Exkluzívne: Život v tieni génia – úprimná spoveď pravnučky Gustava Klimta

Našim čitateľom chcem exkluzívne predstaviť veľmi zaujímavú ženu, s ktorou nás osud spojil pri mojej jesennej návšteve Ateliéru Gustava Klimta. Sympatická a príjemná blondína Brigitte Huber-Mader je pravnučka geniálneho umelca. Porozprávala mi nielen o sebe, ale aj o rodine jej pradeda. Zhodli sme sa v názore, že jej prababka, ktorú aj ona osobne poznala – Consuela Camilla Huber, jedna zo životných družiek maliara – si zaslúži náš obdiv a uznanie. V dobe, v ktorej žila, nebolo ľahké byť slobodnou mamou troch detí, byť vystavená spoločenským predsudkom a určite tu i tam pohŕdaniu. Ona však svoj osud niesla hrdo a v spomienkach pravnučky to bola milá, usmiata a otvorená krásavica. Veľa z jej dedičstva má pravnučka v sebe.

Rozhovor sme urobili v prijímacom salóne Klimtovho ateliéru v 13. obvode Viedne. Vopred prezradím, že naša redakcia chystá pre čitateľov na jar spoločnú návštevu Klimtovej vily-ateliéru, ktorou nás bude pani Huber sprevádzať, a zabezpečíme aj preklad do slovenčiny. Pre čitateľov z celej Európy sme schopní zorganizovať spoločné návštevy ateliéru s výkladom pravnučky Klimta.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,66.- mesačne!

Získať viac informácií

Umelecké dieťa Klimta a Flöge

Kto je Brigitta Huber-Mader? „Som úplne normálna žena, ktorú stretnete v Hofburgu alebo na zvieracej farme na vidieku!“ skromne dodáva Brigitte. „Je to určite zásluha Gustava Klimta, my sme nič zvláštne neurobili, sme len jeho nasledovníci.“

Až v puberte sa náhodou dozvedela, kto je jej pradedo z otcovej strany. „Informáciu som spracovala štýlom: aha, ok, on je môj pradedo. Na vysvetlenie treba dodať, že Gustav Klimt sa stal ‚hviezdou‘ až v 70. rokoch minulého storočia. Doma sme mali viacero kresieb a grafík Klimta. Otec nás so sestrou vodil po výstavách, do múzeí i galérií, kde bol aj Klimt vystavený. Umenie bolo v našej rodine neustále v centre záujmu. S otcom sme často chodili na blšie trhy, v tom čase bolo možné kúpiť Klimtove kresby za prijateľné ceny.“

Brigitte študovala na Módnej škole v Mödlingu a jej vtedajšia profesorka ju odporučila na štúdium Úžitkového umenia (Angewandte Kunst) vo Viedni. „Ja som sa na to necítila. Ako pravnučku velikána Klimta ma budú ľudia s týmto géniom porovnávať a to môže skončiť katastrofou. Latka Klimtovho génia bola pre mňa privysoká.“

Svoj talent nakoniec uplatnila v módnej oblasti. „Naplno môžem realizovať moje predstavy. Móda je nezanedbateľnou súčasťou umenia. Umožňuje mi zostať sama sebou a zároveň sa približujem k pradedovi, ktorý navrhoval látky pre svoju múzu Emilie Flöge. Tá z jeho látok navrhovala šaty a v tomto kontexte vidím aj moju tvorbu. Podarilo sa mi v nej spojiť Klimta a Flöge, som ich umelecké dieťa. Zároveň môžem byť sama sebou, od nich nezávislá. Robiť moje umenie v šatách a v divadelných kostýmoch a nebyť neustále porovnávaná s pradedom.“

Zo začiatku robila malé kolekcie, zúčastňovala sa súťaží a neskôr našla uplatnenie v divadelnom sektore. Emotívne pochopila, že toto je jej cesta. „Od režiséra dostanem knižnú predlohu, hra sa odohráva v konkrétnom časovom období, čo by malo byť v kostýmoch jasne viditeľné. Všetko ostatné je voľný priestor na moju tvorbu. Návrhy najprv robím na papier, neskôr ich prenesiem na látku a vznikne z toho kostým. Je to nádherná práca, niekedy neopísateľná. Pred krátkym časom som si urobila ‚cenzúru‘, čo všetko som len za posledné roky vytvorila. Bola som sama zo seba udivená, doslova až šokovaná.“

Každý jeden kostým na divadelnej scéne jej spôsobuje veľkú radosť. „Moje kostýmy vnímam ako moje bábätká. Som pri nich, keď v nich hrajú a neskôr, keď sú na turné, tak sú to už deti, ktoré sa osamostatnia od matky,“ s nostalgiou v očiach dodáva Brigitte.

Čriepky rodinného šťastia v pozadí génia

Od jej umenia sme prirodzene prešli k osobe Gustava Klimta a jeho rodiny. Otec Gustava Klimta, Ernst (1832 – 1892), sa narodil v Prahe a ďalší príbuzní Brigitte pochádzajú z okolia Znojma, preto sa ona cíti veľmi spojená s koreňmi na Morave. Prababka Consuela Camilla Huber (1896 – 1978) bola o 34 rokov mladšia ako Gustav Klimt (1862 – 1918) a mala s ním tri deti: Gustava Hubera – Brigittinho deda (1912 – 1989), Charlotte Huber (1914 – 1915), ktorá zomrela v detskom veku, a Wilhelma Hubera (1915 – 1943), ktorý padol počas 2. svetovej vojny.

Camilla prišla do ateliéru pracovať pre Klimta ako domáca. Bola sirota a právne nedospelá, musela sa sama o seba postarať. V tom čase to bolo bežné, mladé ženy bez majetku sa buď vydali vo veku 15 – 16 rokov, alebo pracovali v službe v domácnosti. Prababička Brigitte, Camilla, bola krásavica a nečudo, že Klimt k nej našiel rýchlo cestu. Svojim pravnúčatám občas rozprávala príbehy o maliarovi, s ktorým strávila krásne chvíle v jeho ateliéri. Bol k nej veľmi milý, rovnako aj k jej deťom. Brigitta sa však nedozvedela, kto tento muž bol, až kým to sama nepochopila – Klimt. Camilla sa neskôr vydala a jej muž akceptoval Klimtove deti a vzorne sa o ne staral. Meno Klimt sa však nesmelo v domácnosti vysloviť, až natoľko bol Camillin manžel odmietavý k otcovi nevlastných detí.

Brigitte dodáva, že prababka nikdy nebola Klimtovým modelom a určite ho veľmi milovala. Videla v ateliéri mnohé modelky a vedela, že o Klimta sa musí deliť aj s inými ženami. Napriek svojej mladosti sa nad to povzniesla a užívala si časy, keď mala Klimta pre seba. Len na objasnenie, búrlivé seansy Klimta neboli každý deň a veľkú väčšinu času maľoval Klimt sám, zatvorený v ateliéri. Camilla s deťmi trávila čas s ním v Hietzingu a Klimt videl rásť svoje deti. Svedčia o tom aj písomné správy v listoch, ktoré písal Klimt priateľom a otvorene spomínal svojho syna Gustava, deda Brigitty.

Gustav Klimt mal oficiálne päť detí, ktoré právne uznal. Okrem troch detí Camilly mal syna Gustava Ucickeho (1899 – 1961). Jeho mama pochádzala z Čiech a on zbieral obrazy svojho otca. Zanechal veľké bohatstvo, ktoré jeho manželka Uršuľa (nar. 1922, ešte žije) previedla do Klimt Foundation. Obrazy sú dnes v správe viedenského Belvederu. Ucicky bol známy filmový režisér a v časoch národného socializmu vynikal svojimi protižidovskými filmami. V nemecky hovoriacich krajinách je preto neuznaný. Paradoxne, jeho manželka Uršuľa má židovský pôvod, boli spolu len pár rokov a nemali deti. Ďalším Gustavom v rodine bol Gustav Zimmermann (1899 – 1976). Od neho existujú potomkovia, s ktorými rodina Huber neudržiava kontakt, rovnako ako s Uršuľou Ucicky, s ktorou sa nikdy osobne nestretli.

Po Klimtovej smrti sa prihlásili ešte ďalší potomkovia o dedičstvo, neboli však právne uznaní. Blízke rodinné vzťahy udržiava rodina Huber s potomkami sestry Gustava Klimta, s rodinou Zimpl. Brigitta dodáva, že jej otec a strýko Peter sú si veľmi podobní, ako dvojičky. Pre úplnosť treba dodať, že Klimt nikdy ženatý nebol a žil až do smrti svojej mamy v roku 1912 s ňou a nevydatými sestrami v jednom byte. Cez deň maľoval, viedol svoj život a večer sa vracal k rodine. Staral sa aj o švagrinú – jedna zo sestier Flöge bola vydatá za brata Klimta, Ernsta, ktorý zomrel mladý a zanechal malú dcéru. Z Klimtovej rodiny dnes žijú len potomkovia z rodiny Zimmermann a Huber.

Brigitte momentálne zbiera fotky svojej prababky a má aj fotku Camilly počas druhej svetovej vojny, keď pôsobila ako zdravotná sestra a starala sa o ranených vojakov. Pre pravnučku jednoducho krásavica. Po Klimtovej smrti v roku 1918 mala Camilla 22 rokov, bola právne nedospelá matka dvoch detí (dcéra Charlotte zomrela tri roky pred svojím otcom Gustavom). Právna dospelosť žien bola v tom čase určená 24. rokom života. Rodina Huber momentálne skúma, kto bol právnym zástupcom Camilly Huber, keďže v dokumentoch sa našli dve rozdielne mená. Camilla sa po Klimtovej smrti musela právne vzdať dedičstva a jej poručník dostal od Klimtových právnych zástupcov vkladnú knižku s obnosom, ktorý Camilla nikdy nevidela. Brigitte má podozrenie, že dedičstvo zostalo v nesprávnych rukách.

Camilla zdedila po Klimtovi šperky a kresby, ktoré v čase núdze musela predať, aby zabezpečila svojich synov. „Nežili si zle, ale určite nie v bohatstve,“ dodáva Brigitte. Neskôr sa vydala a mala ešte ďalšie dieťa s mužom, ktorý neznášal meno Klimt.

Na záver Brigitte o sebe dodáva – mimochodom, je to mladá žena krátko po päťdesiatke –, že popri svojej práci v ateliéri študuje dejiny umenia. Učí sa teoreticky o významných umelcoch, ktorých pozná dlhé roky cez ich tvorbu, a táto spojitosť je pre ňu často zábavná.

V pokračovaní budúci týždeň vám predstavím Villu Klimt a maskovú story. Peknú nedeľu, Vaša Jana

Info: Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory vydavateľa. Za obsah tohto článku zodpovedá jeho autor.

🚀 Tento článok vznikol za podpory MámNárok.SK – Vrátenie daní z Nemecka a Rakúska

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Foto: viedencan.at