Viac než len vyhliadka: Schönbrunnské Gloriette

Každý, kto navštívi viedenský Schönbrunn a prejde jeho rozsiahlymi záhradami až na vrchol protiľahlého kopca, zostane stáť v úžase. Pred ním sa týči majestátna stavba, ktorá korunuje celý areál a ponúka dychberúci výhľad na zámok a panorámu rakúskej metropoly. Gloriette však nie je len obyčajným architektonickým rozmarom či vyhliadkovou terasou. Je to dômyselne naprojektovaný pamätník, ktorý v sebe nesie hlboký politický odkaz a príbeh o vojne, mieri a sile habsburskej monarchie.

Písal sa rok 1775, keď bolo Gloriette slávnostne dokončené ako posledný veľký stavebný počin v schönbrunnských záhradách. Jeho vznik iniciovala cisárovná Mária Terézia, ktorá si želala vytvoriť nielen dominantný vizuálny prvok, ale predovšetkým „Chrám slávy“ (Ruhmestempel). Stavba mala symbolizovať víťazstvo a trvácnosť jej vlády po desaťročiach vyčerpávajúcich vojen.

Krátko po svojom nástupe na trón v roku 1740 musela mladá panovníčka brániť svoje dedičstvo vo Vojne o rakúske dedičstvo (1740–1748) a neskôr čeliť koalícii európskych mocností v Sedemročnej vojne (1756–1763). Hoci tieto konflikty monarchiu takmer položili na kolená, Mária Terézia dokázala svoje postavenie uhájiť. Gloriette sa tak stalo pamätníkom „spravodlivej vojny“ – konceptu, ktorý legitimizoval vojenské úsilie ako nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie trvalého mieru. Je to oslava húževnatosti a vytrvalosti, vytesaná do kameňa na kopci vo výške 241 metrov nad morom.

Príbeh cisárskej recyklácie

Projektom bol poverený cisársky dvorný architekt Johann Ferdinand Hetzendorf von Hohenberg. Cisárovná však prišla s neobvyklým a na tú dobu mimoriadne pragmatickým rozhodnutím. Nariadila: „V Neugebau sa nachádza stará galéria z kamenných stĺpov a ríms, ktorá nemá žiadne využitie… nech sa odtiaľ zbúra a prenesie do Schönbrunnu.“

Tento krok, ktorý by sme dnes nazvali ukážkovou recykláciou, mal hlboký ekonomický aj symbolický význam. Ušetril nemalé prostriedky a zároveň preniesol časť staršej imperiálnej histórie do nového kontextu. Masívne stĺpy a ďalšie architektonické prvky z tvrdého bieleho vápenca, známeho ako „Kaiserstein“ (cisársky kameň), boli precízne rozobraté. Tento vzácny materiál pochádzal z cisárskych kameňolomov na svahoch Leithských vrchov a pred prevozom ho opracovali dielne kamenárskych majstrov Bartholomäusa Pethana a Antoniusa Pozza. Staré kamene tak dostali nový život v stavbe, ktorá mala symbolizovať novú éru monarchie.

Architektonická reč a skryté odkazy

Výsledná stavba je monumentálna. Jej hlavná časť meria na dĺžku takmer 85 metrov, pričom spolu s priľahlým schodiskom dosahuje až 135 metrov. Šírka 14,6 metra a výška takmer 26 metrov jej dodávajú impozantný vzhľad. Bohatú sochársku výzdobu, vrátane mohutných orlov a vojenských trofejí, vytvoril uznávaný sochár Johann Baptist Hagenauer.

Najdôležitejší odkaz je však vytesaný priamo na priečelí stavby. Latinský nápis v preklade znamená: „Zriadené za vlády cisára Jozefa II. a cisárovnej Márie Terézie v roku 1775.“ Zaujímavosťou je zápis letopočtu. Namiesto bežného rímskeho M pre tisícku bol použitý starší tvar CIƆ, odvodený od gréckeho písmena Fí (Φ), čo dodáva nápisu archaický a slávnostný charakter.

Od cisárskych raňajok po viedenskú kávu

Hoci bolo Gloriette postavené ako pamätník, jeho funkcia sa postupom času menila. V neskorších rokoch slúžilo ako exkluzívna jedáleň a sála pre dvorné slávnosti. Obľúbil si ho najmä cisár František Jozef I., ktorý si sem údajne chodil vychutnávať svoje raňajky v súkromí, s nerušeným výhľadom na svoje sídlo.

Búrlivé 20. storočie sa stavbe nevyhlo. Počas druhej svetovej vojny bola vážne poškodená spojeneckým bombardovaním, no už v roku 1947 sa podarilo obnoviť jej pôvodnú krásu. Definitívnu podobu, akú poznáme dnes, získala po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1995. Počas nej sa viedla aj debata o zasklení centrálnej časti. Nakoniec bolo na základe historických fotografií z rokov 1790–1910 obnovené pôvodné zasklenie troch stredových oblúkov a v apríli 1996 tu bola otvorená kaviareň.

Dnes tak Gloriette slúži trojitému účelu. Je klenotom záhradnej architektúry, vyhľadávanou turistickou atrakciou s kaviarňou a vyhliadkovou plošinou na streche, ale predovšetkým zostáva tichým svedkom dejín. Pripomína éru, keď Viedeň nebola len centrom kultúry a umenia, ale aj hlavným mestom ríše, ktorá musela o svoju existenciu tvrdo bojovať.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku (1,99 €):

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1,99 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť