a jeho rodiny.

Vnútorné nastavenie ako kľúč k úspechu

Keď sa pozrieme na všetky tieto skupiny, do popredia vystupuje jeden zásadný faktor: S akými emóciami prekračujeme hranice?

Ak človek odchádza z domu s plačom, hnevom, pocitom krivdy a s odporom k novej krajine, pravdepodobnosť, že sa v nej bude cítiť dobre, je minimálna. Každé kultúrne nedorozumenie, každé úradné tlačivo v nemčine a každý chladnejší pohľad kolegu v práci bude vnímať ako dôkaz toho, že „v cudzine nás nechcú“.

Naopak, ak človek odchádza s radosťou, zvedavosťou a ochotou prijať fakt, že sa prispôsobuje on novému prostrediu – a nie prostredie jemu –, jeho šanca na spokojný život výrazne rastie.

Nehryzme ruku, ktorá nás kŕmi

Prečo považujem za dôležité o tomto probléme hovoriť? Pretože ma ako človeka, ktorému Rakúsko poskytlo šancu, zázemie a bezpečie, úprimne mrzí, keď vidím krajanov, ktorí túto krajinu neustále špinia.

Je legitímne kritizovať veci, ktoré nefungujú – ani Rakúsko nie je dokonalá krajina a má svoje vlastné problémy. Je však hlboko neetické a nezrelé využívať výhody rakúskeho sociálneho systému, čerpať tamojšie platy, užívať si bezpečnú infraštruktúru a zároveň v krčmách či na internete urážať domáce obyvateľstvo a kultúru, ktorá tento systém vytvorila.

Staré rakúske príslovie hovorí: „Nehryz ruku, ktorá ti dáva chlieb.“

Prajme si vzájomne viac pokory a sebareflexie. Predtým, než začneme nadávať na novú krajinu, v ktorej žijeme, skúsme sa najprv pozrieť do vlastného vnútra a položiť si otázku: Odišli sme z domu s radosťou a odhodlaním, alebo len s hnevom, ktorý si teraz nosíme so sebou? Odpoveď na túto otázku totiž rozhoduje o tom, či v zahraničí nájdeme svoj nový domov, alebo len dlhodobé frustrujúce vyhnanstvo.

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť