Železničná odysea: Viedeň už pije kávu, Bratislava hľadá bunkre

Kým Viedeň, elegantná cisárovná na Dunaji, si už roky užíva rýchle a elektrifikované železničné spojenie smerom na východ, jej najbližšia susedka, Bratislava, sa stále krčí v kúte a tvári sa, že pracuje. Projekt elektrifikácie a zdvojkoľajnenia trate Devínska Nová Ves – Marchegg je už takou tragikomickou ságou, že by sa z nej dal napísať seriál – samozrejme, s otvoreným koncom.

Rakúska strana? Hotovo! Už od roku 2018 do 2023 sú ich koľajnice nablýskané, elektrina vo vedení a vlaky šprintujú, ako sa patrí. Len tak mrknú, prejdú hranicu a… zrazu ako keby narazili na neviditeľnú stenu. Na slovenskej strane nás totiž čaká pravek. Pôvodný termín dokončenia, 17. apríl 2025, je už dávno za nami. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) teraz sľubujú, že to „stihnú“ do konca tohto roka. No povedzte, verí im ešte niekto?

A výhovorky? Tie by sme mohli zarámovať a vystaviť v múzeu absurdít. Najprv to boli povodne v máji 2024, ktoré nám vzali „dva mesiace“ drahocenného času. Že by sa na takomto projekte nerátalo s vrtochmi počasia na rieke Morava? Pche! Potom prišla skutočná perla: objav bunkra z prvej svetovej vojny! Predstavte si to. Robotníci, ktorí zrejme zabudli na to, že žijeme v krajine s bohatou históriou, boli šokovaní, že pod zemou našli niečo staré. Kto by čakal bunker pri historickom moste, všakže? Samozrejme, okamžite sa spustila tortúra „dodatočných geotechnických prieskumov a úprav projektovej dokumentácie“. To nie je riadenie projektu, to je archeologická expedícia platená z našich daní!

Ako prehajdákať milióny za nič? Slovensky!

A náklady? Ach, tie sladké, sladké milióny. Z viac ako 14-miliónového rozpočtu sa do konca minulého roka podarilo minúť len necelé tri milióny eur. Kde je zvyšok, pýtate sa? Kto vie! Táto „nízka intenzita prác“ je len eufemizmus pre chronickú neefektívnosť a možno aj pre absolútnu stratu súdnosti. Ale netrápte sa, tých 400-tisíc eur navyše, ktoré pribudli k rozpočtu kvôli „prekvapeniam“ a „zdržaniam“, radi zaplatíme. Veď peniaze predsa rastú na stromoch, alebo sa len tak zjavia, keď sa projekt vlečie a vlečie.

Výsledok? Trpká realita. Kým Viedeň si posiela rýchle vlaky s pripojením na celý svet, my si v Bratislave užívame náhradnú autobusovú dopravu z hlavnej stanice do Marcheggu. Je to moderná doba, tak prečo by sme nemali zažiť aj čaro preplnených autobusov, však? A ak sa tešíte na priame IC vlaky z Košíc do Viedne, zabudnite! Teraz už musíte prestupovať, lebo „modernizácia“ si to tak žiada.

Budúcnosť v nedohľadne: Káva namiesto koľajníc

Všetci snívame o tom, že Viedeň a Bratislava budú spojené 40-minútovou cestou, namiesto dnešných 67 minút. Že budeme mať spoľahlivé spojenie a že sa zvýši kapacita tratí, aby sa dalo cestovať civilizovane. Ale kým Rakúsko to už má, my sa stále motáme v kruhu. Tento projekt je zrkadlom našej neschopnosti efektívne riadiť rozsiahle investície. Je to hanba, ktorá prechádza cez naše hranice a ukazuje sa celému svetu.

Je čas, aby sa zodpovední prestali vyhovárať na staré bunkre a májové povodne. Súčasná situácia je skutočným majstrovským dielom nekompetencie. A ak sa nič nezmení, železničné spojenie Viedeň – Bratislava zostane len smutnou anekdotou o tom, ako sa z ambiciózneho plánu stala paródia na modernizáciu.

Myslíte, že sa niekedy dočkáme dňa, keď sa naše vlaky budú hrdo porovnávať s rakúskymi? Alebo si radšej zvykneme na „bunkrové príbehy“ a náhradné autobusy?