Zelené pľúca cisárovnej Sisi: Lainzer Tiergarten

Predstavte si miesto, kde sa mestský zhon rozplynie v tieni stáročných dubov, kde vám cez lesný chodník nečakane prebehne rodinka diviakov a kde namiesto sirén počujete len šelest lístia a spev vtákov. Nemusíte kvôli tomu cestovať hodiny do hlbokých hôr. Tento prírodný raj leží priamo na okraji rakúskej metropoly. Volá sa Lainzer Tiergarten a je to fascinujúci kúsok zeme, kde sa divoká príroda už po stáročia preplieta s veľkými ľudskými príbehmi.

Dnes je tento obrovský areál milovaným útočiskom unavených mestských duší, no jeho cesta k dnešnej podobe bola plná dramatických zvratov. Od cisárskych poľovačiek cez hrozby developerského boomu až po citlivú ochranu fauny – Lainzer Tiergarten je dôkazom, že človek a divočina môžu žiť v obdivuhodnej harmónii.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Keď sopečný popol vystriedali cisárske družiny

Hoci Viedeň vnímame najmä cez optiku barokovej architektúry a valčíkov, história tohto kúska zeme siaha oveľa hlbšie – do čias, kedy tu dunela sopečná činnosť. Geológovia tu dodnes nachádzajú stopy po dávnych treťohorných vulkánoch a lastúrach z čias, keď sa tu rozlievalo teplé miocénne more. Človek si toto miesto vyhliadol už v druhom storočí nášho letopočtu, no skutočný príbeh rezervácie sa začal písať v stredoveku.

Hlboké lesy na úpätí Álp očarili už starý vládny rod Babenbergovcov, ktorí ich využívali ako svoje súkromné poľovnícke revíry. Príroda však vtedy ešte nemala hranice, čo prinášalo vrásky na čele miestnym roľníkom. Divá zver im pravidelne pustošila úrodu a vinice. V roku 1561 preto cisár Ferdinand I. urobil rázne rozhodnutie a nechal okolo územia postaviť masívny drevený plot. Zrodil sa uzavretý svet pre šľachtickú kratochvíľu.

O dve storočia neskôr, v roku 1770, zasiahla do osudu lesa samotná Mária Terézia. Vydala dekrét, podľa ktorého sa diviačia zver mohla chovať výhradne v takto zabezpečených oborách. Jej syn, osvietenský panovník Jozef II., zašiel ešte ďalej. Drevené oplotenie vymenil za monumentálny kamenný múr, ktorý mal obopínať omnoho väčšie územie.

S touto stavbou sa spája aj jedna úsmevná lingvistická historka. Zákazku na 22-kilometrový múr získal chudobný staviteľ Philipp Schlucker, ktorý ponúkol výrazne nižšiu cenu ako zavedená konkurencia. Hoci prácu dokončil načas a v dokonalej kvalite, konkurencia o ňom šírila chýry, že skrachoval. Vo viedenskej nemčine sa vďaka tomu dodnes používa výraz „armer Schlucker“ (chudák), keď hovoríme o niekom, kto drie za málo peňazí. Kus jeho poctivého pôvodného múru pritom stojí dodnes.

Romantické útočisko pre rebelujúcu cisárovnú

Najromantickejšiu stopu však v Lainzer Tiergarten zanechal cisár František Jozef I. Koncom 19. storočia chcel urobiť radosť svojej milovanej manželke, cisárovnej Alžbete, známej ako Sisi, ktorá milovala samotu a prírodu a čoraz viac utekala pred prísnym dvorným protokolom. V srdci tohto tichého lesa pre ňu nechal vybudovať Hermesvilu – rozprávkový zámok uprostred divej prírody.

Pre okolitý les to bol obrovský zásah. Kým Sisi oddychovala vo svojom novom útočisku, všetky lesné a poľovnícke práce museli utíchnuť. Okolo vily vznikol starostlivo upravený park, ktorý ostro kontrastoval s okolitou divočinou. Jágri vtedy ťažko niesli prítomnosť stavebných robotníkov a obviňovali ich z pytliactva. Hermesvila však dodnes stojí ako tichý svedok veľkej lásky a túžby po slobode.

Prežil vojny aj diaľnicu

Keď v roku 1918 padla monarchia, zdalo sa, že dni chráneného lesa sú sčítané. Nová republika čelila chaosu, nedostatku potravín a paliva. Ľudia z okolitých štvrtí vtrhli do lesa, rúbali stromy na kúrenie a pytliačili vo veľkom. Vtedajšia vláda vážne uvažovala, že les kompletne vyrúbe, zver vystrieľa a pôdu rozparceluje pre poľnohospodárov a developerov. Našťastie, v hodine dvanástej zasiahol rodiaci sa hlas ochranárov, ktorí upozornili na unikátnu hodnotu tohto ekosystému.

Rezervácia sa prvýkrát pootvorila verejnosti, hoci to spočiatku sprevádzali trenice o odpadky či otváracie hodiny. Cez druhú svetovú vojnu si síce z oblasti urobil svoj luxusný revír nacistický pohlavár Hermann Göring, no paradoxne to bol on, kto dal podnet na to, aby bol areál v roku 1941 oficiálne vyhlásený za prírodnú rezerváciu.

Najťažšia rana prišla v apríli 1945. Po prechode frontu bol tunajší bohatý zverinec takmer kompletne vyhubený. Keď sa krajina spamätala, prišla ďalšia hrozba modernej doby: plány na výstavbu západnej diaľnice A1, ktorá mala preťať rezerváciu priamo napoly. Po búrlivých diskusiách zvíťazil zdravý rozum a kompromis. Mesto obetovalo malý kúsok územia na severe, no ako kompenzáciu pričlenilo k parku nové pozemky na juhu pri obci Laab im Walde.

Nová éra: Keď má les prednosť pred puškou

Dnes, s odstupom desaťročí, zažíva Lainzer Tiergarten svoju zlatú éru, no v úplne inom duchu ako za čias cisárov. Lov ako panská zábava je minulosťou. Mestskí lesníci zo správy MA 49 premenili toto územie na model moderného ekologického manažmentu.

Filozofia sa otočila o 180 stupňov. Cieľom už nie je umelo udržiavať obrovské stáda vysokej zveri pre potešenie poľovníkov. Práve naopak. Jelene, daniele či muflóny, ktoré v uzavretom priestore obory spôsobovali obrovské škody ohrýzaním mladých stromčekov, sa postupne sťahujú z voľného obehu. Zimné prikrmovanie sa zrušilo a príroda dostáva hlavné slovo.

Lesníci tu hospodária s neuveriteľným citom. Zabudnite na ťažkú techniku a holoruby. V oblastiach ako Johannser Kogel nechávajú staré buky a duby, ktorých kmeň má obvod aj štyri metre, prirodzene dožiť a dohorievať. Tento mŕtvy lesný materiál je totiž plný života – poskytuje domov vzácnemu hmyzu a vtáctvu. Vedeli ste napríklad, že z 29 druhov netopierov žijúcich v Rakúsku ich až 18 nájdete práve tu?

Raj bez psov a bicyklov – a ľudia to milujú

Lainzer Tiergarten je dnes otvorený po celý rok a vstup je úplne zadarmo. Platia tu však prísne pravidlá, ktoré z neho robia tak trochu iný park. Cyklisti, kolobežkári a dokonca aj naši štvornohí miláčikovia musia zostať pred bránami. Dôvod je prostý – pokoj a bezpečnosť divej zveri, najmä diviakov, ktoré tu žijú v tesnej blízkosti ľudí.

A výsledok? Návštevníci sem chodia práve kvôli tomuto jedinečnému tichu. Môžete sa prejsť k historickej Nikolajovej kaplnke, ktorej základy pamätajú rok 1321, vystúpiť na Hubertovu rozhľadňu a užiť si panoramatický výhľad na celú Viedeň, alebo sa vydať po Planetárnom chodníku, ktorý lemuje historický kamenný múr. A keď vám vyhladne, tri tradičné reštaurácie priamo v areáli vám ponúknu poctivú lokálnu gastronómiu.

Lainzer Tiergarten je živým dôkazom toho, že najlepšie veci vznikajú vtedy, keď človek dokáže ustúpiť a dať prírode priestor. Je to miesto, kde minulosť podáva ruku budúcnosti a kde uprostred pulzujúcej európskej metropoly môžete stále zažiť dotyk skutočnej, nespútanej divočiny.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť