SLOVENKY V RAKÚSKU POD PAĽBOU: Vymenili sme národnú hrdosť za čistú nenávisť voči úspešným?

​Slovensko zasiahla vlna toxicity, ktorá nepozná hraníc. Stačí, že sa rozhodnete hľadať šťastie za rakúskymi hranicami, vyhrniete si rukávy a vybudujete niečo vlastnými rukami, a okamžite sa stanete terčom pre „hejterov“ za klávesnicami. Kedysi sme boli národom pohostinnosti a vzájomnej pomoci, no dnes sa zdá, že úspech našich žien v cudzine vyvoláva v ľuďoch doma nekontrolovanú agresiu.

Do našej redakcie napísala pani Anna, ktorej pohár trpezlivosti definitívne pretiekol. Jej spoveď o tom, ako sa z úspešných žien stávajú v očiach vlastného národa nepriatelia štátu, vás prinúti zamyslieť sa nad tým, kam sme sa to ako spoločnosť vlastne dopracovali.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

​Od televízneho lesku k tvrdej drine v penzióne

​Príbeh známej tváre z obrazovky, ktorá sa rozhodla pre radikálny rez životom, rozvíril hladinu slovenského šoubiznisu viac, než by sa patrilo. Odišla z lukratívneho miesta v televízii, vydala sa za úspešného Rakúšana a namiesto pózovania pred objektívmi začala od rána do večera drieť vo vlastnom penzióne. Miesto potlesku za odvahu a pracovitosť však schytala poriadnu dávku žlče. Anna to vníma ako absolútnu nespravodlivosť voči žene, ktorá sa nebála začať od nuly v cudzej krajine.

​„Dokázala, že sa vie obracať a získala si uznanie domácich. Zrazu sa už najnovšie i médiá zaoberajú ňou, lebo je aká je a urobila to, čo urobila. Je prostoreká a hovorí čo si myslí, čo je znakom vnútornej sily a sebavedomia. A to nemala, lebo sa do nej pustili ako býk na červenú handru. A to ma bolí,“ vylieva si srdce pani Anna, ktorá v tomto útoku vidí paralelu so svojím vlastným životom a osudmi ďalších Sloveniek.

​Nenávisť ako vedľajší produkt ekonomickej krízy?

​Podľa Anny nie je táto agresia náhodná, ale priamo úmerne stúpa s tým, ako sa zhoršuje životná úroveň na Slovensku. Frustrácia ľudí, ktorí zostali doma a zápasia s účtami, sa čoraz častejšie ventiluje na tých, ktorí mali tú „drzosť“ odísť a uspieť. Slovenky v Rakúsku už nie sú vnímané ako šikovné dcéry národa, ale ako niekto, kto sa má „príliš dobre“. Táto spoločenská slepota odmieta vidieť hodiny driny, osamelosť v cudzom prostredí a náročnosť asimilácie v krajine s inou mentalitou.

​Anna ostro popisuje, ako sa zmenila rétorika smerom k našincom za hranicami:

​„Pozorujem, že čím viac sa zhoršuje ekonomická situácia na Slovensku, tým viac nás majú naši vlastní v zuboch. Zrazu sme zradcovia, zbabelci a vyvrheli spoločnosti, ku ktorej cítime lásku a dávame ju, kým dostávame ako reakciu, nuž, ja to vnímam už ako nenávisť. Atakovaní sú Slováci, ktorí tu chodia pracovať, alebo sa tu usadili, či i tí, ktorí si len na tejto strane Dunaja postavili domy.“

​Keď sa pomocná ruka stretne s opovrhnutím

​Vrcholom absurdity sú útoky na ženy, ktoré sa snažia systémovo pomáhať tým najslabším – opatrovateľkám z hladových dolín. Pani Anna poukazuje na konkrétny príklad Slovenky, ktorá bojuje za práva žien v Rakúsku aj na politickej úrovni, no namiesto vďaky sa jej dostáva len výčitiek, ak nedokáže zázraky na počkanie. Je to chorý kolobeh, kde sa akákoľvek snaha o progres a pomoc vlastnej komunite v zahraničí okamžite otočí proti samotnému iniciátorovi, ak výsledok nie je stopercentný a okamžitý.

​„Útoky sledujem už dlhšiu dobu na Slovenku, ktorá vybavila prácu mnohým ženám z hladových dolín, ktorá zastupuje opatrovateľky i na politickej úrovni, no nie je Boh všemohúci a za to je takisto pranierovaná. Tak sa pýtam: Čo je toto? Toto je nejaká kultúra? Alebo kde sa podela slovenská dobroprajnosť?“ pýta sa zúfalo Anna, ktorá sa bojí, že táto vlastnosť sa z našej DNA definitívne vytratila.

​Strach z návratu do rodného mesta

​Najmrazivejší moment prichádza vo chvíli, keď Anna opisuje pocity pri návšteve domova. Miesto radosti z návratu k rodným koreňom cíti úzkosť a strach z pohľadov ľudí, ktorí ju kedysi poznali. Predstava, že jej materinský jazyk a rakúsky partner sú pre okolie ako červené súkno, je pre ňu zdrvujúca. Je to vizitka krajiny, ktorá sa uzatvára do seba a v každom úspešnom človeku za hranicami vidí nepriateľa, namiesto toho, aby bola hrdá na to, že slovenské meno má vo svete cveng.

​Anna uzatvára svoju bolestivú spoveď rečníckou otázkou, ktorá by mala rezonovať v ušiach každého z nás:

​„To si mám vážne myslieť, že keď sa objavím s mojim rakúsky hovoriacim partnerom v uliciach rodného mesta, tak ma všetci dookola nenávidia?“

​Kam až nás dovedie slepá závisť?

​List pani Anny nie je len subjektívnym pocitom jednej urazenej ženy. Je to vážne varovanie pre nás všetkých. Žijeme v dobe, kde sa úspech stal hriechom a odvaha odísť za lepším životom je interpretovaná ako dezercia. Miesto toho, aby sme boli hrdí na Slovenky, ktoré v náročnej konkurencii na rakúskom trhu dokázali preraziť, vybudovať firmy a získať si rešpekt cudzincov, radšej ich sťahujeme späť do bahna priemernosti. Ak budeme pokračovať v tejto kultúre nenávisti, riskujeme, že definitívne pretrhneme putá s tisíckami šikovných ľudí, ktorí by Slovensku mohli nesmierne pomôcť. Človek, ktorý odíde, neprestáva byť Slovákom. No človek, ktorého vlastní ľudia doma neustále urážajú a vyháňajú, jedného dňa prestane mať dôvod vracať sa. Je načase si priznať, že problém nie je v tých, ktorí odišli, ale v nás, ktorí sme doma zabudli na elementárnu slušnosť a dobroprajnosť.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť