Brusel rozhoduje, či bude hotovosť v obchodoch povinná, Rakúšania žiadajú tvrdé záruky

Zatiaľ čo v škandinávskych krajinách pomaly miznú mince z obehu a platba mobilom je štandardom aj v stánku s novinami, v strednej Európe silnie odpor voči úplnej digitalizácii peňaženiek. V Bruseli sa práve láme chlieb o novej legislatíve, ktorá má definovať budúcnosť platenia. Rakúska Arbeiterkammer bije na poplach a žiada Úniu, aby garantovala právo platiť fyzickými peniazmi nielen ako možnosť, ale ako vynútiteľnú povinnosť pre obchodníkov. Argumentuje nielen slobodou, ale aj hrozbou blackoutov.

Predstava, že prídete do supermarketu kúpiť si chlieb a mlieko, no pri pokladni vás otočia, pretože v ruke držíte bankovku a nie plastovú kartu, znie pre mnohých ako dystopia. Pre iných je to však logický krok vpred v rámci technologického pokroku. Práve tento stret dvoch svetov sa momentálne rieši na najvyššej európskej úrovni. V Bruseli leží na stole návrh takzvanej „nariadenia o hotovosti“ (Bargeld-Verordnung), ktorý má potenciál zásadne ovplyvniť to, ako budeme v najbližších rokoch nakupovať.

Do tohto legislatívneho procesu teraz razantne vstupuje rakúska Arbeiterkammer, ktorá sa stavia do pozície ochrancu tradičných peňazí. Ich požiadavka je jasná: banky aj obchodníci musia garantovať, že hotovosť nezmizne z bežného života. Nejde pritom len o nostalgiu za štrngajúcimi mincami, ale o otázku bezpečnosti štátu, ochrany súkromia a sociálnej inklúzie.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Posledná bašta anonymity a kontroly výdavkov

Hoci digitalizácia bankového sektora napreduje míľovými krokmi, dáta ukazujú, že spotrebitelia sa fyzických peňazí vzdať nemienia. Podľa najnovšej štúdie o digitalizácii v platobnom styku, ktorú cituje rakúska AK, je hotovosť u našich západných susedov stále kráľom. Až 63 percent z tisícky opýtaných respondentov uviedlo, že platia pravidelne hotovosťou.

Prečo táto preferencia pretrváva v dobe, kedy máme banku v mobile? Odpoveď má dva rozmery: psychologický a bezpečnostný. Gabriele Zgubic, expertka na ochranu spotrebiteľov z AK, upozorňuje na fenomén, ktorý pozná mnoho domácností. „Používanie hotovosti je prehľadnejšie. Pípnutie kartou či hodinkami je natoľko bezbolestné a rýchle, že často zvádza k neuváženému míňaniu,“ vysvetľuje. Fyzické odovzdanie bankovky vytvára psychologickú bariéru, ktorá pomáha ľuďom lepšie hospodáriť s rodinným rozpočtom.

Druhým, nemenej dôležitým faktorom, je súkromie. V ére, kedy sú dáta novou ropou, sa hotovosť stáva jedným z posledných nástrojov, ako si zachovať anonymitu. Každá elektronická transakcia zanecháva digitálnu stopu. Tieto dáta umožňujú obchodníkom a bankám vytvárať detailné profily spotrebiteľov, triediť ich na „hodnotných“ a „menej hodnotných“ a následne na nich cieliť reklamu či upravovať podmienky služieb. Platenie „kešom“ je tak pre mnohých aktom odporu voči strate súkromia.

Hotovosť ako poistka prežitia

Diskusia o hotovosti však naberá na vážnosti najmä v kontexte krízových scenárov. Zástancovia zachovania fyzických peňazí argumentujú, že spoliehať sa výlučne na digitálnu infraštruktúru je hazardom s bezpečnosťou štátu.

Rakúski odborári poukazujú na skúsenosti zo severu Európy. Švédsko, ktoré je často dávané za vzor bezhotovostnej spoločnosti, už čelilo situáciám, kedy výpadky elektronických systémov paralyzovali obchod. Ešte hrozivejším scenárom je rozsiahly výpadok elektrickej energie – blackout. Príklady zo Španielska či iných krajín ukazujú, že v momente, keď zhasnú terminály a vypadnú bankové servery, sa hotovosť stáva jediným funkčným obeživom.

Tento fakt si uvedomujú aj centrálne banky. Rakúska národná banka (OeNB) vydala oficiálne odporúčanie, podľa ktorého by mala mať každá domácnosť doma hotovostnú rezervu v malých bankovkách, ktorá by postačovala na nákup základných potrieb po dobu dvoch týždňov. Hotovosť je tak vnímaná ako systémovo relevantná infraštruktúra, „záložný generátor“ ekonomiky, ktorý musí fungovať, keď technológie zlyhajú.

Dve kľúčové požiadavky na Brusel

V kontexte týchto argumentov formuluje AK smerom k Európskej komisii dve zásadné požiadavky, ktoré by sa mali stať súčasťou novej európskej legislatívy.

1. Povinná akceptácia v obchodoch: Najväčším strašiakom pre spotrebiteľov sú prevádzky, ktoré už pri vstupe oznamujú „No Cash“ (Žiadna hotovosť). Podľa Zgubicovej je neprípustné, aby si obchodníci, najmä tí s tovarom dennej potreby, vyberali, či prijmú zákonné platidlo. „Pri povinnosti prijímať hotovosť nesmú existovať žiadne zadné vrátka,“ tvrdí Zgubic. Požiadavka je nekompromisná: supermarkety, lekárne a ďalšie obchody zabezpečujúce základné životné potreby musia mať zo zákona povinnosť prijať od zákazníka hotovosť. Nemôžu sa z toho vyviniť ani malým písmom vo všeobecných obchodných podmienkach, ani oznamom na dverách. Ak má občan peniaze, musí mať právo si za ne kúpiť jedlo.

2. Povinnosť bánk zabezpečiť dostupnosť: Druhá požiadavka smeruje priamo na bankový sektor. S trendom zatvárania kamenných pobočiek a rušenia bankomatov sa z výberu hotovosti stáva v niektorých regiónoch logistická nočná mora. Problém sa týka najmä vidieka. AK žiada zavedenie tzv. zásobovacej povinnosti pre banky. Tie by museli garantovať, že funkčný bankomat bude dostupný v primeranej vzdialenosti pre každého občana. „Nemôže to fungovať tak, že ľudia budú musieť cestovať desiatky kilometrov, aby sa dostali k najbližšiemu bankomatu alebo pobočke,“ kritizuje súčasný stav Zgubic. Bez reálnej dostupnosti bankoviek je totiž „sloboda voľby“ platobnej metódy len iluzórna.

Generačný konflikt alebo zdravý rozum?

Mohlo by sa zdať, že boj za hotovosť je len bojom staršej generácie, ktorá nerozumie technológiám. Štatistiky čiastočne potvrdzujú, že najväčšími zástancami fyzických peňazí sú ľudia vo veku 50 až 59 rokov a seniori nad 70 rokov. Títo ľudia sú často menej digitálne zruční a nútený prechod na karty či smartfóny ich môže sociálne vylučovať.

Avšak redukovať túto tému len na generačný spor by bolo chybou. Odolnosť systému voči kolapsu a ochrana pred sledovaním sú témy, ktoré rezonujú naprieč celou spoločnosťou, bez ohľadu na vek.

Súčasné rokovania o európskej smernici budú kľúčové. Ak sa podarí presadiť prísnu verziu s povinnou akceptáciou hotovosti, bude to jasný signál, že Európa síce víta digitálnu budúcnosť, ale nie je ochotná obetovať kvôli nej základné práva spotrebiteľov a bezpečnosť systému. Ak však zvíťazí lobby kartových spoločností a technologických gigantov, hotovosť sa môže stať už len relikviou, ktorú si budeme prezerať v múzeách – alebo hľadať v panike, keď najbližšie vypadne prúd.

Slovenský unikát

Zatiaľ čo Rakúšania bojujú o záruky cez bruselskú legislatívu, Slovensko spravilo v roku 2023 krok, ktorý si všimla celá Európa. Naša krajina sa stala jednou z mála na svete, ktorá povýšila právo na hotovosť na ústavný princíp.

V júni 2023 poslanci Národnej rady drvivou väčšinou schválili novelu Ústavy SR. Tá po novom v článku 39 explicitne hovorí, že „vydávanie hotovosti ako zákonného platidla je zaručené“ a rovnako garantuje „právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti“.

Tento krok bol reakciou na silnejúce obavy verejnosti z postupného rušenia fyzických peňazí a potenciálneho zavedenia digitálneho eura, ktoré by podľa kritikov mohlo viesť k väčšej kontrole občanov zo strany štátu. Slovensko tak vyslalo jasný signál: Hotovosť považujeme za pilier slobody.

Je však dôležité dodať, že ani slovenská ústavná garancia nie je absolútna. Zákonodarcovia ponechali priestor na výnimky – ústava chráni právo platiť hotovosťou len vtedy, ak to zákon neustanovuje inak. V praxi tak na Slovensku stále platí prísny zákon o obmedzení platieb v hotovosti (zakázané sú platby nad 15 000 eur pre fyzické osoby a 5 000 eur pre podnikateľov), ktorého cieľom je boj proti daňovým podvodom a praniu špinavých peňazí.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť