Bezzubý zákon: Keď sú predsudky silnejšie ako logika

Predstavte si prácu, kde 92 % vašich kolegov tvoria ženy. Nie, nehovoríme o materskej škole ani o salóne krásy. Hovoríme o 24-hodinovom opatrovateľstve v Rakúsku, sektore, kde sú muži stále vnímaní ako anomália. Príbeh štyridsaťročného slovenského opatrovateľa, ktorý v tejto oblasti pôsobí už takmer dve desaťročia, odhaľuje hlboko zakorenenú diskrimináciu, ktorá nielenže odporuje logike, ale často aj zákonu. Jeho skúsenosti sú sondou do sveta predsudkov, kde ochota pomáhať naráža na neviditeľný múr postavený zo stereotypov.

Tomáš (meno bolo zmenené) je kvalifikovaný inžinier v socioekonomickom smere, no jeho skutočným povolaním je opatrovateľstvo, ktorému sa venuje celý svoj dospelý život. V Rakúsku pracuje už 12 rokov, z toho posledných osem rokov žije a pôsobí priamo vo Viedni. Jeho cesta k vysnívanej práci však bola dláždená odmietnutím a nepochopením, a to najmä na Slovensku.

Už ako dvadsaťročný mladík, plný ideálov a chuti pomáhať, sa stretol s prvou fackou reality. Pri pokuse zamestnať sa ako opatrovateľ v Anglicku mu bolo stroho oznámené, že ide o prácu pre ženy. O pár rokov neskôr, ponúkol svoju pomoc jednej z najväčších celoslovenských organizácií zameraných na pomoc ľuďom. Ako 23-ročný študent chcel bez nároku na odmenu pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Jediná ponuka, ktorú dostal, bola pomoc pri sťahovaní kancelárie do Bratislavy.

Najväčšie sklamanie však prišlo, keď sa po ukončení štúdia s plnou vervou pustil do hľadania práce cez slovenské agentúry. V jednej z nich mu priamo povedali, že opatrovanie pre mužov je „nedostatkový tovar“. Následne mu dvakrát po sebe zrušili už dohodnutý nástup do práce. Pre muža, ktorý sa chcel profesionálne venovať starostlivosti o druhých, to boli jasné signály, že problémom nie je jeho kvalifikácia či odhodlanie, ale jeho pohlavie.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Kto v skutočnosti diskriminuje?

Tomáš tvrdí, že koreň problému nespočíva v agentúrach samotných, ale v požiadavkách rodín, ktoré sú presiaknuté stereotypmi. Agentúry však v tomto procese zohrávajú kľúčovú, a často negatívnu, úlohu. Namiesto toho, aby klientov edukovali o nezákonnosti ich požiadaviek, stávajú sa tichými spolupáchateľmi diskriminácie. „Je bežné, že v inzerátoch vidíte požiadavky na ženu vo veku 45 až 60 rokov, nefajčiarku. To všetko je protizákonné,“ vysvetľuje.

Problémom je podľa neho absolútna nevymožiteľnosť práva. „Je jasné, že nikto nebude trestne stíhať osemdesiatročnú babičku za to, že si do novín podá diskriminačný inzerát. Systém je v tomto smere úplne bezzubý,“ dodáva. Agentúry na Slovensku tomuto tlaku podľa jeho slov často podliehajú a vedome porušujú zákon. Zverejňujú inzeráty, ktoré otvorene špecifikujú nielen pohlavie, ale aj vek, čo je v príkrom rozpore s antidiskriminačnou legislatívou.

Na Slovensku je táto problematika upravená v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, známom ako antidiskriminačný zákon. Tento zákon, v súlade s právom EÚ, jednoznačne zakazuje akúkoľvek priamu či nepriamu diskrimináciu pri prístupe k zamestnaniu na základe pohlavia alebo veku. Podobne striktná je aj legislatíva v Rakúsku, kde Tomáš našiel svoje uplatnenie. Tamojší Zákon o rovnakom zaobchádzaní (Gleichbehandlungsgesetz, GlBG) ide ešte ďalej a vyžaduje, aby boli všetky pracovné ponuky formulované rodovo neutrálne. Za porušenie tejto povinnosti hrozia administratívne pokuty. Úlohou agentúry ako profesionálneho sprostredkovateľa je poznať tieto zákony a konať v súlade s nimi.

Absurditu celej situácie ilustruje na konkrétnom príklade inzerátu, ktorý hľadal „statnú opatrovateľku“ pre ležiaceho pacienta, ktorý meral 196 centimetrov a vážil 120 kilogramov. Logika by napovedala, že fyzicky náročnú starostlivosť o takého pacienta by lepšie zvládol muž, no predsudky boli silnejšie. Požadovala sa „statná žena“.

Rakúsko: Krajina pokroku s pretrvávajúcimi tieňmi

Po negatívnych skúsenostiach na Slovensku našiel Tomáš konečne uplatnenie v Rakúsku, kde pôsobí v tej istej spoločnosti už dvanásť rokov. Situácia je tu podľa neho výrazne lepšia a spoločnosť je progresívnejšia. Aj tu však diskriminácia pretrváva, hoci v sofistikovanejšej podobe. „Rakúska legislatíva pritom diskrimináciu v opatrovateľstve explicitne zakazuje, no jej vymožiteľnosť v praxi je nízka,“ hovorí Tomáš.

Zásadný rozdiel je v tom, kto opateru organizuje. Ak starostlivosť prideľujú inštitúcie, napríklad pre nesvojprávne osoby, rodina nemá možnosť výberu a diskriminácia prakticky neexistuje. Problém nastáva, keď si rodina hľadá opatrovateľa priamo. Vtedy sa opäť objavujú staré známe preferencie.

Fenomén diskriminácie navyše naberá na sile v multikultúrnom prostredí Viedne. Tomáš poukazuje na to, že rodiny pochádzajúce z iných kultúrnych prostredí majú často ešte striktnejšie a konzervatívnejšie názory. „Pre niektoré rodiny je absolútne nepredstaviteľné, aby sa o ich matku či manželku staral cudzí muž,“ dodáva. V takýchto prípadoch sú ochotní nechať svojho príbuzného radšej bez pomoci, ako by mali prijať muža-opatrovateľa.

Nádej na zmenu a apel na zodpovednosť

Napriek všetkým prekážkam zostáva Tomáš optimistom. Verí, že situácia sa pomaly, ale isto mení k lepšiemu. „Počet mužov v opatrovateľstve postupne rastie a spoločnosť si na túto skutočnosť zvyká,“ hovorí s nádejou v hlase. Tento pozitívny trend je však pomalý a vyžaduje si aktívny prístup všetkých zúčastnených strán.

Jeho odkaz smeruje predovšetkým k sprostredkovateľským agentúram, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu. Apeluje na ne, aby prestali byť tichými sprostredkovateľmi diskriminačných požiadaviek a začali dôsledne dodržiavať zákon. „Mali by rodinám jasne vysvetliť, že požiadavky na pohlavie či vek sú nezákonné a odmietnuť takéto inzeráty zverejniť,“ uzatvára.

Príbeh Tomáša je viac než len osobnou výpoveďou. Je to obžaloba spoločnosti, ktorá na jednej strane volá po rovnosti príležitostí, no na druhej strane sa v praxi stále riadi prekonanými stereotypmi. Kým fyzická sila, empatia a profesionalita nebudú dôležitejšie ako pohlavie, bude opatrovateľstvo pre mužov naďalej predstavovať boj s veternými mlynmi. Boj, ktorý si vyžaduje nielen odhodlanie jednotlivcov, ale aj systémovú zmenu v myslení celej spoločnosti.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť