Šepot, hlad a vyhadzov za asistencie polície: Spoveď opatrovateľky, ktorá uviazla v pasci švajčiarskej reality

Práca opatrovateľky v zahraničí je pre mnohé slovenské ženy vidinou lepšieho zárobku a zabezpečenia rodiny. Realita za hranicami však často pripomína skôr psychologický teror než dôstojný pracovný pomer. Príbeh pani Ingrid, ktorá sa pred pár dňami vrátila zo Švajčiarska, odhaľuje temnú stránku biznisu s ľudskou starostlivosťou, kde práva pracovníka končia tam, kde začínajú vrtochy klienta a ľahostajnosť agentúry.

Cesta za zárobkom sa zmenila na boj o základnú ľudskú dôstojnosť. Štrnásť hodín cesty do Švajčiarska malo byť začiatkom novej pracovnej etapy pre pani Ingrid, ktorá sa rozhodla vycestovať ako opatrovateľka. Namiesto profesionálneho privítania a štandardných pracovných podmienok ju však čakalo prostredie, ktoré by sa dalo prirovnať skôr k väzenskému režimu než k zamestnaniu v jednej z najvyspelejších krajín sveta. Jej skúsenosť, ktorá vyvrcholila nočným vyhadzovom na ulicu za asistencie polície, je mementom pre tisíce žien zvažujúcich prácu cez pochybné sprostredkovateľské agentúry.

Ingridina skúsenosť začala 18. novembra. Do krajiny helvétskeho kríža vycestovala prvýkrát, plná očakávaní a odhodlania postarať sa o klienta. Realita ju prefackala okamžite po príchode. „Po štrnástich hodinách cesty ma čakala zamestnankyňa agentúry u klientky. Hneď na úvod mi bolo oznámené, že sa nesmie rozprávať, iba šepkať, a to maximálne potichu,“ opisuje prvé momenty v novom pôsobisku Ingrid.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Izba bez svetla a prázdna chladnička

Bývanie, ktoré je pre opatrovateľky v 24-hodinovom cykle kľúčové pre regeneráciu, nespĺňalo ani základné štandardy. Ingrid bola umiestnená do izby, kde chýbala skriňa na uloženie vecí a, čo je zarážajúce, v miestnosti nebolo ani funkčné svetlo. Zákaz sledovania televízie bol len jedným z mnohých obmedzení, ktoré začali formovať jej krátky, no traumatizujúci pobyt.

Oveľa závažnejším problémom sa však ukázala byť strava. Opatrovateľka, ktorá má byť fyzicky a psychicky pripravená starať sa o chorého človeka, ostala prakticky bez jedla. „V chladničke bol len toastový chlieb a pár plátkov šunky,“ spomína Ingrid. Keď na tento nedostatok upozornila zástupkyňu agentúry, stretla sa s aroganciou a nepochopením. Odpoveďou na žiadosť o normálne jedlo bolo cynické konštatovanie, že tam predsa má toast, a teda nie je dôvod na reklamáciu. Až po ostrej výmene názorov sprostredkovateľka „ustúpila“ a kúpila opatrovateľke párky.

Tento moment ilustruje častý problém v šedej zóne opatrovateľského biznisu: opatrovateľka nie je vnímaná ako zamestnanec s právami, ale ako komodita, „kus odpadu“, ako to neskôr sama Ingrid trpko zhodnotila, ktorý má slúžiť bez nároku na základné životné potreby.

Psychický teror: Keď je aj dýchanie príliš hlučné

Samotná práca u klientky sa rýchlo zmenila na nočnú moru. Klientka, pani Sandra, ktorá trávila čas na posteli fajčením jednej cigarety od druhej, javila známky správania, ktoré hraničilo so šikanou. Hoci sa Ingrid snažila dodržiavať absurdné pravidlá – šepkala, chodila po špičkách a snažila sa byť neviditeľná – pre klientku bola neustále „hlučná“.

Situácia sa vyhrotila hneď nasledujúce ráno. Okolo siedmej hodiny klientka obvinila Ingrid, že telefonuje, hoci opatrovateľka v tom čase s nikým nevolala. „Vravela, že počuje, ako s niekým hovorím, čo nebola vôbec pravda,“ vysvetľuje Ingrid. Atmosféra v dome zhustla natoľko, že opatrovateľka sa bála vykonať aj základnú hygienu. Strach ísť na toaletu alebo sa osprchovať, aby náhodou nespôsobila hluk, je jasným signálom extrémneho psychického nátlaku.

Takéto podmienky, kde zamestnanec musí potláčať svoje základné fyziologické potreby zo strachu pred reakciou klienta, sú v príkrom rozpore s akýmikoľvek pracovnoprávnymi normami platnými vo Švajčiarsku či v Európskej únii. Izolácia, nemožnosť komunikovať s okolím a neustále obviňovanie vytvárajú toxické prostredie, ktoré má devastačný vplyv na psychiku.

Keď sa Ingrid pokúsila situáciu riešiť telefonátom so zástupkyňou agentúry, narazila na nezáujem. Sprostredkovateľka sa vyhovorila na školenie a nechala svoju pracovníčku napospas situácii, ktorú Ingrid opísala slovami: „Snažím sa, aby bol pokojný večer, ani nedýcham, len nech je všetko OK.“

Vyhadzov na ulicu: 1400 kilometrov od domova

Definitívny zlom nastal v piatok ráno. Stačila maličkosť – príprava rannej kávy v kuchyni a údajný zvuk spadnutej pokrievky. Klientka označila Ingrid za neschopnú a hlučnú ženu. Nasledoval scenár, ktorý by sa dal očakávať v zlom filme, nie v krajine, ktorá si zakladá na dodržiavaní zákonov.

Opatrovateľka dostala o 13:00 voľno do 18:00. Keď sa však o piatej poobede vrátila z mesta, pred domom ju už čakala neznáma žena. Verdikt bol nekompromisný: okamžitý vyhadzov. „Mám okamžite, ale okamžite vypadnúť vonku. Bola tma a ja som bola 1400 kilometrov od domu,“ opisuje najhoršie chvíle Ingrid.

Zúfalá situácia vyvrcholila príchodom polície. Kto by však čakal, že muži zákona pomôžu cudzinke v núdzi, mýlil by sa. Podľa slov Ingrid nemala polícia žiadne zľutovanie. Namiesto preverenia pracovnej zmluvy či podmienok vyhadzovu zaznelo len tvrdé „RAUS“ (vypadnite).

S tristovkami frankov vo vrecku, ponížená, hladná a v šoku, sa ocitla na ulici. „Cestujem vlakom s infarktovým stavom, vyhodená ako špinavý pes, ponížená,“ píše v správe, ktorá koluje sociálnymi sieťami.

Vyhrážky namiesto ospravedlnenia

Redakcii Viedenčan sa podarilo s pani Ingrid telefonicky spojiť, aby sme overili aktuálny stav situácie po jej návrate domov. Potvrdila nám, že jej medializácia prípadu nezostala bez odozvy a podľa informácií, ktoré sa k nej dostali, sa už o dotknutú agentúru v kantóne Luzern zaujímajú aj úrady.

Celá kauza má však pre poškodenú opatrovateľku aj nepríjemnú osobnú dohru. Keďže sa pani Ingrid v návale bezmoci rozhodla zverejniť na sociálnych sieťach nielen svoj príbeh, ale aj plné meno sprostredkovateľky s cieľom varovať ostatné ženy, čelí teraz protiútoku. Namiesto sebareflexie či snahy o kompenzáciu za spôsobené traumy sa jej sprostredkovateľka momentálne vyhráža podaním žaloby.

Varovanie pre ostatných

Švajčiarsko, hoci ponúka atraktívne finančné ohodnotenie, je pre cudzincov bez znalosti miestnych pomerov tvrdým orieškom. Ak agentúra neposkytne adekvátnu podporu a nefunguje ako nárazníková zóna medzi náročným klientom a opatrovateľkou, žena sa stáva ľahkým terčom. V tomto prípade zlyhala nielen komunikácia, ale aj základná ľudskosť. Vyhodiť ženu v noci na ulicu v cudzej krajine, bez zabezpečenia náhradného ubytovania alebo dopravy, je aktom hrubého porušenia etiky.

Odborníci dlhodobo upozorňujú: pred vycestovaním je nutné dôkladne si preveriť recenzie agentúry, trvať na písomnej zmluve v jazyku, ktorému rozumiete, a mať pripravený krízový plán a finančnú rezervu. Príbehy, ako je ten Ingridin, sú dôkazom toho, že ani sprostredkovateľská agentúra nie je zárukou bezpečia.

Ingridina skúsenosť končí trpkým ponaučením: „Už nikdy nepôjdem bez overenej agentúry. Táto sprostredkovateľka ma len hnusne oklamala.“ Jej príbeh ostáva varovným prstom pre všetkých, ktorí veria, že práca na západe je automaticky zárukou férového zaobchádzania. Niekedy je to len lístok do krajiny, kde sa šepká, hladuje a plače.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť