Jana goes to Amerika: Texaské steaky a vietnamská manikúra

Prvý máj má v USA historický význam, no nie je dňom pracovného pokoja. Vybrala som sa do štúdia, kde robia manikúru a pedikúru, a našla som zopár postrehov, o ktoré sa rada podelím.

Manikúra i pedikúra je cenovo porovnateľná s Viedňou a čo mi „domov“ pripomínalo, boli usmiate Aziatky – neskôr som sa dozvedela, že z Vietnamu. Vo veľkej sále ich sedelo okolo tridsať a priemerná cena za manikúru aj s nalakovaním nechtov bola okolo 55 dolárov. Za nalepenie umelých nechtov si pýtali o 15 dolárov navyše. Ženy v tichosti sklonené pracovali a ich angličtina bola jednoduchšia ako moja. S prácou som bola spokojná a je tu bežné, či v reštauráciách, alebo v službách, dávať 20 percent sprepitného. Neter April to argumentovala tým, že platy sú nízke a takto sa personálu „pomáha“.

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 8. 2026.}}

Získať viac informácií

Jazykové okná

Moje jazykové znalosti sa zlepšujú a April som naučila: „Neskáč do sprchy, zraníš sa a musíme potom volať záchranku,“ na čom sa dlho smiala. Celá rodina miluje slovo „toilet“, čo je britské, a s úsmevom ho používajú. Niektoré slová na prvý raz inak vyslovím, hneď mi nerozumejú. Veľa používam „africké výrazy“, ktoré poznám z mojej minulosti a dokážem ich vysvetliť, a na konci sa zasmejeme.

Texaská kuchyňa

Na obed sme sa vybrali do texaskej reštaurácie, kde mali čerstvé steaky, pečené rebierka a aj kuracinu a ryžu. Objednám si k tomu šalát, ľahšie sa jedlo „kĺže“ do brucha. Včera som po prvý raz zvládla vypiť celý pohár Spritu s obrovskými kúskami ľadu. Reštaurácia bola menej navštevovaná. Vonku pršalo a teploty sa aj dnes pohybujú pod 15 stupňov, čo je pre nás chladno. April nám namiesto chladenia v dome zapla teplo a ani sa nám nechcelo ísť von.

Texaská kuchyňa je mastná a po dlhšom čase sme si dali ryžu. Každú hodinu čašníčky zapnú silnejšie hudbu a tancujú pred hosťami zvláštny spoločný tanec. Pripomínalo mi to hudbu z westernov a tancujúcich mužov. Spýtala som sa, či je podmienkou, aby uchádzač o prácu vedel tancovať. Čašníčka odpovedela, že áno a tanec sa nacvičuje pred začiatkom práce. Hostia medzi tanečnou vložkou a jedením pozerajú športové prenosy na veľkých obrazovkách a diskutujú o výkonoch svojich favoritov.

Realita amerického systému

Mňa zaujala drobná usilovná žienka, podľa výzoru z Mexika. Neustále behala medzi stolmi a zbierala použitý riad do veľkej plastovej nádoby. Bola taká maličká, že na stoly a stoličky, ktoré boli vyvýšené, si musela doslova vyliezť. Vrtko skákala hore-dolu a bola viac-menej neviditeľná. Čašníkov bolo niekoľko, ona jediná nosila špinavý riad. S Heli sa pre nás na Deň práce stala „hrdinkou“ dňa.

Spomenula som už, že v USA existuje niekoľko druhov zdravotného poistenia a záujemcovia o prácu sa okrem výplaty najskôr informujú, akú poistku poskytuje firma, a podľa toho sa rozhodujú. Penzistom a vojnovým veteránom prepláca štát poistenie až do výšky 80 percent. Systém poistenia je pre nás nepriehľadný a veľa ľudí má ešte k poisteniu zo zamestnania rôzne formy privátneho poistenia. Chudobnejší ľudia platia minimálne čiastky, sú poistení, no nemôžu si dovoliť konzultovať lekárov tak, ako by to bolo potrebné. April mi povedala, že to je príčina, prečo sú všetky urgentné príjmy plné.

Bývalí vojaci nemajú veľmi veľké dôchodky a dostávajú aj invalidné príspevky. Američania uprednostňujú vlastné bývanie a sú zadlžení na dlhé desaťročia, podobne to poznáme zo Slovenska. Existujú aj štátne byty, ktoré sú cenovo dostupné, často na okraji miest, a žijú tu len ľudia s nízkymi príjmami. Deň práce sme ukončili v kľude doma. Konečne som mala čas na čítanie knihy o maliarovi Alfonsovi Muchovi, ktorý istý čas aj v USA žil. Večer sme si s Heli rozprávali príbehy z domu a Viedeň bola v ďalekej cudzine na pár minút s nami. Sme tu šťastné, doma je však doma.

Zajtra sa chystá svadba „desaťročia“, o ktorej vás budem informovať.

Bye, Vaša Jana

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť