Čo povedia susedia? Ako nás minulosť a honba za imidžom pripravujú o realitu

Podobná situácia, ako sa mne prednedávnom stala, podaktorí už asi zažili. Zamyslela som sa nad tým, čo je v živote každého jedného z nás dôležité a čo si aj často nahovárame, aby sme si chránili svoj imidž. Od detstva poznám ohováranie a pletky s dodatkom: mysli na to, čo môžu povedať susedia! V mojej generácii zachoval socializmus hlboké jazvy, ktoré si nosíme dodnes. Mladšie generácie sú otvorenejšie, možno až príliš, ak žijú pre sociálne médiá.

V detstve som vyrastala s tým, že som sa musela správať podľa vtedajšej „verejnej“ mienky. Tá presne určovala, čo je správne a čo nie, a hlavný argument bol: mysli na to, čo povedia susedia, ľudia okolo nás! Ty môžeš odísť žiť, kde chceš, my tu zostaneme a chceme žiť bez hanby. Argument tvrdý ako skala.

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 7. 2026.}}

Získať viac informácií

Ilúzia dokonalého života a hrdosť na úspech

Jedna zo žien, ktorú som pravidelne stretávala, vystupovala na verejnosti odmerane. Bola magistra, aj keď z režimu, ktorý už dávno neexistoval, no na titule si potrpila. Po príchode do Viedne to mala žena ťažké. Štyri malé deti, muž v medzinárodnom koncerne, dni a noci v práci.

Rodina sa pravidelne presúvala z kontinentu na kontinent. Žena sa plne obetovala rodine, deťom a v škole začala robiť, až keď deti povyrástli. V ich rodine boli úlohy jasne rozdelené a muž mal doma to najlepšie zázemie. Manželka obmedzila svoje sny a túžby a neskôr pracovala v škole len na malý úväzok. Spoznala som ju v kruhu priateliek. Zvláštna bola tým, že sa pri debatách nezapájala, nesmiala sa nášmu humoru, držala si odstup. O sebe rozprávala len málo, a keď tak v najvyšších tónoch. Predstavovala sa ako manželka dobre „zazobaného“ muza. Občas, keď mala dobrú náladu, prezradila zopár zaujímavostí i s fotkami z krajín, kde žila s rodinou. Milovala arabské krajiny a tam aj lietala s mužom na dovolenky, k starým priateľom. Za tých pár rokov, čo sa poznáme v kruhu priateliek, si každý na ženinu odmeranosť zvykol, bola proste taká. Prácu v škole mala rada a ak sa jej niektorá z nás opýtala, ako treba riešiť ťažšie problémy s deťmi, akoby sa prebudila zo sna a so zápalom analyzovala situáciu a našla rýchlo riešenie.

Keď padnú masky a zostane len realita

Pri nedávnom stretnutí starých priateliek, niektoré nás volajú babkinec, prišla naša učiteľka utrápená, schudnutá a iná. Čo sme dovtedy nezažili, sadla si a ona bola na celý večer „topka“.

Pred pár mesiacmi náhle ovdovela, krátko po odchode do penzie. Manžel ešte ani v penzii nebol. Pre vdovu sa otvoril nekonečný kolotoč problémov a bojov s administratívou. Manžel ženy pracoval v rôznych krajinách a hlavne mimo EÚ a chýbajú mu záznamy o odvádzaní daní či nemocenskej. V Rakúsku odrobil necelých desať rokov a ešte zopár rokov na Slovensku, čo spolu predstavuje minimálnu penziu. Bývalá učiteľka bola rada, že má vo Viedni viac ako päť rokov pobyt a jej príjem je na hranici minima. Ihneď po pohrebe musela vypratať veľký a luxusne zariadený byt v prvom obvode, kde s rodinou prežila všetky viedenské roky. Na jeho udržanie chýbal príjem. Prichýlila ju dcéra s rodinou, ktorá má rodinný dom. Postupne požiada o mestský byt zo sociálneho hľadiska núdze, nakoľko jej príjem je malý.

Čerstvá penzistka po smrti pochopila, že vlastne ani nevie, kto bol jej manžel. Dlhé roky jej prízvukoval, že peniaze sú uložené v banke na Blízkom východe, no konto, čo našla, nebolo príliš tučné. Až teraz si žena plne uvedomila, že sa skoro nikdy s mužom nerozprávala. Bol hlava rodiny a peniaze zarábal on, tak sa na ne nepýtala. Jej príjem bol len doplnkový, ako manžel rozprával, na domácnosť. Celé roky bola hrdá na kariéru svojho muža, na to, ako mu umožnila sa plne realizovať. Náhla vdova pomaly nachádza cestu k sebe, k vlastnému ja. Napriek smútku sme silne započuli z jej otvorenosti, že až teraz začína mnohé veci v živote objavovať nanovo.

Nesťažuje si, život berie s pokorou a my sme po rokoch spoznali ženu, ktorá má iné ľudské priority a už nie je „len“ ženou úspešného muža. Je konečne sama sebou a veríme, že naša známosť prerastie do skutočného priateľstva. V kruhu priateliek nám viackrát prízvukovala, aké je dôležité byť prihlásený v sociálnom systéme EÚ, kde majú krajiny vzájomný prístup k informáciám. Neľutuje, že žila v zaujímavých krajinách, veľa spoznala a teraz sa musí prispôsobiť životu, ktorý poznajú mnohí z nás. Už nie je žena „zo sveta“, stala sa jedna z nás. Vybavenie vdovského dôchodku potrvá ešte mesiace a vyžaduje si veľa trpezlivosti.

Vaša Jana

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť