Slováci vo Viedni: Za dobrotu na žobrotu alebo ako sa zo susedskej pomoci stalo obvinenie

V redakcii nás oslovila naša skalná čitateľka Silvia so svojím príbehom, ktorý určite stojí za zamyslenie. Akí sme Slováci vo Viedni? Závistliví, neprajní a radi sa iba chválime? Hlavne pred tými, o ktorých presne vieme, že ich finančné možnosti sa našim nikdy nevyrovnajú. Cítime sa lepšie, keď môžeme na niekoho pozerať zvrchu a ešte ho aj za pomoc kritizovať? Sme takí, akí sme, a poďme sa spoznávať.

Silvia patrí medzi skromné a vďačné ženy. Ak môže, tak pomôže, a ako sama dodá s úsmevom: „Keď sa nedá pomôcť, aspoň neublížim.“ Žije vo Viedni už niekoľko rokov. Po smrti jej manžela pred rokmi tu už mala päť rokov trvalý pobyt. Spočítala si matematicky pre i proti a zostala tu. Pravidelne cestuje za deťmi i vnúčatami do Bratislavy. Po mužovej smrti sa jej podarilo s pomocou jej domácej, ktorej viedla domácnosť nielen vo Viedni, ale často s ňou cestovala ako spoločníčka do jej letného sídla k moru, nájsť malý a útulný jednoizbák v prominentnom Döblingu. V dome boli len byty v súkromnom vlastníctve, a tie sa potom prenajímali „overeným“ nájomníkom aj na dobu neurčitú. Dom je z minulého storočia, no dobre udržiavaný. Nájomníci sa medzi sebou poznajú, nakoľko k domu patrí aj malá, nájomníkmi udržiavaná záhradka s miestom na grilovanie.

Falošný imidž rakúskej vdovy

Grilovačka zoznámila Silviu s podnájomníčkou Máriou, ktorá pochádzala z východného Slovenska. Mária bola uzavretá do seba a doslova si nikoho k sebe nepúšťala. Silvia sa na ňu netlačila a rokmi vzniklo medzi ženami „účelové priateľstvo“. Mária pracovala v malej rodinnej firme, a keď musela na služobku či odlietala na dovolenku, poprosila Silviu, aby jej vybrala poštu a zaliala kvety. O sebe veľa nehovorila, len raz sa „prezradila“, že sa veľmi sklamala v mužovi a odvtedy bola veľmi opatrná. Mária si veľmi potrpela na informáciu, že bola vydatá za Rakúšana staršieho o niekoľko rokov. V slabej chvíli počas jednej záhradnej párty prezradila, že jej rodina na Slovensku je veľmi veriaca a nepochopila by, že Máriu po pár rokoch manžel drzo vymenil za mladšiu ženu z Ukrajiny.

Prestala chodiť domov a rodine nahovorila, že muž je vážne chorý a musela ho dať do domova. Vyslobodenie zo zlého svedomia priniesla až smrť neverníka. Z rodiny na pohreb nikoho nevolala. Kto by sa trepal takú diaľku, keď muža videli len párkrát, aj tak bol pohreb v nemčine. Silvia prezradila, že ona jediná v dome vedela krutú pravdu. Mária vdova nebola, skôr zradená a podvedená exmanželka. Tá si však na svojom imidži vdovy po Rakúšanovi proste zakladala. Chudera nič iné nemala: žiadne deti, žiadnych priateľov, len prácu a vdovský stav bez vdovského dôchodku.

Za dobrotu na žobrotu

Prednedávnom v podvečer teplej a slnečnej stredy sa chcela Silvia stretnúť na zmrzline s kamoškou na jej milovanom Schwedenplatzi. Keď vyšla z domu von, náhodne zazrela Máriino auto odparkované oproti domu. S údivom zistila, že auto je riadne poškodené, niekto narazil do dverí šoféra a tie boli zdemolované. Silvia vytočila Máriino číslo a slušne sa spýtala, či je v poriadku, keď jej auto je vážne poškodené. Mária sa ozvala zo služobky mimo Viedne, a keď videla fotky poškodených dverí, poprosila Silviu, či by mohla prebrať odtiahnutie auta do servisu. Ona všetko zorganizuje, len treba dať odťahovákom papiere od auta a kľúče. Silvia jej vysvetlila, že je na ceste na jedno stretnutie. Podľa nej mohol odvoz auta počkať do nasledujúceho dňa, no Mária prosíkala a argumentovala, že auto potrebuje kvôli robote už v najbližších dňoch.

Silvia s ťažkým srdcom odvolala stretnutie s priateľkou i zmrzlinu, na ktorú sa už dlhšie tešila. Odťahovacia služba nechala na seba čakať a na miesto o pol siedmej dorazili až o desiatej v noci. S vyhováračkami, ktorým Silvia presne nerozumela, bola rada, že sa ťarchy z auta zbavila. Keď Márii oznámila, že auto je konečne preč, tak jej len sucho dodala: „Vidíš, susedia si majú v núdzi pomáhať.“ Ďakujem nebolo vyslovené, bolestne chýbalo! O dva dni neskôr sa Mária prihlásila u Silvie, ktorej v havarijný deň riadne nepoďakovala, a drzo sa jej spýtala, či náhodou nevidela niekoho otvárať priečinok v aute. Silvia s údivom odpovedala, že nie, a Mária jej „prezradila“, že z auta zmizlo dvesto eur, ktoré sa viacerým zainteresovaným v deň poškodenia dverí mohli zísť! Drzosť víťazí! Namiesto vďaky ju falošná vdova obvinila z krádeže peňazí! Silvia sa nahnevala a viac neuvažuje udržiavať dobré susedské vzťahy s rakúskou vdovou. Poučila sa podľa pravidla: za dobrotu na žobrotu.

Máte aj vy podobné skúsenosti? Podeľte sa s nami! Vaša Jana

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť