Architektonické dvojčatá, ktoré na seba pozerajú

Priamo v srdci mesta, stoja dve budovy, ktoré vyzerajú ako neškodné zrkadlové dvojičky. ​Mysleli ste si, že sú to len obyčajné budovy? Chyba! Málokto vie, že za ich kamennými fasádami sa skrýva príbeh plný cisárskych škandálov, astronomických rozpočtov a pokladov, ktoré by závidel aj najväčší zberateľ sveta. Hovoríme o Naturhistorisches Museum (NHM) a Kunsthistorisches Museum (KHM) – dvoch monumentoch, ktoré na seba zazerajú cez námestie Maria-Theresien-Platz.

Prečo museli vzniknúť? Zbierky cisára Františka Jozefa I. boli príliš VEĽKÉ na jeden palác! Jeho predkovia, Habsburgovci, nakupovali umenie a prírodné kuriozity tak horlivo, že ich luxusný Hofburg už praskal vo švíkoch. A tak cisár prikázal postaviť DVE megalomanské budovy, ktoré ho stáli nemalú čiastku, no dodnes sú tichým svedkom najväčších umeleckých lúpeží storočia. Toto je príbeh o moci, sláve a pokladoch, ktoré dnes môže vidieť každý. 

​História: Z cisárskeho sna do múzejnej reality

​Pôvodnú funkciu a architektúru navrhli architekti Gottfried Semper a Karl von Hasenauer, ktorých spájal rovnaký cieľ, ale rozdeľovala nefalšovaná žiarlivosť! Vraj sa na projekte neustále hádali, a to je dôvod, prečo stavba trvala neuveriteľných DVADSAŤ ROKOV!

Ich víziou bolo vytvoriť dva rovnako veľké, symetrické paláce, ktoré by slúžili výlučne pre účely múzea – jedno pre prírodovedu a druhé pre výtvarné umenie.

V roku 1872 bol položený základný kameň. Architekt Semper, ktorý bol poverený architektonickým návrhom fasády a koncepciou sa otvorenia múzea nedožil. Po tom, čo opustil Viedeň a krátko nato v roku 1879 v Ríme zomrel, prevzal Hasenauer celý projekt do svojich rúk. Hasenauer bol v podstate cisársky intrigán! Nielenže dokončil budovy, ale vnútri si dosadil svoje vlastné, prepychové novobarokové nápady, ktoré s pôvodným Semperovým konceptom mali máločo spoločné.

Semper tak zomrel skôr, ako videl svoje majstrovské dielo otvorené, zatiaľ čo jeho rival si užíval plnú slávu a všetky lukratívne zákazky na honosnú výzdobu interiérov – od Carrarského mramoru po belgický čierny vápenec. Interiéry museli byť prepychové, žiadne šetrenie – mramor, zlato a fresky, aby aj tá posledná mŕtva ryba bola vystavená s kráľovskou pompou.

​Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo exteriér je takmer identický, interiéry sú prispôsobené ich obsahu. Kupoly na streche sú napríklad štylizované tak, aby korešpondovali s tematikou: Kupola NHM je zdobená sochou bohyne prírody, zatiaľ čo KHM korunuje socha bohyne umenia.

​Pri pohľade na NHM si môžete všimnúť nápis v zlate pod kupolou. V múzeu prírodnej histórie (NHM) je pod kupolou nápis: „Dem Reiche der Natur und seiner Erforschung“ (Ríši prírody a jej výskumu). V KHM je zase nápis venovaný umeniu.

Hoci sa múzeá tvárili, že slúžia „ríši prírody“ a „umenia“, ich skutočná funkcia bola politická. Stavba bola súčasťou širšieho projektu Ringstrasse, ktorým chcela monarchia demonštrovať svetu svoju neotrasiteľnú moc, bohatstvo a kultúrnu nadradenosť – a to aj napriek narastajúcim problémom v ríši. Tieto paláce sú v podstate najdrahší billboard pre cisárske ego, aký kedy bol postavený.

V roku 1891, po takmer 20 rokoch výstavby boli obe múzeá slávnostne otvorené

Dvojičky mali byť súčasťou MEGA-PROJEKTU, ktorý nebol nikdy dokončený! Tieto dve budovy nemali byť samé! Boli len malou časťou megalomanského plánu cisára Františka Jozefa I. V skutočnosti mali tvoriť bočné krídla obrovského, nikdy nepostaveného komplexu nazývaného „Kaiserforum“ (Cisárske fórum).

​František Jozef chcel doslova postaviť Rím vo Viedni – chcel, aby sa celé námestie Maria-Theresien-Platz stalo gigantickým čestným dvorom spájajúcim budovy so sídlom Hofburg. Rozpočet? Ten bol tajný, ale povrávalo sa, že cisár musel predať polovicu korunovačných klenotov, aby to zaplatil! Stálo to majetok, ale výsledok? Dve presné, symetrické dvojičky, ktoré stoja oproti sebe, akoby sa navzájom špehovali cez námestie.

Čo ponúkajú dvojičky dnes? Poklady a zážitky

​Po takmer 130 rokoch sa funkcia budov nezmenila – stále slúžia ako múzeá, no s neporovnateľne bohatšími zbierkami a moderným prístupom k prezentácii.

​NHM je rajom pre všetkých, ktorých fascinuje planéta Zem a život na nej. Pôvodné cisárske prírodovedné zbierky sa stali základom pre to, čo dnes patrí k najvýznamnejším svetovým kolekciám. Je domovom svetoznámej 29 500 rokov starej Venuše z Willendorfu a obrovského skeletu dinosaura.

Uchováva neuveriteľné drahokamy, minerály a dokonca aj meteority – najväčšiu zbierku meteoritov na svete! Vďaka špičkovej animatronike zažiješ blízke stretnutie s prehistorickými tvormi.

​Kunsthistorisches museum (KHM): Galéria majstrovských diel

​KHM je jedným z najvýznamnejších múzeí umenia na svete. Vzniklo usporiadaním cisárskych umeleckých zbierok Habsburgovcov, ktorí boli po stáročia jednými z najväčších mecenášov umenia v Európe. Nájdete tu diela od takých legiend ako Rembrandt, Tizian, Raphael a najväčšiu zbierku obrazov od Pietera Brueghela staršieho na svete. Egyptsko-orientálna zbierka: Jedna z najdôležitejších zbierok starovekého Egypta, s múmiami a sarkofágmi.

​Kunstkammer (Kabinet kuriozít): Absolútny vrchol. Tisíce klenotov, zlatých predmetov a fascinujúcich kuriozít, ktoré kedysi bavili a vzdelávali cisárov.

​Múzeá, ktoré sa otvárajú všetkým

​Obe múzeá dnes predstavujú nielen historické archívy, ale aj živé vzdelávacie inštitúcie, ktoré neustále organizujú moderné výstavy a prednášky.

​Viedeň si uvedomuje dôležitosť vzdelávania, a preto ponúka úžasnú možnosť pre rodiny. Deti a mládež do 19 rokov majú do oboch múzeí VSTUP ZDARMA! 

Vstupy a otváracie hodiny: Ako ušetriť a čo nepremeškať

​Hoci základné vstupné do každého múzea stojí 20 €  existuje niekoľko šikovných spôsobov, ako ušetriť a užiť si cisársku pompéznosť za výhodnú cenu.

​Najvýhodnejšie spôsoby vstupu

​Ak sa nechcete rozhadzovať, zamerajte sa na tieto možnosti:

Špeciálne zľavy a vstupy zadarmo

Otváracie hodiny

​Obe múzeá majú podobný režim, ale otváracie dni a hodiny sa môžu líšiť v závislosti od sezóny a špeciálnych výstav.

​Kunsthistorisches Museum (KHM): Otvorené býva zvyčajne od 10:00 do 18:00. Dávajte si pozor na utorok – mimo hlavnej sezóny býva múzeum zatvorené.

​Naturhistorisches Museum (NHM): Zvyčajne otvára od 9:00 a zatvára o 18:30. NHM má tiež zvyčajne zatvorené v utorok, a to väčšinou celoročne.

​Tip Viedenčana na záver: Ak chcete mať múzeá len pre seba, navštívte ich v neskoré popoludnie alebo hneď po otvorení. Najväčšie davy turistov sa valia medzi 11:00 a 14:00, kedy je atmosféra najmenej komorná! Tak čo, ktoré z dvojičiek navštíviš ako prvé? Prírodu, alebo umenie?

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Kunsthistorisches_Museum_Wien_2022-08-08_01.jpg