Mystik v ére betónu: Bratislavský hrad odhaľuje dušu architekta, ktorý obliekal budovy do kobercov

Kým moderna v 20. storočí vyzliekala architektúru donaha a vzývala čistý biely funkcionalizmus, on robil presný opak. Josip Plečnik, „kňaz“ stredoeurópskej architektúry, svojim stavbám obliekal kráľovské plášte a tkal fasády z kameňa. Monumentálna výstava na Bratislavskom hrade, ktorá potrvá až do leta 2026, prináša pohľad na muža, ktorý dokázal spojiť antiku, vieru a demokraciu do jedného celku.

Prechádzať sa dnes po Ľubľane alebo po nádvoriach Pražského hradu znamená čítať v kamennej knihe, ktorú napísal jeden a ten istý človek. Josip Plečnik, rodák zo Slovinska, ktorého dielo spája Viedeň, Prahu, Ľubľanu a sprostredkovane aj Bratislavu, sa po desaťročiach vracia do centra pozornosti. Slovenské národné múzeum v spolupráci s Architecture Week Praha otvorilo v priestoroch Historického múzea na Bratislavskom hrade rozsiahlu monografickú výstavu, ktorá má ambíciu nielen ukázať modely a plány, ale predovšetkým vysvetliť myšlienkový svet tohto génia.

Výstava s názvom Josip Plečnik – stredoeurópsky architekt nie je len bežnou prehliadkou. Je to akt kultúrnej diplomacie, čo potvrdzuje aj unikátna záštita štyroch prezidentov – Slovenska, Slovinska, Rakúska a Česka. Potrvá až do 30. júna 2026 a nadväzuje na legendárnu parížsku výstavu z roku 1986 v Centre Georges Pompidou, ktorá Plečnika po rokoch zabúdania vrátila na mapu svetovej architektúry.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Architekt demokracie a Masarykov spojenec

Pre návštevníka z nášho regiónu je fascinujúce sledovať Plečnikovu stopu v Prahe. Nebol to len nájomný architekt; bol to vizionár, ktorý si rozumel s prvým československým prezidentom T. G. Masarykom. Spájali ich nielen demokratické ideály, ale aj hlboká úcta k mravným hodnotám. Keď Masaryk vymenoval Plečnika za architekta Pražského hradu, dal mu voľnú ruku, aby pretvoril feudálne sídlo na symbol demokratickej republiky.

Plečnikove zásahy na Hrade sú dodnes ikonické. Či už ide o Býčie schodisko, úpravy nádvorí, alebo Obelisk, vždy išlo o symboliku. Napríklad na vrchole obelisku v Moravskej bašte umiestnil blesky a guľu, čo bol priamy odkaz na slovenskú časť vtedajšej hymny („zastavme sa bratia…“). Jeho oddanosť službe verejnosti najlepšie vystihuje nápis, ktorý zakomponoval priamo do stola v prezidentovom byte: „OBCI STAROSTI SVÉ PODROB“.

Keď sa fasáda stáva tkaninou

To, čo robí Plečnika výnimočným v kontexte modernej architektúry, je jeho teoretické ukotvenie. Kým jeho súčasníci často odmietali ornament, Plečnik, inšpirovaný teoretikom Gottfriedom Semperom, chápal stenu inak. Pre neho nebola stena len nosným prvkom, ale „odevom“ budovy. Semperova teória hovorí, že prapôvodom architektúry nie je kameň, ale textil – pletenie plotov, tkanie rohoží a kobercov.

Tento princíp „obliekania“ (Bekleidung) doviedol Plečnik do dokonalosti pri Národnej a univerzitnej knižnici v Ľubľane. Jej fasáda je doslova utkaná z tehál a kameňa, pripomínajúc štruktúru koberca. Vstup do tejto budovy je rituálom: návštevník kráča z prítmia monumentálneho schodiska nahor, do svetlom zaliatej čitárne. Je to metafora cesty za poznaním, pričom samotná čitáreň predstavuje „ohnisko“ vzdelanosti.

Podobný princíp aplikoval aj v Prahe na Kostole Najsvätejšieho Srdca Pána na Vinohradoch. Fasáda kostola kombinuje tehly a betónové hranoly tak, aby evokovala kráľovský hermelínový plášť – symbolický odkaz na Krista Kráľa. Obrovská rozeta na veži zasa predstavuje Božie oko. Aj keď sa Plečnik vyhýbal prísnemu funkcionalizmu, v interiéri zvonice tohto kostola vytvoril rampu a presklené prvky, ktoré sú priamou citáciou moderny.

Inklúzia dávno pred tým, než bola moderná

Výstava na Bratislavskom hrade odhaľuje aj Plečnikov citlivý prístup k verejnému priestoru, ktorý by sme dnes nazvali inkluzívnym dizajnom. Vnímal „priestorovú spravodlivosť“ ako nutnosť. Jeho urbanistické zásahy v Ľubľane, ktorú chcel premeniť na novodobé Atény, sú toho dôkazom. Slávne Trojmostie či tržnice pri rieke nie sú len dopravnými tepnami, sú to miesta stretnutí, kde architektúra slúži človeku.

Osobitnou kapitolou je jeho prístup k smrti. Ľubľanský cintorín Žale (pôvodne zamýšľaný ako Záhrada všetkých svätých) zbavil ťaživej depresie. Vytvoril súbor kaplniek rozosiatych v zeleni, vstupnú bránu (propyleje), ktorá oddeľuje svet živých a mŕtvych, a priestor koncipoval tak, aby slúžil na upokojenie a meditáciu. Dokonca navrhol aj odevy pre zamestnancov pohrebnej služby, aby celkový dojem nepôsobil skľučujúco.

Slovenská stopa a odkaz pre súčasnosť

Hoci Plečnik v Bratislave priamo nestaval, jeho vplyv na slovenskú architektúru je nepopierateľný prostredníctvom jeho študentov a ideovej blízkosti s Dušanom Jurkovičom. Obaja architekti čerpali inšpiráciu v ľudovom umení. Plečnik dokonca v roku 1920 zorganizoval so svojimi študentmi exkurziu po Slovensku, aby študovali drevenice a ľudové stavby. Na výstave tento vzťah symbolizuje model Jurkovičovej Mohyly M. R. Štefánika, ktorý je súčasťou expozície.

Návštevníci Bratislavského hradu majú možnosť vidieť nielen precízne modely, ktoré vznikli pre výstavy v Paríži (1986) a Prahe (1996), ale aj vzácne liturgické predmety – kalichy a monštrancie, ktoré Plečnik navrhoval s rovnakou precíznosťou ako mrakodrapy. Celý zážitok dopĺňa dokumentárny film Pavla Kouteckého, ktorý približuje Plečnika nielen ako umelca, ale aj ako človeka.

Josip Plečnik dokázal niečo, čo sa podarí máloktorému tvorcovi: jeho diela nestarnú. Ako sám povedal: „Hmotné statky, ktoré nemuseli prejsť skúškami dejín, nie sú plnohodnotnou architektúrou“. Čas mu dal za pravdu. Jeho stavby sú dnes, v dobe hľadania identity a trvalých hodnôt, možno aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Sú „modlitbou v kameni“, spojením remesla a hlbokej viery.

Ak chcete pochopiť, prečo je Ľubľana zapísaná v UNESCO a prečo je Pražský hrad vnímaný ako demokratický symbol, táto výstava je povinnou jazdou. Potrvá do konca júna 2026.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť