Príbeh Sochy slobody: Od francúzskeho daru až po večný symbol New Yorku

Socha slobody je už neuveriteľných 140 rokov neodmysliteľným symbolom New Yorku, slobody a demokracie. Tento monumentálny dar od francúzskeho ľudu v sebe spája hlbokú humanistickú myšlienku, fascinujúci príbeh vzniku a genialitu svetoznámych tvorcov, vďaka čomu dodnes víta milióny ľudí hľadajúcich nový začiatok.

Neodmysliteľnou súčasťou New Yorku je neuveriteľných 140 rokov Socha slobody (Statue of Liberty), ktorá sa nachádza v prístave na Ostrove slobody (Liberty Island). Socha je darom francúzskeho ľudu obyvateľom USA a symbolizuje ideál slobody, demokracie a zrušenie otroctva.

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 7. 2026.}}

Získať viac informácií

Od myšlienky k umeleckému a technickému triumfu

Socha vznikala niekoľko desaťročí a bola aj vytvorená na viacerých miestach. Francúzsky odporca otroctva a humanistický mysliteľ Édouard de Laboulaye prišiel už v roku 1865 s ideou, že v USA je potrebné osláviť sté výročie vyhlásenia nezávislosti (4. 7. 1776, na pamiatku každoročne oslavovaný ako štátny sviatok) a národ francúzsky daruje obyvateľom USA Sochu slobody ako pamätník priateľstva medzi oboma krajinami a večný symbol ideálu slobody, demokracie a ukončenia otrokárstva.

Návrh sochy spravil sochár Frédéric Auguste Bartholdi, blízko spojený s „otcom idey“ Laboulayem. Sochár sa inšpiroval rímskou bohyňou slobody (Libertas). Stvárnil sochu ženy v priliehavom rúchu s korunou a so vztýčenou fakľou. Na korune sa nachádza sedem lúčov, ktoré majú podľa legendy predstavovať symboly siedmich morí a kontinentov. V ľavej ruke drží socha tabuľku, kde je zapísané rímskymi číslami 4. 7. 1776, Deň prijatia Deklarácie o nezávislosti USA. Socha je obrovský dutý monument z medených plátov, ktoré sú pripevnené na vnútornú oceľovú konštrukciu. Dielo je schopné odolávať silným vetrom, dažďu a morskej soli.

Technicky sochu zrealizoval po úmrtí architekta Eugèna Viollet-le-Duca svetoznámy inžinier Gustave Eiffel, autor parížskej Eiffelovky. Eiffel vymyslel jedinečný projekt: kovová konštrukcia sochy umožňuje, aby sa medený plášť vo vnútri mohol pohybovať a sochu nepoškodil. V tomto unikátnom diele sa spája umenie a moderná technika.

Financovanie, doprava a symbol nového života

Socha bola finančne plánovaná tak, že Francúzi preberú financovanie sochy a americká strana sa postará o miesto pre sochu a podstavec. Vo Francúzsku sa organizovali verejné zbierky, rôzne benefičné podujatia a dokonca i cez lotériu. Časti sochy boli vystavované už pred jej realizáciou, čo umožňovalo efektívne ďalšie zbierky. Americká strana meškala s financovaním. Dôležitú pomoc poskytol novinár a vydavateľ Joseph Pulitzer, ktorý vo svojich novinách New York World vyzval čitateľov, aby prispeli akoukoľvek výškou daru a sľúbil, že každý darca nájde svoje meno zverejnené. Kampaň mala veľký úspech a vyzbieralo sa stotisíc dolárov na podstavec. Celkové náklady na sochu mali objem šesťstotisíc dolárov.

Socha bola dokončená v Paríži a bola slávnostne odovzdaná americkému veľvyslancovi štvrtého júla 1884. Následne bola socha rozmontovaná a rozobratá na 350 dielov, ktoré boli starostlivo zabalené do 214 debien a francúzska loď Isère sochu previezla do New Yorku. V júni 1885 dorazila loď do prístavu a jej príchod sprevádzalo nadšenie obyvateľstva i novinárov. Technicky sa vyskytol problém, potrebný podstavec pod sochu nebol ešte pripravený, a tak sa začalo s montážou sochy až o rok neskôr, v roku 1886. Na jej montáži pracovalo veľa robotníkov z radov prisťahovalcov pod prísnym zrakom sochára Bartholdiho.

Slávnostné otvorenie prebehlo za veľkej slávy a za účasti prezidenta Grovera Clevelanda 28. októbra 1886. Veľkolepú show doplnili vo finančnej časti sypaním burzových papierových pások, ktorú dodnes v New Yorku označujú za prvú ticker-tape parade.

Pre milióny prisťahovalcov do USA znamenala Socha slobody potvrdenie, že konečne prišli do „Zeme zasľúbenej“, kde sa začne nový, lepší život.

Socha mala pôvodne hnedasto-zlatistý odtieň, ktorý sa na slnku leskol. Farba sochy sa postupne menila chemickou reakciou – oxidáciou. Dnes chráni vrstva patiny sochu pred ďalším poškodzovaním. Socha prešla mnohými rekonštrukciami a technickými zlepšeniami. Fakľa bola v roku 1986 zamenená za novší model. Pravidelne sa socha podrobuje technickým kontrolám a najväčším problémom konštrukcie je vlhkosť.

Socha slobody je kultúrnym a inžinierskym zázrakom a jej odkaz chrániť slobodu a demokraciu je aktuálny aj do dnešných dní!

Vaša Jana

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť