Komunikácia bez hraníc: Ako deti prekonali jazykové bariéry

V úlohe babičky som strávila piatkový teplý večer v parku v centre 16. obvodu. Atmosféra bola plná detskej radosti a komunikácie, pričom deti sa dorozumievali rôznymi jazykmi. Tento článok zachytáva moju skúsenosť s deťmi, medzi ktorými sa nachádzali aj autistickí chlapci, a ukazuje, ako sa dá prekonať jazyková bariéra a vytvoriť harmóniu v rozmanitej spoločnosti.

V parku pobehovalo veľa detí a komunikovali medzi sebou rôznymi rečami. Spoločne hovorili po nemecky, čo som zistila, bol jediný možný komunikačný jazyk. Medzi deťmi sa nachádzali aj traja chlapci, autisti, a jeden z nich často len tak prišiel blízko mňa. Pomocou „rúk“ a autistických znakov sme sa rýchlo „dali do rozhovoru“. Matka chlapca z Afriky mi v dobrej nemčine vysvetlila stadium a problémy jej syna. Vedela odborné veci pomenovať a otvorene mi povedala, že hľadala pomoc a aj ju našla. Jej názory ma presvedčili v minúte, aj za ťažkých podmienok sa žena integrovala. Nemám predsudky voči ženám v dlhých kabátoch a zahalených hlavách. Priorita pre mňa je možnosť komunikácie.

Vybrané články k predplatnému:

Cesta k rakúskemu občianstvu pre Slovákov: Komplexný sprievodca a detaily

​Učňovské štúdium vo Viedni: Kompletný sprievodca pre mladých aj rodičov

Fenomén „Fenstertage“: Strategický manuál, ako v roku 2026 vyťažiť z rakúskeho kalendára maximum voľna

Prichádza jar. Najlepší čas obuť si turistické topánky

Svadba bez ilúzií. Čo všetko obnáša rakúsky byrokratický kolotoč pre Slovákov a cudzincov

​Cesta k profesii fyzioterapeuta a maséra vo Viedni: Uznanie vzdelania alebo nová kvalifikácia

50% ZĽAVA

na ročné predplatné

Kód: SEPTEMBER 📋

⏰ Do konca septembra

Príbeh integrácie

Žena mi prezradila, že už od pondelka bude pracovať v škole svojho syna ako asistentka a chce sa podľa možností naďalej vzdelávať. Svoj osud prijímala s pokorou a čarovný úsmev jej z tváre nezmizol. V parku behalo veľa detí roznej farby pleti či jazyka a hrali sa spolu. Dokonca aj chlapci s autismom našli medzi nimi miesto. Moja vnučka sa hrala v priestore pre najmenšie deti. Najväčšiu radosť mali deti na pieskovisku, kde si dolievali vodu. Zrazu sa medzi staršími deťmi zvrtla hádka a začali si po arabsky nadávať. Zbiehalo sa na bitku. Bez rozmyslenia som sa zvrtla k deťom a stopla som ich, keď začali na seba kričať. Bolo už po ôsmej večer, tmavá obloha a zdalo sa, že deti nikomu nechýbajú.

Poprosila som deti, aby prestali kričať a hádať sa, a po nemecky sa vytvoril diskusný hlúčik. Nepýtala som sa detí, prečo sa hádajú, moju „moderáciu“ som začala otázkou: ako sa máte? Deti boli za minútu uvoľnené a za chvíľu sedelo pri mne do 30 detí, o ktoré sa niekto zaujímal. Začali sa smiať, ospravedlňovali sa za svoju hádku a spoločne sme sa rozprávali o možnosti diskutovať, rozprávať sa a rešpektovať názor iného. V parku nastalo ticho. Deti sa snažili spolu komunikovať a zrazu, zrazu bola atmosféra uvoľnená. Pridali sa aj rodičia a harmonická atmosféra trvala skoro 45 minút.

Spoločné hľadanie riešení

Spýtala som sa detí, prečo si myslia, že ich niektorí dospelí v parku okríkajú a nadávajú im. Spoločne sme premýšľali, ako predísť konfliktom, aby sa každý, kto v parku sedí, cítil dobre a bezpečne. Rieč prišla na blížiaci sa školský rok a aj na to, aké dôležité je hovoriť po nemecky. Videla som, že mnohé deti boli so súrodencami v parku a možno to doma nemajú až tak najľahšie. Nie som hrdinka, som babička, ktorá bola náhodne s vnučkou v parku. Na chvíľu som ukázala deťom doslova z celého sveta, že je možné spolu komunikovať bez násilia a hluku. Deti potrebujú mať pocit, že sú rešpektované a brané „vážne“. Atmosféra, ktorú sme si spoločne za minútu vytvorili, bola taká silná, že deťom sa nechcelo ísť domov. Pýtali sa ma, či sa ešte v parku zastavím na kus reči, a mám to v pláne. Len málo stačí k tomu, aby sme sa vzájomne poznali a rešpektovali. Už nie: tie zlé deti migrantov, pre mňa partneri na komunikáciu. Uvedomujem si, je to moje rozhodnutie, moja cesta, možno trošku iná, ale prináša kľud a pokoj.

Vaša Jana

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť