​Dva svety po páde železnej opony: Kontrasty Rakúska a Slovenska v 90. rokoch

​Deväťdesiate roky 20. storočia neboli len dekádou šuštiakových súprav, VHS kaziet a nástupu internetu. Pre strednú Európu to bol historický seizmograf, ktorý zaznamenával otrasy po páde komunizmu. Na jednej strane rieky Moravy stálo Rakúsko – stabilný, bohatý a sebaistý štát, ktorý sa pripravoval na európsku integráciu. Na druhej strane sa rodilo samostatné Slovensko – krajina v hlbokej politickej kríze, hľadajúca svoju identitu medzi mečiarizmom a túžbou po západe.

​Zatiaľ čo Rakúsko pod vedením kancelárov ako Franz Vranitzky a neskôr Viktor Klima upevňovalo svoju pozíciu v srdci Európy, Slovensko prežívalo svoje najtemnejšie novodobé obdobie.

​V roku 1995 Rakúsko oficiálne vstúpilo do Európskej únie. Pre Viedeň to bol prirodzený krok, logické vyvrcholenie desaťročí hospodárskeho rastu a neutrality, ktorá im počas studenej vojny priniesla prosperitu. Rakúsky politický život bol predvídateľný, založený na konsenze medzi sociálnymi demokratmi a ľudovcami.

​Slovensko bolo v úplne inej situácii. Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 sa moci chopil Vladimír Mečiar. Jeho éra, známa ako mečiarizmus, bola poznačená autokratickými sklonmi, netransparentnou „divokou“ privatizáciou a hrubým zneužívaním tajných služieb. Únos syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska v roku 1995 sa stal symbolom štátneho teroru. Kým Rakúsko otváralo šampanské pri vstupe do EÚ, Slovensko bolo z integračných procesov vyradené. Madeleine Albrightová vtedy Slovensko nazvala „čiernou dierou na mape Európy“.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

​Trh práce: Prví priekopníci a „gastarbeiteri“ z východu

​Téma zamestnanosti v 90. rokoch najlepšie ilustruje ekonomickú nerovnosť. Po páde železnej opony sa pre Slovákov otvoril rakúsky pracovný trh, ale len teoreticky. V praxi bolo Rakúsko voči nekontrolovanému prílevu pracovnej sily z východu veľmi opatrné a chránilo si svoj trh prísnymi kvótami a povoleniami.

​Kde sa Slováci zamestnávali?

​Prvá vlna záujemcov o prácu v Rakúsku smerovala najmä do sektorov, ktoré domáci Rakúšania už vtedy považovali za menej atraktívne.

1. ​Poľnohospodárstvo a sezónne práce: Tisíce Slovákov odchádzali na zbery jahôd, špargle alebo na prácu vo viniciach v okolí Hainburgu a v Burgenlande. Bola to tvrdá manuálna práca, často na hranici legálnosti, ale zárobok v rakúskych šilingoch bol v prepočte na vtedajšie slovenské koruny astronomický.
2. ​Stavebníctvo: Muži zo Slovenska sa stali vyhľadávanou lacnou pracovnou silou na rakúskych stavbách. Ich technická zručnosť bola vysoká, no mzda bola výrazne nižšia než u rakúskych kolegov.
3. ​Gastronómia a cestovný ruch: Viedenské kaviarne a hotely v Alpách začali objavovať potenciál slovenského personálu. Slovenky často pracovali ako pomocné sily v kuchyniach alebo ako chyžné.
4. ​Zdravotníctvo: Koncom 90. rokov sa začal formovať trend, ktorý trvá dodnes – odchod opatrovateliek a zdravotných sestier do rakúskych rodín.

​Pre priemerného Slováka v roku 1994 znamenala jedna mesačná výplata v Rakúsku toľko, čo polročný plat v Bratislave či Košiciach. Tento nepomer vytváral v rakúskom pohraničí špecifickú atmosféru – na jednej strane strach Rakúšanov z „lacných susedov“, na druhej strane obdiv Slovákov k rakúskemu poriadku a čistote.

​Kultúrny hlad: Fenomén Bravo a hudobných staníc

​Zatiaľ čo dospelí riešili politiku a prácu, mládež v oboch krajinách zažívala vďaka globalizácii niečo prelomové. Deväťdesiate roky boli poslednou dekádou pred nástupom všadeprítomného internetu, čo znamenalo, že televízia a tlačené časopisy mali takmer božský status.

​MTV a VIVA: Okno do „skutočného“ sveta

​Pre rakúsku mládež bola nemecká VIVA alebo celoeurópska MTV súčasťou bežného života. Pre slovenskú mládež, ktorá vyrastala na dvoch programoch štátnej televízie, to bol výbuch farieb a energie. Kto mal v Bratislave, Banskej Bystrici alebo Košiciach stanicu VIVA, bol kráľom ulice.

Tieto stanice definovali všetko: od toho, ako sa tancuje, až po to, aké široké majú byť nohavice. Eurodance (DJ BoBo, 2 Unlimited) striedal grunge (Nirvana) a neskôr boom boybandov (Backstreet Boys). Mládež na oboch stranách hranice zdieľala rovnaké idoly, čím sa mentálna priepasť medzi západom a východom začala nenápadne zmenšovať.

​Bravo: Papierová biblia

​Nemecký časopis Bravo bol fenoménom, ktorý nemal obdobu. V Rakúsku sa predával v každom stánku v pôvodnom znení. Na Slovensko sa dostávalo najmä české vydanie, ktoré bolo pre mládež kľúčovým zdrojom informácií o sexualite, vzťahoch a hudbe. Plagáty z Brava v životnej veľkosti zdobili steny detských izieb v panelákoch rovnako ako v rakúskych predmestských domoch. Táto „Bravogeneration“ bola prvou skutočne globálnou generáciou v našom regióne.

​Móda a voľný čas: Jednota v pestrosti

​Zaujímavým prvkom bola móda. Hoci mali Rakúšania oveľa jednoduchší prístup k originálnym značkám v obchodných domoch ako Gerngross či SCS, vizuálne sa mladí Slováci snažili o identický vzhľad.

• ​Platformy a neón: Topánky na vysokých podrážkach, neónové doplnky a krikľavé farby boli povinnou jazdou na diskotékach.
• ​Džínsy: Zatiaľ čo v Rakúsku bol štandardom Levi’s, na Slovensku sa rozmohol trh s fejkovým tovarom na trhoviskách (legendárny Miletič v Bratislave), kde sa predávali napodobeniny svetových značiek.
• ​Hračky: V roku 1997 prišla vlna Tamagotchi. Ak ste boli dieťa v roku 1997 v Rakúsku alebo na Slovensku, pravdepodobne ste mali vreckové digitálne zvieratko, ktoré ste museli kŕmiť. Táto technická zhoda bola fascinujúca – deti v oboch krajinách žili tými istými mikro-trendmi.

​Záver: Cesta k zjednoteniu

​Deväťdesiate roky v Rakúsku a na Slovensku boli ako dva rôzne filmy natáčané v rovnakých kulisách. Rakúsko hralo stabilnú drámu o úspechu a integrácii, Slovensko akčný triler o hľadaní slobody cez politické bahno a ekonomické ťažkosti.

​Napriek tomu, že Mečiarova éra brzdila Slovensko v rozvoji, bežní ľudia a najmä mladá generácia už vtedy mentálne žili na západe. Práca v Rakúsku, sledovanie rakúskych televízií  a nákupy za hranicami vytvorili podhubie pre neskoršie zmeny.

​Keď v roku 1998 mečiarizmus padol, Slovensko už bolo kultúrne pripravené na návrat do Európy. Práve vďaka tomu, že v 90. rokoch sme napriek politike počúvali rovnakú hudbu, nosili podobné oblečenie a snívali rovnaké sny ako naši rakúski susedia. 90. roky tak neboli len o delení majetku, ale predovšetkým o spájaní životných štýlov, ktoré nakoniec definitívne zhodilo posledné zvyšky železnej opony v našich mysliach.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť