Zamyslenie sa nad budúcnosťou práce

V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s názormi generácie 55 plus, ktorá tvrdí, že mladí ľudia vo veku od osemnástich rokov hľadajú spôsoby, ako sa vyhnúť dennej a často aj stereotypnej práci. Mladá generácia má svoju dynamiku, plány a túžby, pričom mnohí z nich by radšej chceli byť oslavovanými hviezdami na sociálnych sieťach než sedieť v kancelárii. Avšak, dosiahnuť status hviezdy nie je také jednoduché, a preto mnohí mladí ľudia nemajú na výber a musia ísť pracovať.

Nocné smeny, ktoré sú súčasťou mojej práce s ľuďmi s postihnutím, využívam na rozhovory s kolegom. V mojom zariadení sme dvaja na nočnej a vždy si nájdeme čas na „cik a pokec“. Tieto diskusie sú pre nás veľmi dôležité. Mám možnosť spoznať kolegov zblízka, diskutovať nielen o pracovných problémoch, úspechoch či malých radostiach. Pri nedávnej nočnej sme sa zamysleli s kolegynou nad blízkou budúcnosťou nášho tímu a doslova nás zatriaslo. Každý z kolegov, a to je nás 15, má svoje plány do budúcnosti. Kolega i ja jasne vidíme cieľovú čiaru do penzie, ktorá nastane najskôr o päť rokov. Ostatní členovia tímu, pred a okolo tridsiatky, majú svoje plány. Dopĺňajú si popri práci vzdelanie, študujú na univerzitách a pomaly premýšľajú o založení rodín. V tomto bode však poznamenám, že mnohí len uvažujú nad tým, že si „raz“ založia rodiny, no či to raz príde, to nevie zodpovedať nikto.

Vybrané články k predplatnému:

Viedenský model: Keď bicykel nie je len hobby, ale rešpektovaný pilier mestskej mobility

Vianočné Sny vo Viedni 2025: Sprievodca a Hodnotenie Trhov

Rakúsko 2026: Finančný manuál pre rodičov

ORF Beitrag: Kto nemusí platiť? Na čo máte nárok

Letná pasca pre nezamestnaných: Ako vycestovať za hranice a neprísť o rakúske dávky

Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Výzvy v sociálnej práci

Naša práca je časovo náročná, otvorene povedané, veľmi ťažko zvládnuteľná s rodinným životom. Rodič, ktorý žije samostatne s dieťaťom, môže túto prácu vykonávať len za veľkej podpory zo strany rodiny či priateľov. Každý druhý víkend služba od 9 do 20 hodiny, k tomu každý týždeň 1-2 krát nočná. Najhoršie sú takzvané denné služby, ktoré sú od 14 do 20 hodiny, v čase, keď sa deti vracajú domov zo škôlky či školy. Poobede sa vracajú naši klienti z denných stacionárov a potrebujú opateru do večera, než idú spať. V firme máme viacero párov, ktoré si s deťmi vo svojich tímoch organizujú služby, aby jeden bol doma a druhý v robote.

V realite to však znamená, že partneri sa len pri deťoch striedajú a u mnohých to viedlo po čase k odcudzeniu a aj rozchodu. Z vlastnej skúsenosti môžem doložiť, že aj môj manžel pracuje s ľuďmi s postihnutím a u nás sú týždne, keď si viac voláme, ako sa vidíme. Nezriedka sa stáva, že jeden ide do nočnej (tie začínajú rôzne, niektoré už o 15 hodine) a druhý sa vracia z nočnej okolo desiatej ráno, tak sa vidíme možno 5 hodín spolu. Snažíme sa každý mesiac aspoň dvakrát niečo spolu podniknúť – kino, večeru, plánujeme, ako sa dá. Moji mladší kolegovia majú svoje rodiny či životných partnerov mimo Viedne a tak sa snažíme im vyjsť v ústrety a vymeníme službu, aby mohli byť dlhšie doma. Traja z kolegov nám už dopredu oznámili, že v budúcom roku sa chystajú na geografické zmeny a odídu do iných spolkových krajín Rakúska.

Neistota budúcnosti

V tíme stojíme zase tam, kde sme skoro každý rok, a s neistotou pozeráme do budúcnosti. S mladou kolegyňou sme sa zamysleli nad tým, ako by bolo možné zmierniť odliv pracovných síl zo sociálnej oblasti, a veľa sme toho nevymysleli. Jedno je isté, ťažkú prácu, či už opatrovateliek, sestričiek, alebo tých, čo pracujú s ľuďmi s postihnutím, nemôžu nahradiť roboty. Môžu určite pomôcť, nenahradia však empatický ľudský faktor. S kolegyňou sme sa zhodli v názore, že v budúcnosti, hlavne kvôli personálnym i finančným problémom, bude potrebné úplne prehodnotiť celý systém v práci s postihnutými ľuďmi. Nové stratégie si vyžadujú aj nové pracovné časy a je otázne, koľko pracovníkov sa systému prispôsobí.

Na jednej strane klopú politici „na banu“ a to nielen v Rakúsku, ale aj v iných európskych krajinách a žiadajú, aby sa populácia „zázračne“ rozmnožovala. Priorita do budúcnosti: deti! Kto ich má mať? Mladí ľudia! Majú na deti vhodné podmienky? O tom by sa dalo diskutovať určite hodiny! Čo sú konkrétne vhodné podmienky na vznik rodiny? Do akej miery musí štát participovať na rodinnom živote? Nájdeme ako spoločnosť dialóg? Mne zostal horký pocit na jazyku. Už dnes máme problém v malom tíme obsadiť všetky pracovné pozície. Nehovoriac o tom, keď niekto vypadne kvôli chorobe a my musíme neustále zastupovať. Presčasy nám nevyplácajú a voľné dni sa nemusia vždy podariť. Realita dňa. Vyhliadky do budúcnosti? Neisté! O pár rokov pôjde veľká vlna mojej generácie do penzie. Už včera bolo neskoro zamýšľať nad budúcnosťou.

Máte vy možné riešenia?