Začínala aj končila v Rakúsku: Životná cesta Aleny s nemecko-švajčiarskou obkľukou. „Aj opatrovanie môže byť dobrodružstvo“

Slovensko na začiatku nultých rokov žilo divokým tempom zmien, no za pultom malého obchodu s rozličným tovarom čas plynul zúfalo pomaly. Alena mala vtedy okolo dvadsať rokov. Bola mladé dievča na prahu života, ktoré by malo mať pred sebou veľké plány a sny. Namiesto toho každý deň hľadela na ten istý tovar a stereotypná práca v obchode ju ani trochu nebavila. Cítila, že jej uniká svet. Vždy mala v sebe dušu dobrodruha, túžila vidieť, čo sa skrýva za hranicami, spoznávať cudzie kultúry a predovšetkým – získať relatívnu slobodu.

Keď sa po roku 2000 začali otvárať prvé reálne možnosti odchodu za prácou do nemecky hovoriacich krajín, Alena neváhala ani sekundu. Stala sa jednou z úplne prvých priekopníčok. Kým staršie ženy mali strach a mladí ľudia hľadali iné cesty, ona sa chopila príležitosti, ktorá sa vtedy masovo otvárala. Ako jedna z prvých si urobila vtedy ešte nový opatrovateľský kurz a po večeroch sa svedomito drvila nemčinu pre opatrovateľky. V tejto profesii totiž videla jednoduchú možnosť, ako sa dostať za hranice a zároveň si zachovať nezávislosť. Systém dvojtýždňových turnusov jej priam učaroval: štrnásť dní intenzívnej práce na sebe vykompenzovala dvoma týždňami absolútneho voľna. Tie nikdy nepreležala doma – využívala ich naplno na cestovanie a spoznávanie Európy.

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 8. 2026.}}

Získať viac informácií

Prvá kapitola: Sedemročná škola života na rakúskych cestách

Jej prvá veľká cesta viedla do Rakúska. Na začiatku tisícročia bola práca na rakúsku živnosť tou najjednoduchšou, najrýchlejšou a najistejšou formou, ako legálne začať pracovať na západe. Alena naskočila do kolotoča, ktorý sa nezastavil celých sedem rokov. Pre mladé slovenské dievča to bola neuveriteľná škola života. Počas tohto obdobia prešla Rakúsko krížom-krážom, vystriedala niekoľko rodín a spoznala mentalitu ľudí v rôznych spolkových krajinách. Jej pracovné pobyty sa neustále zmietali medzi dvoma absolútnymi extrémami, z ktorých každý ju niečo naučil.

Niekedy pracovala v pulzujúcich, rušných mestách ako Graz, Wels či Linz. Vtedy mala na dosah ruky kaviarne, mestské parky, kultúru a čulý spoločenský život. Inokedy ju však osud a opatrovateľská agentúra zaviali na miesta, ktoré na mapách sotva mali svoje meno. Skutočné rakúske lazy, stratené hlboko v horách a údoliach.

„Boli turnusy, kedy som mala hneď za domom zastávku električky a poobede som chodila na kávu v centre Grazu. A potom prišli rodiny na úplných lazoch, kde autobus nechodil vôbec, k najbližšiemu susedovi to bolo kilometer pešo a líšky tam dávali dobrú noc. Človek tam bol odkázaný sám na seba, na svoje vedomosti a na pacienta. Naučilo ma to však obrovskej samostatnosti a vnútornej sile.“

Týchto sedem rokov v Rakúsku Alenu hlboko sformovalo. Získala absolútnu jazykovú sebaistotu, naučila sa flexibilite a psychológii pri práci so seniormi a chorými ľuďmi. No hoci mala Rakúsko rada, po siedmich rokoch v nej opäť prehovoril nepokojný duch dobrodruha. Chcela vidieť viac, zažiť inú krajinu a zistiť, ako funguje systém inde. Rozhodla sa, že vyskúša zmenu a vydá sa na sever.

Nemecká zastávka: Od severného mora po rozprávkový bavorský vidiek

Jej druhou krajinou sa stalo Nemecko. Nemecko bolo obrovské, rozmanité a pre Alenu predstavovalo úplne nové výzvy. Zo začiatku putovala tam, kam ju osud a potreby rodín zaviali. Na čas sa ocitla v drsnejšom, vetrom ošľahanom prímorskom meste na severe krajiny, kde vzduch voňal soľou, more malo sivastý nádych a nad hlavou jej neustále škriekali čajky. Bol to fascinujúci svet, no Alenu to predsa len podvedome ťahalo viac na juh, bližšie k horám, ktoré jej pripomínali domov.

Keď sa prvýkrát dostala do hornatého a zeleného kraja Bavorska, okamžite vedela, že našla svoje miesto. Bavorsko jej učarovalo svojou čistotou, úctou k tradíciám a mentalitou miestnych ľudí. Od tej chvíle si už prácu hľadala cielene – odmietala iné ponuky a chcela ostať už len v širšom okolí Mníchova. Nehľadala však ruch bavorskej metropoly. Zamilovala si malebné menšie mestečká a dedinky v podhorí Álp.

Často sa jej podarilo dostať k ubytovaniu a práci priamo na tradičných bavorských statkoch, na takzvaných Bauernhofoch. Žila uprostred idylickej vidieckej krajiny, ktorá pôsobila ako vystrihnutá z pohľadnice.

„V Bavorsku sa mi z celého Nemecka páčilo najviac. Bývala som v nádherných masívnych drevených domoch s balkónmi, ktoré sa v lete pretekali červenými muškátmi. Žartovala som, že kým v Rakúsku mi dávali dobrú noc líšky na lazoch, v Bavorsku mi na dobrú noc bučali kravy priamo pod oknami izby. Ráno ma budila vôňa čerstvého sena a čistý horský vzduch. Na tie statky dodnes spomínam s obrovskou láskou.“

V Bavorsku Alena strávila krásnych päť rokov. Bola to stabilná, príjemná a finančne zaujímavá etapa jej života. Stále však bola mladá, mala pred sebou kopec energie a chcela skompletizovať svoj pomyselný trojlístok nemecky hovoriacich krajín. Jej posledné veľké dobrodružné putovanie preto zamierilo ešte vyššie – do Švajčiarska.

Švajčiarske finále a veľké životné rozhodnutie po tridsiatke

Švajčiarsko bolo pre Alenu pomyselným vrcholom jej opatrovateľskej cesty. Prišla tam ako mimoriadne skúsená, jazykovo dokonale vybavená žena, ktorá už mala za sebou dvanásť rokov tvrdej praxe v zahraničí. Rozumela rôznym dialektom a vedela si poradiť v akejkoľvek situácii. Švajčiarsko ju očarilo svojou neuveriteľnou precíznosťou, úchvatnými panorámami Álp a vysokou životnou úrovňou. No práve tu, po nejakom čase strávenom medzi švajčiarskymi rodinami, začala Alena pociťovať únavu z neustáleho nomádskeho spôsobu života.

Mala vtedy tesne po tridsiatke. Vek, kedy si človek začína uvedomovať, že život rozdelený medzi dve krajiny, neustále balenie kufrov, cestovanie v autobusoch a mikrobusoch a bývanie v cudzích domácnostiach nemôže robiť donekonečna. Zatúžila po skutočnom prístave. Chcela stabilitu, pevný bod v živote a vlastné zázemie, no zároveň vedela, že na Slovensko sa vrátiť nechce. Práca v obchode bola dávno minulosťou a jej domovom sa stal nemecky hovoriaci svet. Chcela však zmeniť pravidlá hry: už nechcela byť 24-hodinovou opatrovateľkou, chcela byť paňou svojho času pod vlastnou strechou.

Vtedy prišlo jej najväčšie a najodvážnejšie životné rozhodnutie. Rozhodla sa natrvalo usadiť v Rakúsku – v krajine, kde pred rokmi ako mladé dievča začínala. Vedela však, že ak chce získať riadnu rakúsku zamestnaneckú zmluvu so všetkými sociálnymi istotami, dôchodkovým zabezpečením a pevnou pracovnou dobou, potrebuje miestne uznávané odborné vzdelanie.

Tesne po tridsiatke preto urobila krok, na ktorý by mnohí nemali odvahu. Znova zasadla do školskej lavice a prihlásila sa na náročné štúdium, aby získala plnohodnotný rakúsky diplom zdravotnej sestry – Diplomierte Gesundheits- und Krankenpflegerin.

„Mnohí moji známi na Slovensku si v tom veku zakladali rodiny alebo riešili hypotéky a ja som znova sedela v škole a bifľovala sa anatómiu, patológiu a latinskú terminológiu v nemčine. Skúšky na rakúskej štátnej škole boli nesmierne prísne, profesori nám nič nedarovali. Boli chvíle, keď som ponocovala nad knihami a pýtala sa sama seba, či mi to bolo treba. Ale vedela som, že tento diplom je mojím kľúčom k normálnemu životu.“

Bezpečný prístav v Dolnom Rakúsku

Jej húževnatosť a odvaha priniesli svoje ovocie. Školu úspešne dokončila a s diplomom v ruke sa jej otvoril úplne nový svet. Už nebola odkázaná na svojvôľu rodín alebo agentúr. Dostala riadnu zmluvu, stabilný plat, presne ohraničené pracovné zmeny a čo bolo najdôležitejšie – mohla si prenajať svoj vlastný byt, kde mala konečne skutočný domov.

Svoju novú kariéru začala vo Viedni. Práca na tamojších klinikách bola dynamická, plná odborných výziev a Alena tam získala obrovskú prax v rakúskom nemocničnom systéme. Po niekoľkých rokoch v rušnom hlavnom meste ju však opäť začal lákať pokojnejší život, ktorý mala tak rada na lazoch a bavorských statkoch.

Presunula sa preto do malebnejšieho prostredia a dnes už niekoľko rokov stabilne žije a pracuje v spolkovej krajine Dolné Rakúsko. Pracuje v modernom zdravotníckom zariadení, kde ju kolegovia aj pacienti hlboko rešpektujú.

Pohľad z vrcholu: Päťdesiatka s čistým štítom

Dnes má Alena 50 rokov. Je to zrelá, sebavedomá, finančne nezávislá žena, ktorá pevne stojí na vlastných nohách. Keď sa dnes pozerá na krajinu zo svojho vlastného okna, občas sa v spomienkach vráti do obdobia, kedy ako dievča snívala o svete za hranicami.

Jej životná cesta bola dlhá, kľukatá a plná obklúk.

„Keď dnes bilancujem svoje rozhodnutia, necítim žiadne sklamanie. Naopak, cítim obrovský pokoj. Na Slovensku by som možno dnes stále stála v nejakom obchode, unavená a zatrpknutá. Ja však žijem tak ako chcem, mám prácu, ktorú milujem, skvelých kolegov, rakúsky dôchodok pred sebou a hlavne viem, že som svoj život prežila ako jedno veľké, nádherné dobrodružstvo.. Naučilo ma to, že človek môže zmeniť svoj život v akomkoľvek veku – dôležité je len nestratiť odvahu.“

Alenin príbeh je jasným svedectvom o tom, že človek nemusí ísť po vyšliapaných chodníkoch. Stačí len veriť vlastným snom a nebáť sa urobiť ten prvý, hoci aj poriadne dlhý krok do neznáma.

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Rok bez reklám (9,99 €):

Nerušené čítanie: Obsah bez komerčných plôch a sponzorovaných odkazov. Sústreďte sa len na to podstatné.

Aktivovať

Mesačné predplatné (3,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť