Zarobili tisíce, no chýbali im roky poistenia. Dnes žijú zo sociálnych dávok a pomoci sestier

Práca mobilnej zdravotnej sestry vo Viedni nie je len o ošetrovaní pacientov, ale aj o konfrontácii s drsnou realitou ulice. Naša čitateľka Jana opisuje svoje skúsenosti zo 14. a 15. obvodu, kde bola bezpečnosť personálu neustále ohrozená. Zároveň prináša silný príbeh dvoch Sloveniek, ktorých búrlivý život „animátoriek chlastu“ vymenil za chudobu, choroby a boj o prežitie.

Na začiatku musím povedať, že som nikdy nepracovala a ani nenavštevovala zábavné podniky a bary. Ako matka školopovinných detí s prácou v zdravotníctve, konkrétne v mobilnej službe, som bola rada, keď som prišla po práci domov a mohla si v kľude vyložiť uchodnené nohy. Nehovoriac o neustálom probléme s chýbajúcim personálom, ktorý sa z roka na rok zvyšoval a k tomu úmerne aj počet nadčasov.

Môj rajón bol 14. a 15. obvod Viedne. Na uliciach sa v domoch nachádzali rôzne „zariadenia“ pre mužov, aj bary, ktoré lákali svetelnými blikajúcimi reklamami a striedmo oblečenými ženami. Pravidelne som počula ženy medzi sebou hovoriť po slovensky a aj nadávať, ja som sa držala stranou, bez komentára.

Postupne sa začala naša bezpečnosť, myslím tým ženského personálu, zhoršovať. Na ulici nás oslovovali podnapití hostia „zariadení“. Ponúkali nám možnosť si s nimi príjemne posedieť v bare. Iní nám dávali otvorené návrhy, koľko si môžeme za sexuálne služby na ruku privyrobiť.

Vo firme sme to nahlásili a museli sme povinne nosiť vetrovky s logom firmy, na zviditeľnenie. Informácia na okraj: v mobilnej službe sa robí na tri časti cez deň: ráno, na obed (táto časť dňa je spojená) a večerné služby, medzitým pauza.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

„Pfefferspray“ a kľúče pripravené v ruke

Môj vtedajší zamestnávateľ sa o našu bezpečnosť skutočne staral. Dostali sme „Pfefferspray“, telefóny sme mali vždy pri ruke. Ja som vo vrecku držala zväzok kľúčov, aby som sa v prípade núdze bránila. V domoch, kde bola hlavne večer neistota, chodievali len muži.

Počas mojej 11-ročnej práce v mobilnej službe som spoznala rôznych ľudí, rôzne osudy a ochorenia. Pamätám si, že som spoznala aj dve Slovenky, ktoré otvorene rozprávali o svojom „spackanom“ živote po baroch. Samé seba titulovali ako „animátorky chlastu“ s finančným profitom.

Od „života na vysoko“ k citrónovej vode

Alkohol, nikotín a prebdené noci zanechali na oboch zreteľné stopy. Po čase sa im podarilo z bludného kruhu spoločne zmiznúť, no neskoro. Pár rokov pracovali ako upratovačky. Ťažko vyžili s nízkymi príjmami, boli zvyknuté na viac. Malý byt bez kúrenia, toaleta na chodbe pred bytom, žiadna sláva.

U oboch aj pretrvávajúci problém s alkoholom vyústili do chronických ochorení a cukrovky. Minimálne raz denne potrebovali profesionálnu pomoc sestier.

Dámy, ďaleko vzdialené od penzie, poberali len nízke sociálne dávky. Chýbali im niekoľkoročné príspevky na sociálnom a zdravotnom poistení. Barová kariéra sa im kruto vypomstila. Záchrana bol trvalý pobyt v Rakúsku viac ako päť rokov a čas strávený upratovaním.

Ich byt bol zariadený skromne a na čistotu sa veľmi nedbalo. Začiatkom mesiaca, po prítoku peňazí, sa žilo „na vysoko“. V byte sa objavili kamaráti z „mokrej štvrte“, pilo i jedlo sa bez konca. Cukor vyletel do astronomickej výšky a nezriedka bolo potrebné volať záchranku, ani stopa po diéte pre diabetikov.

Od polky mesiaca návštevy riedli a dámy pili lacný sirup alebo citrónovú vodu. Na jedlo: lacný toastový chlieb bez masla. Obe čakali ako na zázrak, kým prídu peniaze, aby ich opätovne minuli s kumpánmi.

Pravidelne, keď už nemali čo jesť, tak som im dala z mojich žemlí, ba aj ovocie.

Pri takomto „zdravom“ spôsobe života a ich zhoršujúcom sa stave sme boli nútení ich pomerne rýchlo presunúť do ústavnej starostlivosti.

Ak zacítim vôňu čerstvo vytlačených citrónov, tak si na moje dámy z minulosti spomeniem. Boli pre mňa varovaním. Možno nemali inú možnosť, hovorili zle po nemecky, možno si žili svoj život podľa ich predstáv, možno…

Neodsudzujem ich, som rada, že tak žiť nemusím.

Vaša Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku (1,99 €):

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1,99 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť