Príbeh Zdeny: Ako mi opatrovateľstvo v Rakúsku splatilo dlhy a prinieslo životnú lásku

Čitateľka Zdena pravidelne číta naše príspevky o opatrovateľkách a rozhodla sa nám „vypovedať“ o svojich neľahkých začiatkoch v opatrovateľstve a aj o stretnutí s Amorom, ktorý zásadne zmenil osud dvoch obetavých opatrovateliek zo Slovenska.

„Ani neviem, ako mám začať,“ s úsmevom dodala Zdena, sympatická 55+ žienka, ktorá si už ani nespomína, koľko rokov žije v Rakúsku. Jej odpoveď je stručná: ewig. Dnes pracuje v sociálnom zariadení s deťmi s postihnutím a svojím výtvarným talentom si získala srdcia nielen svojich klientov, ale aj ich rodín.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Od ťažkých dlhov až po nečakanú pomoc v Rakúsku

Zdena spomína v hlase s trochou bolesti: „Po skončení špeciálnej pedagogiky na Slovensku sa v našej rodine vyskytli obrovské finančné problémy. V tom čase som nebola vydatá a bola som bezdetná. Kvôli dlžobám mojich rodičov, ktorí neúspešne podnikali, hrozilo, že náš dom skončí na dražbe. Moji dvaja súrodenci mali už vlastné rodiny a neboli schopní a ani ochotní splácať rodičovské dlhy. Tarcha prešla doslovne v tichosti na mňa.

V škole som sa učila niekoľko rokov nemčinu, no netrúfala som si v tejto reči komunikovať. Po škole som nastúpila do prvého zamestnania v neďalekom meste, no výplata 600 € zďaleka nestačila pokryť moje životné náklady, nehovoriac o finančných problémoch mojej rodiny. Prvé, čo som urobila, bola dohoda s bankou o splátkovom kalendári. Otec mal nalomené zdravie a zostal doma na invalidnom dôchodku, v tom čase bol krátko po päťdesiatke. Mama i ja sme sa dali „naverbovať“ na prácu opatrovateliek, ktorá nám umožnila vyššie príjmy.

Právne mi rodičia prepísali dom, za ktorý som roky splácala pôžičku. Rodinná firma sa dostala do „prúseru“, čo sa aj dnes môže stať. Otec bol stavbár, odviedol zákazky, no nedostal za ne zaplatené. Súdne vymáhanie, opletačky kvôli daniam, poistné a na konci zostala len pôžička z banky, za ktorú sme ručili domom. Mama zo svojho príjmu podporovala otca, ako invalid dostával okolo 300 €. Súrodenci sa „vzdali“ právne dedičstva, po pravde, dediť nebolo čo,“ smutný dodatok k rodinnému bankrotu.

Aké boli jej začiatky v Rakúsku?

„Mama i ja sme roky pracovali v jednej rodine v Niederösterreichu. Striedali sme sa, aby jedna z nás bola vždy doma pri otcovi. Zo začiatku nás rodina chodila „nenápadne“ kontrolovať. Prišli bez ohlásenia, sledovali, čo varíme a či sa o ich rodičov – na začiatku boli ešte obaja na tom dobre – staráme. Klienti boli ťažko dementní a hlavne otec rodiny si rád vypil i zašiel do krčmy. Nebol agresívny, no problém bol v tom, že do krčmy cestu našiel, no už domov ťažšie. Museli sme ho proste v krčme vyzdvihovať. Po krátkom čase nás v dedine každý poznal, ani sme nemuseli chodiť v nedeľu na omše,“ zaspomína opatrovateľka.

Keď sa z prísnych šéfov stane rodina

„Stav oboch klientov sa zhoršoval a po ôsmich rokoch, krátko po sebe, sa obaja pominuli. Rodina sa ku nám správala veľmi priateľsky, dôverovali nám a počiatočné kontroly sa zmenili na ohlásené návštevy s kávou a zákuskom. Mali sme dostatok jedla i všetkého, čo bolo potrebné. Dobrovoľne sme sa starali i o záhradu, na veľké práce dcéra objednávala firmu. Rodina dcéry nás často pozývala na nedeľné obedy alebo priviezla jedlo so sebou. A tiež musím povedať, že nám po čase „pridali na ruku“, keď sa situácia zhoršovala. Po smrti oboch klientov nám zaplatili ešte dva mesiace plnú mzdu a dodnes sme s rodinou v kontakte. Ako? Privydala som sa do tejto rodiny a moja bývalá šéfka je dnes moja švagriná!“

Zdena pokračuje vo svojom zaujímavom monológu: „Po smrti vlastne mojich svokrovcov mi zomrel aj otec. Prácou i pomocou mamy sa nám podarilo zachrániť náš dom a vyplatiť všetky podlžnosti. Trvalo to viac ako 10 rokov a ja som si uvedomila, že sa ma vlastne nikto v rodine neopýtal, ako chcem žiť, aké mám sny a túžby. Bez slov som ako najmladšia a dievča prebrala dlžoby a rodinné trampoty. Po smrti klientov sme získali v dedine ďalšiu rodinu, kde sme sa s mamou striedali. Mama bola vlastne moja jediná kolegyňa, s ktorou som pracovala, a nemám zlé spomienky na opatrovateľstvo.

Zrodenie lásky

Až po smrti našich prvých klientov sa začal môj terajší manžel a ich syn o mňa zaujímať. Presnejšie, na kare po jeho mame, ktorá zomrela krátko po otcovi, to akosi „prepuklo“. Pravidelne navštevoval rodičov a nikdy sa ku mne nepriblížil. Bol odmeraný, slušný a neskôr mi prezradil, že som sa mu od začiatku páčila. So smiechom ho volám môj tajomný Romeo! Zostal sám, je odo mňa o niečo starší, a tak som po turnuse stále menej chodila domov. Naučila som sa dobre po nemecky a môj muž mi pomohol s uznaním môjho vzdelania zo Slovenska. Krátko pred 40-tkou som prestala robiť opatrovateľku a presedlala som na prácu s ľuďmi s postihnutím. Popri zamestnaní som si dorobila vzdelanie na arteterapiu a tú využívam v mojej práci. Deti s manželom nemáme, on mal už dve dospelé, a tak som babička štyroch vnúčat, s ktorými trávime často voľný čas.“

A čo tvoja mama? „Po zvážení všetkých za a proti odišla aj ona z opatrovateľstva už pred rokmi. Krátko pred penziou upratovala a poberá penziu aj zo Slovenska, aj z Rakúska. Dom na Slovensku sme predali a kúpila som jej tu malý bytík, kde sama žije. Nepotrebuje veľa pomoci, hoci je už po osemdesiatke, stará sa sama o seba. Aktívne „pracuje“ v skupine penzistov i v kostole. Nakoniec sme obe zakotvili v Rakúsku a sme tu spokojné. V prípade, ak by mama nevládala, žijeme blízko seba a viem sa o ňu postarať. Môj muž je už penzista a trávi viac času s mojou mamou ako ja. Kruh sa uzavrel, ja som sa nevedomky postarala o jeho rodičov, teraz trávi on čas s mamou, vozí ju po lekároch i na výlety. Každý deň si hovorím: život a osud nám to dobre naplánoval a sme s mamou i s rodinou šťastné.“

Vaša Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť