Umenie na fasádach: Ako mi viedenské mozaiky otvorili oči

Pred pár mesiacmi som sa vo viedenskom Rakúsko-slovenskom kultúrnom spolku náhodne zúčastnila na prednáške na tému: Kunst am Bau (umenie vo verejnom priestranstve). S touto nezvyčajnou témou nás zoznámila šéfredaktorka časopisu Pohľady, ktorý vydáva už spomínaný kultúrny spolok, Ingrid Zalneva. Ja ju odvtedy hrdo nazývam: Dokumentaristka takmer neviditeľného umenia.

Pýtate sa, prečo neviditeľné? Už na prednáške som si v takmer nemom údive uvedomila, že žijem vo vchode s červeným hroznom, a to už roky, bez toho, aby som si to uvedomovala. Poviem otvorene i sebakriticky, mozaiku nad vchodovými dverami som roky videla, no nevnímala som ju. Bola tam, patrila tam a pre mňa bola neviditeľná. Až po prednáške som pochopila výnimočnosť mozaikových obrazov nad všetkými vchodmi na sídlisku, kde bývam. Mozaiky mi otvorili oči k umeniu, ktoré mnohí môžu prehliadnuť. Dnes chodím po celej Viedni s otvorenými očami a Ingrid ďakujem za túto možnosť. Dúfam, že mojimi riadkami aj vám doslova otvorím oči pre umenie, pre ktoré nie je potrebné ísť do galérie. Máme ho doslova pred očami na ulici!

Kupón LETO2026: Zľava až 50 % na ročné predplatné!

^{_{Využi letnú akciu, ktorá platí len do 31. 7. 2026.}}

Získať viac informácií

Keď sa povojnová kríza premení na pouličnú galériu

Ingrid Zalneva si roky pri svojich cestách po Viedni, kde žije už roky so svojou rodinou, všímala umelecké diela na fasádach domov. Nie sú to len mozaiky, sú to aj sgrafita či plastiky, a sú umiestnené v domoch buď na priečelí ako veľká plocha, alebo nad vchodmi, pri zvončekoch, medzi oknami či dokonca na balkónoch. Ingrid si začala klásť otázky, prečo a ako tieto diela vznikli a kto je ich autorom. Po rešeršiach našla odpoveď: diela sú súčasťou projektu Kunst am Bau, po slovensky: umenie vo verejnom priestranstve. Diela sa nenachádzajú len na mestských domoch (Gemeindebauten), ale aj na súkromných domoch či obytných komplexoch.

Situácia po druhej svetovej vojne bola vo Viedni v oblasti bývania viac ako kritická. Ingrid mi poskytla informácie zo svojej rešerše, kde dodáva, že vo Viedni bolo zničených 41 % budov, čo v číslach znamená, že 37-tisíc domov bolo úplne zničených a vyše 50-tisíc čiastočne. V hlavnom meste Rakúska vládol akútny nedostatok bytov. Mesto Viedeň nemalo po vojne veľké finančné zdroje na výstavbu, preto sa snažilo budovať jednoduché a účelné domy. Nedali sa ani zďaleka architektonicky porovnať s mestskými štátnymi komplexmi z 20. či 30. rokov minulého storočia, ako príklad uvediem Karl-Marx-Hof v Heiligenstadte.

Napriek nepriaznivej finančnej situácii sa viedenská radnica rozhodla venovať 1 až 2 percentá z celkových stavebných nákladov do projektu Kunst am Bau. Umelci boli po druhej svetovej vojne v neľahkej situácii. Chýbali im objednávky a hlavne mecenáši, ktorí by umenie podporovali. Mesto dalo zrekonštruovať ateliéry, organizovalo vianočné predaje, poskytovalo štipendiá a zapojilo umelcov do projektu Kunst am Bau. Predpokladá sa, že až dve tretiny vtedajších umelcov, ktorí žili vo Viedni, sa zúčastnili na tomto jedinečnom projekte.

Ingrid sa podarilo zmapovať viac ako 400 mozaík, čím sa z nej stala dokumentaristka umenia. Malá časť fotiek bola použitá na tohtoročný kalendár slovenského spolku. Témy mozaík určovalo mesto Viedeň a po útrapách vojny to mali byť pozitívne témy o rodine, rozdelení práce v rodine, o deťoch, ovocí, prírode, kvetoch, ročných obdobiach atď. Stávalo sa tiež, že niektoré návrhy boli odmietnuté. Ingrid do kalendára nemohla zaradiť vertikálne mozaiky kvôli veľkosti, pretože sa nedali technicky spracovať.

Projekt Kunst am Bau trval až do 70. rokov minulého storočia a aj dnes zdobia nové domy umelecké diela, tradícia pokračuje ďalej. Umenie odráža dobu a mozaiky i iné umelecké diela sú kultúrnym dedičstvom Viedne. Ingrid si všíma, že mesto Viedeň sa o umenie vo verejnom priestranstve príkladne stará a mnohé chráni pod sklenenými vitrínami. V prípade zatepľovania domov mozaiky presunú a znova nainštalujú.

Korene v Štiavnici a viedenské osudy umelcov

Ingrid mi o sebe prezradila, že sa narodila so sestrou v Banskej Štiavnici a k umeniu mala ich rodina blízko. Mama učila dvakrát do týždňa v ľudovej škole umenia maľbu a Ingrid si pri mame vyskúšala rôzne techniky. Otec bol milovníkom umenia, mal veľký prehľad o umeleckých dielach a vedel, v ktorej galérii sa nachádzajú. Priateľom otca bol maliar a štiavnický rodák Jozef Kollár (1899 – 1982) a toto prostredie ovplyvnilo záujem Ingrid o umenie.

A čo Ingrid dojalo v súvislosti s mozaikami? Stretnutie s nevestou autora mozaík, pani Windovou, ktorej svokor Gerhard Wind (1938), člen umeleckej skupiny Fantastický realizmus združenej okolo Ernsta Fuchsa, viaceré mozaiky navrhol. Prednedávnom zomrel, no neveste sa podarilo darovať mu kalendár, kde sú jeho diela, a veľmi ho to potešilo.

Ďalším významným autorom mozaík je Anton Lehmden (1929 – 2018), rodák z Nitry, z umeleckej skupiny okolo Ernsta Fuchsa. Lehmden sa postupne vypracoval na významného maliara, grafika a univerzitného profesora na Umeleckej akadémii vo Viedni. Už v roku 1966 si kúpil zámok v blízkosti slovenských hraníc v dedinke Deutschkreutz, kde je dnes jeho múzeum. Objekt je naďalej vo vlastníctve rodiny a múzeum je možné navštíviť len organizovane v skupine. Na návšteve sa treba vopred dohodnúť mailom či telefonicky. Nitriansky rodák je autorom veľkolepej mozaiky, ktorá zdobí steny stanice metra U3 Volkstheater. Na jej realizáciu boli potrebné približne štyri milióny kamienkov.

O mozaikách by sme s Ingrid mohli hovoriť ešte hodiny. Dokumentaristka umenia nadalej zbiera informácie o ďalších dielach a verí, že umenie sa zachová aj pre ďalšie generácie. Mesto Viedeň svojou podporou dáva nádej, že umenie vo voľnom priestranstve bude robiť radosť aj našim vnúčatám.

Krásnu nedeľu, vaša Jana

Info: Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory vydavateľa. Za obsah tohto článku zodpovedá jeho autor.

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Rok bez reklám (9,99 €):

Nerušené čítanie: Obsah bez komerčných plôch a sponzorovaných odkazov. Sústreďte sa len na to podstatné.

Aktivovať

Mesačné predplatné (3,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť