Liesingbach sa mení na divokú rieku s plávajúcimi záhradami

Sivé betónové korytá, ktoré mali v minulom storočí rýchlo a bezpečne odviesť vodu z miest, sa dnes pod vplyvom klimatických zmien menia na pascu. V horúcich letách akumulujú teplo, devastujú miestny ekosystém a pri prívalových dažďoch paradoxne zvyšujú riziko bleskových povodní. Viedeň sa preto pred časom rozhodla pre radikálny krok – vrátiť svojim mestským tokom ich pôvodnú, divokú tvár.

Vlajkovým korábom tejto transformácie je revitalizácia potoka Liesingbach na juhu rakúskej metropoly. Tento masívny projekt za desiatky miliónov eur, ktorý spája ochranu pred povodňami s klimatickou adaptáciou a obnovou biodiverzity, sa aktuálne dostáva do svojej finálnej fázy. Zisťovali sme, ako rakúski inžinieri kombinujú ťažkú stavebnú techniku s citlivým ekologickým dizajnom a prečo sa z ich prístupu môže učiť aj Slovensko.

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 8. 2026.}}

Získať viac informácií

Keď sa príroda vracia pod koľajnice metra

Obnova Liesingbachu nie je bežnou parkovou úpravou. Ide o mimoriadne komplexný inžiniersky zásah priamo v husto zastavanej mestskej štruktúre. Aktuálne ťažisko prác leží na takzvanom stavebnom úseku číslo dva, ktorý meria takmer tri kilometre. Napriek náročným podmienkam, kde stavebné mechanizmy museli prechádzať popod viacero cestných mostov a dokonca aj pod masívnou estakádou nadzemnej línie metra U6, sa stavbárom podarilo dokončiť už 2,3 kilometra tohto úseku.

Na miestach, kde ešte pred rokom ležal len fádny betón a kamenné tvárnice, dnes začína rásť bujná vegetácia. Skúsenosti z už dokončených fáz (úseky jedna a štyri) ukazujú, že príroda reaguje na oslobodenie spod betónu prekvapivo rýchlo. V týchto častiach vysadili záhradníci vyše 250 vzrastlých stromov a stovky krovín. Smerodajným faktorom pre rýchly nástup prirodzeného ekosystému sú však aj vŕbové odrezky a náletové dreviny, ktoré rýchlo spevňujú nové brehy.

Koniec rovným čiaram. Nastupuje meandrovanie a zelené ostrovy

Hlavným princípom modernej renaturácie vodných tokov je rozbitie jednotvárnosti. Voda potrebuje priestor, prekážky a členitosť. V stavebnom úseku dva preto projektanti naplánovali takzvané kyvadlové úseky, ktoré prinútia tok meandrovať. Prvé takéto zóny už vznikli v oblasti Alterlaa. Namiesto rovného kanála tam dnes Liesingbach preteká cez pieskové a štrkové lavice, ktoré neustále menia smer a rýchlosť prúdu.

Zatiaľ čo rýchlejší prúd vyhovuje dospelým rybám, ako sú čereble či slíže, tichšie zátoky poskytujú ideálne útočisko pre larvy vážok a iné drobné vodné organizmy. Ekologická pestrosť priamo podmieňuje prežitie druhov, ktoré z mestských tokov na desaťročia úplne vymizli.

Stavebné tímy sa momentálne presúvajú nad most Osrambrücke a čoskoro spustia práce v okolí historického mlyna Riegermühle. Práve tam vznikne vizuálne najatraktívnejší prvok celej etapy – prírodný riečny ostrov. Tento zelený bod uprostred tečúcej vody bude slúžiť ako prísne chránené útočisko pre vtáctvo a hmyz, no vďaka citlivo navrhnutému prístupu bude čiastočne otvorený aj pre verejnosť. Obyvatelia Viedne tak získajú nový priestor na únik pred letnými horúčavami.

Klimatická sebestačnosť: stromy, ktoré zvládnu sucho

Jedným z najväčších nepriateľov mestských vodných plôch v lete je prehrievanie. Teplá voda stráca kyslík, čo vedie k úhynu rýb a premnoženiu rias. Riešením viedenského magistrátu je masívna výsadba pôvodných, no zároveň klimaticky odolných drevín. Pozdĺž brehov Liesingbachu pribudne takmer 400 nových stromov – dominujú druhy ako javor, divé jablko či lipa strieborná, ktoré dobre znášajú extrémne letá a sucho.

Tieto stromy spolu s vŕbami a jelšami vytvoria nad hladinou súvislý tieň, čím udržia teplotu vody na prijateľnej úrovni aj počas najhorúcejších dní. Ekologickú bariéru doplní viac ako 600 pôvodných kríkov, ktoré poskytnú potravu a hniezdiská pre spevavce.

Špeciálnu výzvu pre architektov predstavovala lokalita pri jazere Steinsee. Brehy potoka sú tu totiž natoľko zovreté okolitou zástavbou a budovami, že na klasickú výsadbu stromov nezostalo miesto. Viedenskí inžinieri preto siahli po inovatívnom riešení s názvom „Schwebendes Grün“ (Visiaca zelená). Nad vodnú hladinu nainštalovali systém oceľových lán, po ktorých sa budú ťahať popínavé rastliny. Tie vytvoria nad hladinou visutú zelenú klenbu, ktorá potok zatieni a výrazne zlepší lokálnu mikroklímu bez toho, aby obmedzila okolitých vlastníkov nehnuteľností.

Ekologický manažment priamo na stavenisku

Moderná žurnalistika a verejnosť sa dnes pozerajú nielen na výsledok, ale aj na to, ako ekologicky prebieha samotná výstavba. Viedenský projekt v tomto smere prináša zaujímavý príklad obehového hospodárstva. Pri odstraňovaní betónového koryta vznikajú tisíce ton kamennej sutiny a starých dlažobných kociek. Namiesto toho, aby mesto platilo drahú a neekologickú prepravu tohto materiálu na skládky mimo mesta, zriadilo recyklačné stanice priamo na mieste.

Staré kamene sa priamo na stavenisku drvia a premieňajú na ekologický substrát, ktorý sa následne sype späť na dno potoka, aby vytvoril prirodzené riečne dno. Tento krok eliminoval tisíce jázd ťažkých nákladných vozidiel cez obytné štvrte, čím sa drasticky znížili emisie CO2, hluk aj prašnosť, na ktoré sú miestni obyvatelia pochopiteľne citliví.

Zároveň sa myslelo aj na čistotu vody počas prívalových dažďov. Prvá vlna zrážok, ktorá spláchne z viedenských ciest olej, brzdový prach a iné nečistoty, neskončí v potoku. Zachytí ju novovybudovaný dažďový zberač, ktorý túto kontaminovanú vodu bezpečne odvedie priamo do centrálnej čistiarne odpadových vôd v Simmeringu. Až následná, čistá dažďová voda bude môcť voľne stekať do zrevitalizovaného koryta.

Miliardový účet za zelenšiu budúcnosť

Takto rozsiahla transformácia mestského prostredia nie je lacná záležitosť. Celkové náklady na projekt obnovy Liesingbachu, vrátane vybudovania obrovskej retenčnej nádrže Gelbe Haide, sa vyšplhali na približne 85 miliónov eur. Financovanie je rozdelené medzi viacerých partnerov – leví podiel nesie mesto Viedeň, ktoré investuje približne 67 miliónov eur. Zvyšných 18 miliónov eur pokrýva rakúske ministerstvo pre klímu a vodné hospodárstvo prostredníctvom štátnych dotácií na ekologické projekty.

Hoci sa táto suma môže zdať astronomická, viedenský magistrát argumentuje jednoduchou matematikou. Investície do prevencie pred povodňami a do ochladzovania mesta sú mnohonásobne nižšie než škody, ktoré by priniesla storočná voda či vlny horúčav v prehriatom betónovom meste. Liesingbach po dokončení bez problémov zvládne aj storočnú vodu (HQ 100), pričom namiesto nevzhľadného kanála ponúkne obyvateľom modernú rekreačnú zónu priamo za dverami ich domovov. Viedeň tak opäť raz ukazuje, že investície do modro-zelenej infraštruktúry nie sú luxusom, ale základným predpokladom pre prežitie miest v 21. storočí.

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť