Zázrak menom obyčajný nádych: Ako boj s pľúcnou fibrózou zmenil Viedenčanke Rosi život

Celkom prednedávnom som stretla v ordinácii mojej lekárky ženu v mojom veku, ktorá po celý čas čakania vyžarovala niečo zvláštne, teplé a pozitívne. Tu i tam prehodila zopár slov s čakajúcimi, s personálom a ja som sa jej nenápadne spýtala, čo je zdrojom jej momentálnej žiary. Ona sa ma spýtala: poznáte osud nórskej princeznej Mette-Marit? Áno, odpovedala som a žena súhlasila, že na mňa počká a povie mi svoj príbeh.

Sadli sme si do blízkej kaviarne. Predstavila sa ako Rosi a povedala mi: ty si to nevieš predstaviť, žiť roky bez možnosti poriadneho náychu. Opakujúci sa pocit „dusenia“, lapania po vzduchu a na konci život s kyslíkovým prístrojom: v skratke fibróza pľúc. Rosi sa mi na začiatku s úsmevom na tvári povedala: „Ďakujem Bohu za každý nádych, za ten úplne bežný, keď sa moje pľúca otvoria a ja necítim bolesť. Dýcham ako ty a znie to takmer banálne, no pre mňa je to ešte stále zázrak.“

Rosi je rodená Viedenčanka, 56-ročná, momentálne na invalidnom dôchodku. S nádejou, že sa už čoskoro vráti do svojho zamestnania ako účtovníčka. Jej príbeh je zaujímavý a zároveň aj silne ľudský.

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 7. 2026.}}

Získať viac informácií

Boj s neviditeľným nepriateľom a život na kyslíku

Od malička trpela Rosi na problémy s dýchacími cestami a bola často doma už zo škôlky, s opakujúcimi sa zápalmi priedušiek i pľúc. V neskoršom veku pribudli k jej dýchacím problémom alergie a tie prerástli do astmy. V mladom veku sa Rosi narodili dve deti a jej stav sa neustále zhoršoval. V zamestnaní si ju šéf i kolektív veľmi vážili, no videli, že Rosi nie je schopná sedieť 8 hodín v kancelárii, proste nevládala s dychom. Pomerne rýchlo bola nútená používať kyslíkový prístroj, ináč sa dusila. Firma so šéfom nakoniec rozhodli, že Rosi už dávno pred coronou mohla robiť doma na home office. Jej stav sa ale stále zhoršoval, doslova lapala po vzduchu a lekári vyriekli takmer ortieľ smrti. Rosi mala ťažkú pľúcnu fibrózu, jedno z najťažších pľúcnych ochorení. Na pľúcach sa vytvoria jazvy a prichádza k strate elasticity, pľúca majú stále menej kapacity a pacienti sú odkázaní na prísun kyslíka prístrojmi. Ochorenie nie je liečiteľné, pri zhoršení je jediná možnosť záchrany: transplantácia.

Pacientka mi prezradila, že jej svet sa zúžil len na spálňu, kúpeľňu a toaletu a v lepších dňoch na malú prechádzku po byte. Kvôli nebezpečenstvu nákazy infekciou nesmel Rosi nikto navštevovať. Telefonovanie a kyslík sa len ťažko zlučovali a Rosi zostal len kontakt cez sociálne médiá. Stav sa rapídne zhoršoval a lekári ju zapísali do urgentného zoznamu čakateľov na pľúca. Zoznam funguje v európskej databáze a čakanie bolo v Rosinom prípade obmedzené na pár mesiacov. Jej svet sa ešte viac zúžil a jej mama sa po sedemdesiatke k dcére presťahovala a starala sa o ňu ako o dieťa. Manžel, ak sa dalo, robil z domu. Choroba pacientke doslova kradla silu a posledné dni pred transplantáciou bola bez síl ležiacim pacientom.

Rosi je vďačná svojim kolegom, ktorí na ňu nezabudli a vyzbierali veľkú sumu peňazí, ktorá Rosi i rodine popri invalidnom dôchodku „dávala finančne dýchať“. Nesmierne si váži aj postoj manžela, celý čas bol pri nej, deň i noc, aj keď posledné noci pred operáciou viac sedela ako spala. Spoločnosť jej robil laptop a série na Netfilxe, mnohé pozná do detailov. Po mesiacoch čakania prišiel z viedenského AKH zachraňujúci telefonát: máme pľúca, o dva dni je nástup.

Druhá šanca na život a návrat k „banálnym“ snom

Rosi sa na jednej strane veľmi tešila, na druhej sa striedal strach i obavy z veľkého zásahu do jej organizmu. Pacientka sa prebrala až po niekoľkých dňoch, bola daná do umelej komy, aby sa jej telo zregenerovalo. Prvé týždne boli ťažké: mobilizácia, bolesti, obavy, či jej telo prijme nový orgán. Po troch mesiacoch „boja“ vedela, že vyhrala viac ako v Lotte – vyhrala nad smrťou!

Dnes, jeden a pol roka po transplantácii, pracuje Rosi z domu pre svoju firmu, kde jej celý ten čas držali nieje len palce, ale aj miesto. Musí užívať veľa tabletiek a vie, kto jej daroval pľúca, pričom je tejto rodine do smrti zaviazaná.

Dnes Rosi žije bežný život, teší sa z vnúčat a po prvý raz sa v auguste chystá na dovolenku k moru. „Len“ do Talianska, aby sa v prípade núdze mohli vrátiť domov. A po dovolenke a dlhej absencii medzi kolegami sa jej splní celkom „banálny“ sen: vráti sa na skrátený úväzok do práce.

Mňa príbeh Rosi zaujal a poviem otvorene, skúmam občas moje dýchanie a keď vidím ľudí, ktorí musia byť napojení na dýchacie prístroje, tak im želám, aby sa ich choroba nezhoršila, ináč ich čaká transplantácia.

Započúvajte sa „len tak“ do vášho dýchania a verte mi, vaše pľúca sú bohatstvo, ktoré si treba vážiť!

Krásny deň,

Vaša Jana

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť