Príbeh viedenskej radnice, ktorá chcela zatieniť cisára

Viedeň nie je len mestom valčíkov a kaviarní. Je to mesto, kde architektúra vždy slúžila ako nástroj politického zápasu. Keď sa dnes postavíte na Rathausplatz a pozriete sa na monumentálnu neogotickú siluetu Viedenskej radnice, nepozeráte sa len na úrad. Pozeráte sa na kamenné sebavedomie viedenského meštianstva, ktoré sa v 19. storočí rozhodlo, že ich moc musí byť viditeľná aj z okien cisárskeho paláca.

Cesta k tejto stavbe však nebola dláždená len dobrými úmyslami, ale aj tvrdými politickými vyjednávaniami, architektonickou megalomániou a, bohužiaľ, aj tieňmi nacistickej propagandy, ktoré na fasáde strašia dodnes.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,66.- mesačne!

Získať viac informácií

Keď je staré mesto primalé

V roku 1850 prešla Viedeň radikálnou zmenou. Pripojením predmestí sa plocha mesta a počet obyvateľov dramaticky zvýšili. Pôvodná radnica na Wipplingerstraße, hoci pôvabná, zrazu pripomínala kabát, z ktorého dynamicky sa rozvíjajúca metropola vyrástla.

Keď sa v rokoch 1858 až 1865 zbúrali mestské hradby, uvoľnil sa priestor pre legendárnu Ringstraße. Pre vtedajšiu mestskú správu to bola životná príležitosť. Nechceli radnicu ukrytú v bočnej uličke; chceli ju na „Ringu“, v spoločnosti Opery, Parlamentu a Univerzity. Nebol to len logistický plán. Bola to snaha o emancipáciu mešťanov voči habsburskému absolutizmu.

Zápas o miesto na slnku (alebo skôr na Glacis) vyhral vtedajší starosta Cajetan Felder. Musel však doslova vybojovať pozemok na bývalom Paradeplatzi – vojenskom cvičisku, ktoré cisár František Jozef I. uvoľnil až po dlhom naliehaní.

Neogotika, ktorá klame telom

Architekt Friedrich von Schmidt, ktorý v roku 1868 vyhral medzinárodnú súťaž, mal jasnú víziu. Budova mala odkazovať na stredovekú tradíciu mestských slobôd. Inšpiráciu hľadal vo flámskych gotických radniciach, najmä v tej bruselskej. Výsledkom je fascinujúci hybrid. Zatiaľ čo fasáda so svojimi lomenými oblúkmi a fiálami kričí „gotika“, pôdorys budovy so siedmimi vnútornými dvormi je v skutočnosti postavený podľa barokových palácových koncepcií.

Schmidt sám sa bránil jednoduchému škatuľkovaniu svojej stavby ako neogotickej, hoci práve tento štýl definuje jej vonkajší ráz. Radnica mala byť modernou administratívnou budovou v historickom šate. A podarilo sa mu to vo veľkom štýle. Na stavbu sa spotrebovalo nepredstaviteľné množstvo materiálu, ktorý zvážali z celej monarchie. Od vápencov z Leithagebirge cez juhotirolský mramor až po bridlicu z Anglicka – radnica mala byť výkladnou skriňou ríše.

Strážca na veži a „zakázaná“ výška

Jedným z najvýraznejších symbolov Viedne je Rathausmann. Táto 3,4 metra vysoká medená socha rytiera na vrchole hlavnej veže nie je len ozdobou. Legenda hovorí, že cisár si neprial, aby veža radnice prevýšila neďaleký Votivkirche (Votívny kostol). Architekt Schmidt však nariadenie elegantne obišiel. Samotná veža má „len“ 98 metrov, čím podmienku splnila. Keď však k nej pripočítate rytiera so zástavou, celková výška dosahuje 103,3 metra.

Rathausmann tak hrdo pozerá na mesto ako symbol nezávislosti mestskej samosprávy. Dnes je jeho kópia súčasťou parku a originál na veži je jedným z najfotografovanejších objektov v meste.

Temný odkaz na balkóne

História Viedenskej radnice má však aj svoju odvrátenú tvár. Písal sa apríl 1938 a Rakúsko sa práve stalo súčasťou Tretej ríše. Pre propagandistické účely Adolfa Hitlera bol v prvom poschodí urýchlene vybudovaný drevený balkón. Práve odtiaľto rečnil k davom na Rathausplatzi po tom, čo vo vnútri budovy predniesol svoj slávny prejav o Viedni ako o „perle“, ktorej chce dať „hodný rám“.

To, čo malo byť provizóriom, sa však stalo trvalou súčasťou. Drevený balkón bol neskôr na Hitlerovu poctu nahradený kamenným. Viedeň sa s týmto dedičstvom vyrovnávala dlho. Dodnes sa mu v ľudovej reči hovorí „Hitlerov balkón“. Hoci radnica hostí tie najnoblesnejšie podujatia, tento architektonický prvok zostáva mementom toho, ako ľahko sa môže symbol slobody stať pódiom pre tyraniu.

Mesto v meste: Interiér ako palác

Vstúpiť do radnice znamená stratiť sa v labyrinte 1 575 miestností. Ak by ste chceli spočítať všetky okná, potrebovali by ste dobrý zrak a trpezlivosť – je ich presne 2 035. Srdcom budovy je Festsaal (Slávnostná sieň). S dĺžkou 71 metrov ide o jednu z najväčších sál na celej Ringstraße.

Ak máte šťastie a zúčastníte sa tu napríklad Life Ballu alebo niektorého z 800 podujatí, ktoré sa tu ročne konajú, všimnite si sochy na stĺpoch. Sú to postavy, ktoré formovali dejiny Viedne – od lekárov ako Johann Peter Frank až po obrancov mesta pred Osmanmi.

Na opačnej strane budovy sa nachádza realita politického dňa: Gemeinderatssitzungssaal. Tu zasadá viedenské mestské zastupiteľstvo, ktoré zároveň plní funkciu krajinského snemu. Pôvodné drevené obloženie a nábytok dodávajú miestu auru nedotknuteľnosti, hoci politické diskusie v ňom bývajú často veľmi moderné a ostré.

Gastronómia v podzemí a strážcovia s hasičskými hadicami

Žiadna návšteva radnice by nebola úplná bez zostupu do Rathauskelleru. Reštaurácia otvorená v roku 1899 je umeleckým dielom sama o sebe. Nástenné maľby Heinricha Leflera a obrovský 70-tisíclitrový sud na víno pripomínajú časy, keď sa tu pri pive a víne riešili osudy mesta.

O bezpečnosť tohto kolosu sa stará unikátna jednotka – Rathauswache. Ide o špeciálnu časť viedenského hasičského zboru, ktorá má v budove službu 24 hodín denne. Okrem požiarnej ochrany spravujú aj krízové centrum mesta a, zaujímavosťou je, že vystavujú aj núdzové pasy, keď sú ostatné úrady zatvorené.

Záver: Viac než len úrad

Viedenská radnica dnes stojí na rozhraní histórie a súčasnosti. Jej nádvoria hostia v zime najkrajšie vianočné trhy v Európe a v lete filmový festival. Pod nohami Rathausmanna sa korčuľuje, debatuje a protestuje.

Je to budova, ktorá prežila cisárstvo, dve svetové vojny aj obdobie okupácie. Zostáva však verná svojmu pôvodnému poslaniu: byť symbolom mesta, ktoré je dostatočne sebavedomé na to, aby si priznalo svoju minulosť a zároveň hľadelo do budúcnosti s ambíciou svetovej metropoly.

🚀 Tento článok vznikol za podpory MámNárok.SK – Vrátenie daní z Nemecka a Rakúska

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Zdroj: WIkipedia Foto: Von Thomas Ledl – Eigenes Werk, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=40695180