Násilie v 24 hodinovom opatrovaní a ako sa brániť

Práca v oblasti 24 hodinového opatrovania v Rakúsku predstavuje pre viac ako 60000 žien a mužov zo strednej a východnej Európy hlavný zdroj obživy, pričom väčšina z nich pochádza zo Slovenska a Rumunska. Tento celospoločenský systém, ktorý stojí takmer výhradne na pleciach zahraničných pracovníčok, však v sebe skrýva veľmi temnú a často prehliadanú stránku. Izolácia v súkromných domácnostiach, nepretržitý stres, jazyková bariéra a nejasné právne postavenie vytvárajú nebezpečné prostredie, v ktorom sa rodia rôzne formy násilia. Či už ide o fyzické útoky zo strany klientov, psychický tlak zo strany rodín, finančné vykorisťovanie zo strany sprostredkovateľských agentúr alebo systémové zanedbanie zo strany štátu, táto práca si často vyžaduje obrovskú obetu, ktorú si verejnosť v Rakúsku ani na Slovensku plne neuvedomuje.

Prejavy a formy násilia v domácnostiach

Násilie v tomto špecifickom sektore sa málokedy začína náhlym fyzickým napadnutím, pričom najčastejšie ide o postupný a plazivý proces, ktorý nepozorovane ničí fyzické aj psychické zdravie opatrovateľky. Klienti trpiaci ťažkými neurodegeneratívnymi ochoreniami ako Alzheimerova choroba alebo pokročilá demencia môžu pod vplyvom svojej diagnózy reagovať nekontrolovane a agresívne, čo vedie k nebezpečným situáciám. Opatrovateľky sa v praxi denne stretávajú s fackami, udieraním, pľuvaním, hádzaním predmetov či dokonca s nočným prenasledovaním po dome.

Rovnako zničujúce je aj nepretržité psychické týranie, ktoré zahŕňa vulgárne nadávky, rasistické narážky, bezdôvodné obviňovanie z krádeží peňazí alebo úplný zákaz používania osobného telefónu na kontakt s rodinou. Rodinní príslušníci často odmietajú akceptovať reálny zdravotný stav svojho príbuzného a neprimerané správanie klienta pripisujú neschopnosti opatrovateľky, čím vytvoria neznesiteľný tlak.

Ekonomické a systémové vykorisťovanie

Popri priamom násilí v rodinách existuje aj hlboko zakorenené ekonomické a systémové vykorisťovanie, ktoré vyplýva zo samotného nastavenia rakúskeho modelu. Veľká časť opatrovateliek pracuje v Rakúsku ako samostatne zárobkovo činné osoby držiace živnostenské oprávnenie, čo z nich formálne robí nezávislé podnikateľky, no v reálnom živote ide často o zastretú závislú prácu. Hoci zmluva garantuje minimálne 2 hodiny denne na osobný oddych, v praxi je opatrovateľka viazaná v dome 24 hodín denne bez možnosti akéhokoľvek reálneho odchodu.

Povinnosť vstávať k pacientovi aj 5 krát za noc bez akéhokoľvek finančného vyrovnania vedie k chronickej spánkovej deprivácii, pričom mnohé ženy musia čeliť aj nedôstojnému ubytovaniu v priechodných izbách či obmedzovaniu prístupu k základným potravinám a teplej vode.

Vyhorenie a zanedbanie opatrovateľskej starostlivosti

Násilie v opatrovateľskom sektore však nie je jednostranné a má aj svoju druhú, rovnako tragickú stranu, o ktorej sa hovorí len veľmi ťažko. Dlhodobé nevyspanie, izolácia od vlastnej rodiny, neustály stres a absencia akéhokoľvek odborného zaškolenia môžu viesť k tomu, že aj tá najtrpezlivejšia opatrovateľka po niekoľkých týždňoch bez oddychu psychicky zlyhá.

V takýchto vyčerpávajúcich stavoch dochádza k situáciám, kedy opatrovateľka reaguje na pacienta hrubo, ignoruje jeho základné fyziologické potreby, zanedbáva osobnú hygienu alebo mu tajne podáva silné sedatíva bez lekárskeho predpisu, len aby získala aspoň 3 hodiny súvislého spánku. Ide o priamy dôsledok nehumánneho systému, ktorý tlačí zraniteľné ženy aj chorých seniorov až za hranice ľudských možností a kapacít.

Autentické svedectvá opatrovateliek z praxe

Opatrovateľka Zuzana vo veku 52 rokov, ktorá pracuje v Dolnom Rakúsku, opisuje svoju osobnú skúsenosť s agresívnym pacientom takto: „Rodina mi pri nástupe tvrdila, že pán je len 1 trocha zabudlivý a potrebuje príjemného spoločníka na prechádzky. Po 2 dňoch sa však ukázalo, že trpí ťažkou formou agresívnej demencie, v noci vôbec nespal, chodil po celom dome s kuchynským nožom v ruke a neustále tvrdil, že som cudzí zlodej. Keď som volala synovi klienta, povedal mi, že si mám len lepšie robiť svoju prácu a že dedko ma iba testuje. Boli dni, keď som sa od strachu zamykala v izbe a plakala, lebo ma nikto nepripravil na to, ako čeliť agresívnemu človeku v cudzom dome v cudzom štáte.“

Opatrovateľka Mária vo veku 46 rokov, ktorá pôsobí v tirolskom regióne, zase upozorňuje na bezohľadný monitoring a obmedzovanie osobnej slobody zo strany rodiny: „Sledovali ma cez skryté kamery v obývačke aj v kuchyni a pani mi dokonca zakazovala brať si normálne jedlo z chladničky. Formálne som mala mať 2 hodiny voľna denne, ale keď som si chcela obuť topánky a vyjsť na čerstvý vzduch, rodina mi povedala, že ma platia za to, aby som bola neustále k dispozícii v dome. Keď som chcela turnus po 1 týždni predčasne ukončiť, sprostredkovateľská agentúra sa mi hneď vyhrážala pokutou 500 eur za nedodržanie zmluvy, čo ma úplne odzbrojilo.“

Skúsená opatrovateľka Elena vo veku 59 rokov, ktorá odpracovala v zahraničí už 12 rokov, zhrnula túto problematiku z nadhľadu dlhoročnej praxe: „Násilie má rôzne tváre a nie sú to len modriny na tele, ale najmä úplné zničenie ľudskej dôstojnosti. Videla som mnohé mladé aj staršie kolegyne, ktoré boli po 3 týždňoch bez spánku na samom kraji psychického zrútenia. Keď starý človek celú noc kričí a vy už nevládzete ani stať na nohách, ľahko stratíte nervy, čo síce nie je ospravedlnenie, ale reakcia na neúnosný tlak. Tento systém je nastavený tak, že tlačí opatrovateľky aj klientov na samé dno a potom sa všetci čudujú, keď nastane obrovská tragédia.“

Návod na bezprostrednú obranu a zaistenie bezpečnosti

Ak sa opatrovateľka ocitne v situácii, kedy je priamo ohrozené jej fyzické zdravie, psychická pohoda alebo osobná bezpečnosť, musí konať systematicky a bez zbytočného odkladu. V prípade bezprostredného fyzického napadnutia alebo vyhrážania sa zbraňou je potrebné okamžite opustiť nebezpečný priestor, prípadne sa uzamknúť v izbe a bez váhania volať políciu na telefónnom čísle 133 alebo použiť európsku tiesňovú linku 112. Veľmi dôležité je zhromažďovať akékoľvek dôkazy o protiprávnom konaní, čo znamená viesť si presný opatrovateľský denník s dátumom a časom incidentov, uchovávať všetky SMS správy či správ zo siete WhatsApp a v prípade úrazu vyhľadať lekárske ošetrenie s písomnou správou.

Postup pri komunikácii s agentúrou a neplatné pokuty

Pri komunikácii so sprostredkovateľskou agentúrou je nevyhnutné postupovať výhradne písomnou formou a nenechať sa zastrašiť ustavičnými hrozbami. Ak je klient agresívny alebo ak podmienky v domácnosti nezozpovedajú podpisanej zmluve, informujte agentúru e-mailom, aby ste mali jasný doklad v prípadnom právnom spore. Žiadajte okamžitú nápravu, príchod výmenného pracovníka alebo predčasné ukončenie turnusu bez finančných sankcií. Ak sa vám agentúra vyhráža pokutou vo výške 500 eur alebo viac za nedodržanie zmluvnej lehoty, pamätajte si, že mnohé z týchto klauzúl sú podľa rakúskeho občianskeho práva úplne neplatné a vymáhané nezákonne.

Prečo nepomôže Arbeiterkammer pre živnostníčky

Najväčším úskalím pre slovenské opatrovateľky v Rakúsku je fakt, že pri hľadaní spravodlivosti narazia na zatvorené dvere najznámejšej inštitúcie. Prvá organizácia, ktorá každému napadne, je Arbeiterkammer, čo je rakúska Komora pracovno zamestnaneckých síl, ktorá disponuje obrovským aparátom právnikov. Keďže však drvivá väčšina opatrovateliek vykonáva svoju prácu ako samostatne zárobkovo činné osoby so živnostenským listom, nie sú z právneho hľadiska zamestnancami. Arbeiterkammer zastupuje výhradne zamestnané osoby v trvalom pracovnom pomere, a preto opatrovateľkám so živnosťou nemôže poskytnúť právne zastúpenie ani bezplatné finančné poradenstvo, čo mnohé ženy zistia až vtedy, keď bezprostredne potrebujú pomoc.

Špecializované organizácie pre živnostníčky a iniciatíva IG24

Ak vám Arbeiterkammer nemôže pomôcť z dôvodu vášho živnostenského statusu, musíte sa obrátiť na špecializované organizácie, ktoré sa venujú priamo obrancom práv opatrovateliek. Základným bodom je Hospodárska komora Wirtschaftskammer Österreich skrátene WKO, kde ako držiteľka živnosti povinné platíte príspevky a máte nárok na poradenstvo v oblasti živnostenského práva. Mimoriadne dôležitú úlohu hrá iniciatíva IG24, čo je nezávislé združenie opatrovateliek spojené s odborovým zväzom VIDA. Táto organizácia poskytuje priamu právnu aj praktickú pomoc v slovenskom jazyku, pomáha pri nezákonných pokutách od agentúr, preveruje zmluvy a aktívne bojuje proti vykorisťovaniu živnostníčok v Rakúsku.

Linky pomoci a krízová intervencia pri násilí

V prípadoch, kedy v domácnosti čelíte akémukoľvek psychickému, fyzickému alebo sexuálnemu násiliu, môžete kedykoľvek využiť celoštátne rakúske siete pomoci pre obete. Špecializovaná linka Frauenhelpline gegen Gewalt na bezplatnom telefónnom čísle 0800 222 555 funguje 24 hodín denne, 7 dní v týždni, je úplne anonymná a poskytuje krízovú intervenciu vo viacerých jazykoch. V každej spolkovej krajine okrem toho funguje oficiálne centrum Gewaltschutzzentrum, ktoré dokáže opatrovateľke vybaviť právne zakázanie vstupu pre páchateľa alebo zabezpečiť bezpečné ubytovanie v krízovom ženskom dome, ak sa nemá kam vrátiť.

Poradňa CuraFAIR a postup pri práceneschopnosti

Ďalšou kľúčovou poradňou pre zahraničné pracovníčky je projekt CuraFAIR pod záštitou organizácie Volkshilfe, ktorý sa zameriava priamo na sociálne a právne problémy 24 hodinových opatrovateliek. Ich vyškolení pracovníci hovoria plynule po slovensky a pomôžu vám vyriešiť spory týkajúce sa nevyplatenej mzdy, neoprávnených zrážok či problémov so sociálnou poisťovňou SVS. Ak musíte prácu z dôvodu úrazu, fyzického napadnutia alebo psychického zrútenia okamžite prerušiť, navštívte lekára v Rakúsku a nahláste práceneschopnosť na SVS, aby ste si zabezpečili nárok na nemocenské dávky a nevznikol vám dlh na poistnom.

Záverečné odporúčania pre opatrovateľky

Práca 24 hodinovej opatrovateľky v Rakúsku je mimoriadne náročná profesia, ktorá si vyžaduje vysokú mieru ľudskosti, no nikdy by nemala byť vykupovaná stratou vlastného zdravia, bezpečnosti či ľudskej dôstojnosti. Ak sa ocitnete v situácii, kde je voči vám páchané akékoľvek násilie, nečakajte, že sa veci samé od seba zlepšia. To, že pracujete na živnosť a nemáte nárok na podporu z Arbeiterkammer, neznamená, že ste v cudzej krajine úplne bezprávne. Využite existujúce odborové iniciatívy ako IG24, obráťte sa na poradňu CuraFAIR, kontaktujte WKO alebo v prípade akéhokoľvek nebezpečenstva bez váhania volajte políciu na čísle 133 a celoštátne linky pre obete násilia.

Užitočné odkazy

Použité zdroje:

https://ig24.at

https://www.volkshilfe-ooe.at/dienstleistung/curafair/

https://www.frauenhelpline.at

https://www.gewaltschutzzentrum.at

https://www.wko.at

https://www.vida.at

Ilustračné foto: https://www.pexels.com/de-de/foto/frau-im-schwarzen-tragershirt-das-auf-couch-sitzt-6003788/

Autor: Eva Vengrická

Mail: eva.vengricka@viedencan.at