Domov je tam, kde sa cítiš bezpečne: Ako bývalá opatrovateľka Iveta našla pevné korene v Bavorsku

Dnes vám porozprávam osud bývalej opatrovateľky Ivety a jej rodiny, ktorí opustili Slovensko a našli pevné korene v Nemecku. Nemčina, ktorú si rodina počas komunizmu udržiavala natajnohlas (na tajnáša), sa neskôr všetkým zišla. V prípade Ivety bolo opatrovateľstvo len na kratšiu dobu určitú a uplatnenie našla v gastronómii. Aj dnes vypomáha v reštaurácii, kde roky varila, ako s úsmevom dodáva: dobrovoľne, len tak, ako sa mi zapáči a časovo dá.

Iveta a jej sestra Irena vyrastali na východe Slovenska, skoro na hraniciach Ukrajiny. Obe sestry hovorili s mamou a s omamou po nemecky, bola to ich materčina. V okolí, kde žili, neboli jediní a reč sa aktívne udržiavala medzi susedmi. Neušlo to ani tajnej polícii, no veľké problémy sa nevyskytli. Iveta s láskou spomína na básničky a krásne piesne, čo doma spievali, a dodala, že gramaticky správne po slovensky sa naučila až v škole. Maturovala na gymnáziu a dorobila si externe ekonomickú nadstavbu. Zamestnala sa v Košiciach v podniku, kde roky komunikovala s Nemeckom na oboch stranách.

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 8. 2026.}}

Získať viac informácií

Tajná nemčina a cesta za hranice

Neskôr si založila rodinu, manželstvo nevydržalo a mama i omama žili s ňou a pomáhali jej s dvomi deťmi. Deti sa prirodzene naučili po nemecky. Iveta si spomína na eufóriu po otvorení hraníc, ale aj na to, že majitelia podnikov sa menili, veľa sa privatizovalo a ona často menila zamestnanie. Zdalo sa jej, že súkromníci chcú platiť stále menej a žiadajú robiť 24 hodín denne. Práca v špedícii bola prácou s dennými a aj nepredvídanými problémami, ktoré riešila deň i noc. Vyčerpanie a malá výplata ju ubíjali.

Sestra Irena sa počas železnej opony zoznámila so svojím manželom z Bavorska a tam sa vysťahovala. Prijali ju srdečne a zamestnala sa v gastronómii. Aj na penzii Irena chodí pravidelne do reštaurácie a zauúča kuchárov do tajov medzinárodnej kuchyne. Roky Irena finančne podporovala aj s manželom sestru s deťmi a viackrát do roka sa navštevovali. Deti trávili nezabudnuteľné prázdniny na miestach, ktoré by im Iveta nikdy nemohla ukázať.

Po smrti omamy sa Iveta prihlásila na kurz opatrovateliek a prišla robiť do Viedne. Poznala som ju skromnú a pracovitú. Bola jedna z mála opatrovateliek, ktoré vedeli dobre po nemecky. Zopár rokov sme sa stretávali a bola aj krátko po päťdesiatke otvorená budúcnosti.

Nový domov na bavorskom vidieku

Irenin manžel náhle zomrel a zostal po ňom krásny a veľký dom a k tomu hospodárstvo s kravami a koňmi. Dievča z paneláku nezpanikárilo. Poprosila Ivetu s deťmi, aby sa k nej presťahovali a pomáhali jej. V rekordnom čase Iveta predala dva byty, zbalila už skoro dospelé deti a vybrali sa žiť na bavorský vidiek. Začiatky neboli pre nikoho ľahké. Deti museli začať nové školy, hospodárstvo dali najprv do prenájmu, neskôr statok predali. Iveta pracovala v reštaurácii spolu s Irenou a obe boli hrdé, v jedálničku našli svoje miesto slovenské jedlá. Kapustnica bola doslova miestnym hitom.

Dom bol priestranný a neskôr ho poprerábali na štyri menšie časti, v ktorých žijú sestry s deťmi Ivety a ich rodinami. Iveta mi viackrát povedala, že neľutuje jej skúsenosť ako opatrovateľka, veľa sa o sebe naučila. Spoznala ľudské charaktery, vďačnosť i povýšenosť. Strach mala vždy z výšky odvodov, čo dnes reálne vidí, že bolo za tých päť rokov skutočne málo, v jej penzijnom akte je to viditeľné. V Nemecku pracovala viac ako 15 rokov v gastronómii a penzia nie je veľká, ale vie z nej vyžiť. Mladším ročníkom Iveta odporúča: nerobte na živnosť, zamestnajte sa a vaša penzia sa zvýši.

Spýtala som sa Ivety, či chodí domov na Slovensko. S nostalgiou v očiach mi odpovedala áno, ale už ináč ako predtým. Spím v hoteli, navštívim hroby a stretnem sa so starými kamarátmi a vrátim sa „domov“ do Bavorska. Tu je moje miesto. Domov je tam, kde sa cítiš dobre a bezpečne, a pre Ivetu a jej rodinu je to Nemecko.

Vaša Jana

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť