Pracovať menej a nestratiť príjem: Ako v praxi vyzerá preddôchodkový model v Rakúsku

Predstava, že človek po desaťročiach v pracovnom procese zo dňa na deň vypne počítač, odovzdá kľúče a odíde do penzie, už dávno nezodpovedá potrebám modernej spoločnosti ani fyzickým možnostiam mnohých zamestnancov. Čoraz väčší dôraz sa kladie na mechanizmy, ktoré umožňujú spomaliť životné tempo ešte pred dosiahnutím oficiálneho dôchodkového veku bez toho, aby domácnosť čelila dramatickému prepadu životného štandardu. V Rakúsku túto úlohu dlhodobo plní štátom podporovaný model postupného prechodu do dôchodku, ktorý kombinuje redukciu odpracovaných hodín so špecifickým finančným vyrovnaním. Celý systém však momentálne prechádza zásadnými legislatívnymi zmenami, ktoré postupne sprísňujú pravidlá a zužujú doterajšie možnosti.

Prechod do záverečnej fázy kariéry so sebou nesie množstvo pragmatických otázok. Ľudia vo veku okolo šesťdesiatky často čelia vyhoreniu, chronickej únave či zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu, no plný odchod z trhu práce si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť. Práve kompromis medzi udržaním sociálnych istôt a získaním dodatočného voľného času predstavuje podstatu tohto systému. Zamestnanec neskončí na podpore ani neodchádza do predčasného dôchodku s trvalou penalizáciou. Namiesto toho zostáva plnohodnotnou súčasťou pracovného kolektívu, hoci v kancelárii alebo vo výrobe trávi citeľne menej času než jeho mladší kolegovia.

Vybrané články k predplatnému:

Ako na uznanie slovenského diplomu zdravotnej sestry a asistenta vo Viedni

ORF Beitrag: Kto nemusí platiť? Na čo máte nárok

Zimná sezóna v Rakúsku sa blíži. Aj malá chyba pri prezutí môže vyjsť na tisíce eur

Digitálny most medzi Viedňou a Bratislavou: Ako ovládnnuť rakúsky a slovenský streaming bez hraníc

Práca v horúčavách: Aké sú povinnosti zamestnávateľov a práva zamestnancov podľa AK?

Parkpickerl: Ako získať povolenie a koľko vás bude stáť

50% ZĽAVA

na ročné predplatné

Kód: SEPTEMBER 📋

⏰ Do konca septembra

Kto sa kvalifikuje na miernejšie pracovné tempo

Prístup k tomuto benefitu nie je automatický a vyžaduje splnenie presne definovaných legislatívnych kritérií. Základným predpokladom je stabilné pôsobenie u súčasného zamestnávateľa, kde musí dotyčný pracovník pôsobiť minimálne tri mesiace pred podaním samotnej žiadosti. Následne musí dôjsť k obojstrannej písomnej dohode, pretože na skrátenie úväzku neexistuje jednostranný právny nárok, ktorý by bolo možné zamestnávateľovi vnútiť bez jeho súhlasu. Samotná redukcia pracovného fondu sa musí pohybovať v presne stanovenom koridore, a to v rozsahu od štyridsiatich do šesťdesiatich percent pôvodného úväzku.

Výraznú úlohu zohráva aj samotná pracovná minulosť žiadateľa. Štatisticky nestačí len formálna prítomnosť na trhu práce, vyžaduje sa dlhodobé odvádzanie sociálnych príspevkov. Pravidlá nariaďujú, že za posledných dvadsaťpäť rokov musel byť žiadateľ poistený a reálne zamestnaný aspoň pätnásť rokov. Práve tento parameter je jedným z tých, ktoré prechádzajú postupným sprísňovaním. Do roku 2029 sa povinná doba účasti na poistení zvýši na sedemnásť rokov. Dôležitou správou pre mnohých pracovníkov však zostáva, že dvere do systému nie sú zatvorené ani pre tých, ktorí už pred vstupom do schémy pracovali na čiastočný úväzok. Podmienkou je len to, aby ich pracovný čas dosahoval aspoň šesťdesiat percent z bežného týždenného fondu danej profesie.

Dva rozdielne prístupy a koniec obľúbenej skratky

V praxi sa doteraz uplatňovali dve odlišné stratégie, ako si záver profesijného života zariadiť. Prvou a najbežnejšou alternatívou je takzvaný priebežný model. V tomto prípade pracovník rovnomerne rozloží svoje znížené nasadenie na celé zostávajúce obdobie. Ak napríklad pôvodne odpracoval štyridsať hodín týždenne, jeho nový fond predstavuje presnú polovicu, teda dvadsať hodín. Získava tak každý týždeň niekoľko dní alebo hodín voľna navyše, čo mu umožňuje plynule adaptovať svoj organizmus na nový životný rytmus. Zatiaľ čo doteraz bolo možné čerpať tento režim až päť rokov pred dôchodkom, transformačné zmeny do roku 2029 zredukujú maximálnu dobu jeho trvania na konečné tri roky.

Druhý prístup, známy ako blokový model, fungoval na celkom odlišnom princípe. Zamestnanec v prvej fáze naďalej pracoval na plný úväzok bez akejkoľvek úľavy, čím si predpracoval fond hodín na druhé obdobie. Počas druhej fázy už vôbec nechodil do práce, zostával doma a poberal dohodnutú mzdu až do dňa riadneho odchodu na dôchodok. Tento variant sa stal terčom kritiky odbornej verejnosti aj tvorcov hospodárskej politiky, keďže neviedol k skutočnému udržaniu starších ročníkov na pracovisku, ale skôr k štátom dotovanému skoršiemu odchodu z trhu práce. Z toho dôvodu sa finančná podpora tohto blokového variantu postupne znižuje a po roku 2029 bude úplne zrušená, čo v praxi znamená jeho definitívny zánik.

Matematika mzdového vyrovnania a ochrana poistenia

Kľúčovým dôvodom popularity celého konceptu je špecifické finančné dorovnanie mzdy, ktoré bráni sociálnemu prepadu. Ak by si zamestnanec jednoducho skrátil úväzok na polovicu v štandardnom režime, jeho hrubý príjem by okamžite klesol presne o polovicu. V tomto systéme však vstupuje do hry inštitút mzdového vyrovnania. Z rozdielu medzi pôvodným platom a novým zníženým príjmom dopláca zamestnávateľ s podporou štátu celú polovicu chýbajúcej sumy priamo zamestnancovi.

Ak si predstavíme modelový príklad s hrubým príjmom 3 400 eur mesačne a rozhodnutím znížiť pracovné zaťaženie o päťdesiat percent, základná mzda za odpracovaný čas bude predstavovať 1 700 eur. K tejto sume sa však pripočíta mzdové vyrovnanie vo výške 850 eur, čo v súčte predstavuje hrubý mesačný príjem 2 550 eur. Hoci strata v hrubom vyjadrení dosahuje dvadsaťpäť percent, v čistom vyjadrení je rozdiel výrazne nižší. Dôvodom je progresívny daňový systém, v rámci ktorého nižší hrubý príjem podlieha nižšiemu daňovému zaťaženiu a menším odvodom. Celý proces administratívne zastrešuje zamestnávateľ a zamestnanec dostáva peniaze v štandardnom výplatnom termíne.

Najpodstatnejšia garancia sa týka sociálneho poistenia. Napriek tomu, že človek reálne odpracuje iba časť pôvodného fondu a poberá zníženú mzdu, sociálne a dôchodkové odvody sa naďalej odvádzajú v plnej výške z pôvodného predchádzajúceho príjmu. Budúci starobný dôchodok tak nie je touto fázou kariéry nijako negatívne ovplyvnený. Zachovaný zostáva aj plný nárok na prípadné nemocenské dávky, odstupné či štandardnú ročnú výmeru platenej dovolenky, čo vytvára robustnú záchrannú sieť.

Skryté riziká a absencia výnimočného statusu

Napriek nesporným benefitom nesie tento model aj určité kompromisy, o ktorých musia žiadatelia vedieť ešte pred podpisom dokumentov. Tým najzjavnejším je neodvratný pokles reálneho príjmu, ktorý v hrubom vyjadrení predstavuje najmenej dvadsať percent. Pre domácnosti s napätým rozpočtom alebo nesplatenými záväzkami môže aj takýto pokles predstavovať komplikáciu, ktorú je nutné vopred dôkladne prepočítať.

Druhým závažným faktom je absencia akejkoľvek mimoriadnej právnej ochrany pred stratou zamestnania. Zamestnanec zaradený do tohto režimu nepožíva žiadny špeciálny ochranný status, aký zákon priznáva napríklad tehotným ženám alebo členom zamestnaneckých rád. Ak sa podnik dostane do hospodárskych ťažkostí alebo pristúpi k organizačným zmenám a reštrukturalizácii, môže tento pracovník dostať štandardnú výpoveď v zmysle platného zákonníka práce. Prechod na kratší pracovný čas tak nemožno vnímať ako definitívnu záruku zotrvania na pracovnom mieste až do dovŕšenia dôchodkového veku, ale ako nástroj, ktorý vyžaduje zváženie všetkých ekonomických aj personálnych okolností.

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť