Čriepky ľudskosti: Ako mi autistický mladík zmenil pohľad na svet

Dúfam, že ste si užili veľkonočné sviatky v kruhu rodiny, priateľov a tých, ktorých máte radi. Moje sviatky boli o niečo pokojnejšie, veľké oslavy nerobíme. Zažila som čriepky ľudskosti a šťastia a o tie sa podelím. Viac ako dva roky obohacuje môj i náš rodinný život mladý muž s autistickým spektrom, ktorého sme si do našej rodiny „pridali“. Bol mojím klientom v zariadení, kde pracujem, neskôr sa musel kvôli bezpečnosti presťahovať do iného domova z našej firmy. Moja rodina a ja sme sa rozhodli, že mu u nás urobíme miesto a preberieme oficiálne patronát nad ním. Vedenie mojej firmy bez námietok súhlasilo a mladý muž, 23-ročný s mysľou dieťaťa, nás už dva roky pravidelne navštevuje a trávi s nami dni voľna.

Vďačím mu profesionálne za to, že ma nesmierne veľa naučil. Ak je nepokojný, skoro vždy odhalím prečo. Naučila som sa pozerať na svet jeho očami, vnímať intenzívnejšie hluk a na verejnosti odbúravať, i keď v malom, predsudky o ľuďoch s postihnutím. Snaží sa byť užitočný a u nás doma upratuje veci tak, ako by mali byť podľa jeho systému. Nič neničí, uloží ich inak a často lepšie ako ja. Nie je možné mu dopredu povedať, že zajtra príde „mama“, ako ma on volá. On nemá časovú orientáciu, na ceste sa však vyzná a keď ideme domov, nájde náš dom bez problémov. Miluje vlaky a v čase voľna cestujeme spolu po Rakúsku alebo aj na Slovensko. Bez neho by som veľa miest nespoznala.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Patronát nad Noaom: Viac ako len odborná práca

Podelím sa s vami o zážitky len z jedného spoločného dňa. Veľmi by som sa potešila, keby sa našli nasledovníci v dobrovoľnej práci. Dokonca niektoré firmy i jednotlivci ponúkajú za návštevy malú finančnú odmenu, treba sa len rozhýbať, aj v redakcii vieme dať kontakty. Príliš často čítam, že najväčším sociálnym problémom dnešnej doby je osamelosť. Netreba sa báť, otvorte svoje srdcia osamelým susedom, starším ľuďom, ľuďom s postihnutím a váš život sa neporovnateľne zmení. Tak možno a bez obáv: poďme na to!

So zariadením, kde žije môj „srdcový syn“, mám veľmi blízke vzťahy. Sú to kolegovia a tešia sa, keď sa ozvem, že si Noa beriem k nám. Robím to úplne dobrovoľne a nesiem aj finančné náklady. Jediné, čo sme sa dohodli, že mi preplatia, je mesačný lístok na dopravu a pravidelné návštevy v Therme Oberlaa raz za dva mesiace.

Cesta do sveta bez predsudkov

Noa sa nesmierne teší, keď ma zbadá. Je neverbálny a musím ho doslova upokojiť v jeho „procese tešenia“. Začne behať, skákať, obliekať sa nekoordinovane, aj v lete si obuje čižmy. Ja to volám prvá fáza tešenia. Upokojím ho, keď mu poviem „obleč sa“ a potom dostane do ruky obľúbený koláč „osie hniezdo“ a fľašu vody. A vyrážame. Noa miluje cestovať verejnou dopravou, dennodenne ho vozia do denného stacionára a späť špeciálnymi autami na prepravu postihnutých ľudí. So mnou zažíva „normálny život“ a je schopný sedieť pokojne krátko. So záujmom pozoruje cestujúcich, psov a malé deti, na ktoré sa usmieva. V autobuse sa nám prihovorila mladá sympatická žena. Všimla si, že Noa neobsedí dlho v tichosti, a spýtala sa ma, či mi to nevadí, keď sa stále hýbe.

Odpovedala som, že nie, a v rozhovore mi prezradila, že má zaujímavé povolanie – vedie pohrebnú firmu – a určite o nej raz napíšem. Často sa nám s Noaom stáva, že keď ľuďom objasním, že on nie je chorý, ale autista, tak ľudia akoby ožili. Odložia v minúte predsudky a dokonca chcú darovať „chlapcovi“ peniaze. Žena bez diskusie dala Noaovi 20 € na sviatky. On peniaze nepozná a dá ich mne. Pokiaľ by som mu ich nechala, tak ich odhodí do koša. Rád robí poriadok a čo nepotrebuje, odhodí. Na ulici, keď vidí papiere na zemi, tak ich odhadzuje, proste musí, nepatria tam.

Svet očami autistu: Od cukrárne až po galériu Albertina

Po príchode do Oberlaa sa jeho tvár zmení na „happy face“. Rýchlo sa snaží prezliecť do plaviek a šesť hodín i viac v kuse pláva, ponára sa a vyjde von len kvôli jedlu a toalete. Zabudla som poznamenať, že Noah nenosí plienky, vie sa sám najesť, obliecť, okúpať, umyť si zuby, len občas potrebuje niekoho, kto mu veci nariadi. Po celý čas vo vode je v moduse relaxu. Sám sa naučil plávať, vždy sleduje, kde som, neodíde len tak preč. Ľudia si ho obzerajú aj on ich s úsmevom. Niektorí sa ma tak trošku s obavami spýtajú, prečo je on taký, aký je. Tieto momenty volám „minúty osvety“. Odpovedám trpezlivo i odborne na zvedavé otázky. Noa nás už zoznámil s mnohými zaujímavými ľuďmi a tentokrát sme dostali pozvánku do jednej kultúrnej inštitúcie, kde sa určite spolu vyberieme.

Okrem kúpania chodievame spolu do galérií a na koncerty. Tie však absolvuje Noa s ochranou na uši, živá hudba je mu veľmi hlasná – priznám sa, často aj mne. Albertina je našou pravidelnou zastávkou a aj ľudia s postihnutím vnímajú umenie po svojom. Raz sme boli na výstave portrétov a Noa sa postavil vedľa obrazu a imitoval grimasy a pózy ľudí z predlohy. Pochopila som, že on vníma atmosféru diel. Tradične chodievame do cukrárne a Noa si vyberie čokoládovú tortu, ktorú v rýchlosti blesku zje. Potom čaká, či môže vyskúšať aj môj zákusok. Je to naša malá hra a vždy sa s ním rozdelím.

Ako som už spomínala, Noa nerozpráva, ale vydáva zvuky, ktoré znejú, ako keby spieval. Má to svoju výhodu, podľa melódie vieme, kde sa v byte nachádza. Noa mi málokedy ukáže svoje city. Občas mi však povie slovo: „Hybe“ a ukáže prstami srdce – jeho forma lásky. „Hybe“ a myslí tým Liebe! U nás doma spí aj doobeda, čo v zariadení nerobí. V rodine máme niekedy pocit, že si u nás oddýchne. Pred príchodom domov už tradične kúpime pizzu, ktorú si on sám vyberie. V jedle nie je veľmi výberový, snažím sa uvariť jeho obľúbené polievky, rezne a hranolky. Naučil sa jesť s nami pri stole a dokonca čaká, kým si všetci spoločne sadneme za stôl. Rodina, ktorej je členom pri stole, mu robí radosť.

Minúty osvety: Búranie predsudkov v priamom prenose

Včera sme zažili krásny okamih na záver dňa. Nastúpili sme do električky, kde bola skupina mladých mužov a rozprávali sa arabsky. Noel ich pozoroval, usmieval sa a jeden z nich prišiel a povedal mi: „Gute Besserung für Ihren Sohn!“ Ihneď som mu objasnila situáciu, že „Besserung“ už asi nebude, on je taký, aký je, a situácia je v poriadku. Mladý muž bol dojatý a s ním aj celá skupinka. Vystúpili s nami, nechali si vysvetliť autizmus a odprevadili nás k stánku s pizzou. Silné ľudské stretnutie a nádej, že mladí muži budú v budúcnosti inak vnímať ľudí s postihnutím, ktorí sú súčasťou nášho života, len bohužiaľ málo na verejnosti, a tým pádom málo viditeľní. O zviditeľnenie sa ja pokúšam už roky, aj s Noelom sa nám to darí.

Krásny týždeň; Vaša Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť