Prečo slovenské úrady odmietajú vyplácať dávky ľuďom po rokoch v cudzine?

Mnohí Slováci sa po rokoch práce v zahraničí vracajú domov s vidinou nového začiatku. Často ich však čaká studená sprcha v podobe zamietnutého nároku na podporu v nezamestnanosti. Hoci roky poctivo odvádzali príspevky do systémov v Nemecku či Rakúsku, Sociálna poisťovňa ich po návrate neraz považuje za „cudzieho“ klienta. Verejný ochranca práv Robert Dobrovodský varuje, že vinou nesprávneho výkladu pravidiel prichádzajú tisíce ľudí o životne dôležitú finančnú pomoc práve vtedy, keď ju najviac potrebujú.

Slovensko sa dlhodobo snaží o návrat mozgov a pracovnej sily z cudziny. Realita administratívnych procesov však často pôsobí skôr demotivačne. Príbehy ľudí, ktorí sa po dekáde v zahraničí vrátia domov a zistia, že pre štát sú v podstate neviditeľní, sa množia na stole ombudsmana. Problémom nie je len byrokracia, ale najmä interpretácia európskych nariadení, o ktorých bežný občan pred odchodom z práce v cudzine netuší.

Keď trvalý pobyt neznamená nič

Jedným z najčastejších mýtov, s ktorými sa navrátilci stretávajú, je presvedčenie, že trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je automatickou vstupenkou k sociálnym dávkam. Prípad muža, ktorý roky pracoval v inom členskom štáte EÚ a po návrate požiadal o dávku v nezamestnanosti, ilustruje tvrdý náraz na legislatívu. Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietla a hoci sa sťažoval u ombudsmana, ten musel konštatovať jediné: úrad konal správne.

Kameňom úrazu je definícia „bydliska“ podľa európskej legislatívy. Kým slovenský zákon o hlásení pobytu pozná pojem trvalý pobyt ako administratívny údaj, koordinačné nariadenia EÚ pracujú s oveľa komplexnejším pojmom – centrum životných záujmov.

Aby mal človek po návrate z cudziny nárok na slovenskú podporu bez toho, aby tu pred krátko pred nezamestnanosťou pracoval, musí dokázať, že jeho skutočný život sa po celú dobu odohrával na Slovensku. „Mnohí občania si neuvedomujú, že nárok na dávku v nezamestnanosti sa spravidla uplatňuje v štáte posledného zamestnania,“ vysvetľuje Róbert Dobrovodský.

Detektívna práca Sociálnej poisťovne

Ako sa teda posudzuje, kde skutočne žijete? Sociálna poisťovňa sa pri posudzovaní centra záujmov mení na akéhosi sociálneho detektíva. Skúma sa dĺžka a trvalosť pobytu v zahraničí, ale aj to, kde má dotyčný rodinu, kde platí dane a kde vlastní nehnuteľnosť.

Ak ste v zahraničí žili s manželkou a deťmi, platili tam nájom a domov ste chodili len na sviatky, vaše centrum záujmov sa pre úrady presunulo za hranice. V takom prípade je slovenské občianstvo či nehnuteľnosť po rodičoch nepodstatná. Naopak, súdy potvrdzujú, že faktory ako vlastníctvo slovenského bankového účtu alebo používanie slovenskej SIM karty majú pri posudzovaní len minimálnu váhu.

Pre mnohých je to nepríjemné zistenie. Človek, ktorý sa cíti byť stopercentným Slovákom, je z hľadiska sociálneho zabezpečenia považovaný za súčasť systému krajiny, kde pracoval.

Fenomén cezhraničných pracovníkov

Špecifickú skupinu tvoria takzvaní cezhraniční pracovníci. Ide o ľudí, ktorí napríklad bývajú v Bratislave alebo prihraničných obciach, ale prácu vykonávajú vo Viedni či v Budapešti.

Podľa nariadení EÚ je cezhraničným pracovníkom ten, kto sa do štátu bydliska vracia denne alebo aspoň raz za týždeň. Títo ľudia majú v prípade straty zamestnania právo žiadať o dávku v krajine, kde skutočne bývajú (teda na Slovensku), hoci poistné odvádzali u susedov. Práve táto výnimka však často mätie ľudí, ktorí odišli pracovať hlbšie do vnútrozemia EÚ a domov sa vracali len sporadicky. Tí už pod túto kategóriu nespadajú a ich nárok na slovenské dávky je bez splnenia podmienky centra záujmov nulový.

Riešením je „export“ dávky, nie okamžitý návrat

Ombudsman Dobrovodský zdôrazňuje, že najväčšie chyby robia ľudia ešte pred samotným návratom do vlasti. Ak občan vie, že v zahraničí končí v práci a chce sa vrátiť na Slovensko, nemal by hneď baliť kufre a utekať na slovenský úrad práce.

Správny postup, ktorý odporúča aj legislatíva EÚ, je takzvaný export dávky. Proces má jasné pravidlá:

  1. Uchádzač sa musí najprv zaevidovať na úrade práce v krajine, kde naposledy pracoval.
  2. Musí tam zostať k dispozícii miestnym službám zamestnanosti aspoň štyri týždne.
  3. Následne požiada o export dávky na Slovensko (podľa článku 64 nariadenia ES č. 883/2004).

V takomto prípade mu peniaze vypláca krajina, kde si na ne poistením vytvoril nárok, ale poberať ich môže, kým si hľadá prácu doma na Slovensku. Je to bezpečná cesta, ako sa vyhnúť byrokratickému vákuu a zostať finančne zabezpečený.

Manévrovací priestor Sociálnej poisťovne je takmer nulový

Našu redakciu zaujímalo, kde vidí hlavnú príčinu tohto systémového nedorozumenia ochránca práv Róbert Dobrovodský, a preto sme sa ho priamo spýtali na doplňujúce informácie. Dobrovodský priznal, že prípady, ktoré končia na jeho stole, sú často ľudsky silné a frustrujúce, no v rámci aktuálne nastavených pravidiel je manévrovací priestor Sociálnej poisťovne minimálny, ak sa občan o svoje práva nepostará ešte pred prekročením hraníc.

Vo svojom príspevku uvádzate, že vlastníctvo bankového účtu či paušál u operátora sú pre posúdenie bydliska menej významné. Čo by ste teda odporučili občanom ako najsilnejšie dôkazy, ktorými môžu Sociálnej poisťovni preukázať, že si na Slovensku skutočne zachovali centrum svojich záujmov?

Posúdenie, či si osoba zachovala centrum záujmov v Slovenskej republiky je vždy individuálne, teda závisí od konkrétnych okolností prípadu. Uvedené posúdenie vykonáva v konkrétnom konaní Sociálna poisťovňa, pričom si od osoby vyžiada potrebné podklady a vyjadrenia. Medzi najdôležitejšie kritériá patrí najmä dĺžka pobytu v zahraničí, stabilita pracovnej pozície resp. orientácia na pracovný trh, plnenie daňových a odvodových povinností, zachovanie rodinných väzieb, bytová situácia osoby. Zohľadňujú sa aj intervaly pravidelných návratov na územie Slovenskej republiky či prípadné vlastníctvo nehnuteľnosti. V prípade, ak ani po posúdení týchto kritérií nie je možné určiť bydlisko osoby, do úvahy prichádza zohľadnenie jej úmyslu.

Mnohí Slováci sa vracajú domov s úmyslom nájsť si prácu tu a o dávku žiadajú až spätne. Aké konkrétne kroky by mal človek podniknúť ešte v krajine, kde pracoval, aby sa vyhol situácii, že po návrate na Slovensko zostane úplne bez finančných prostriedkov?

V prvom rade by si táto osoba mala preveriť, aké podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sú v danom členskom štáte, v ktorom naposledy pracovala. Takýmito podmienkami sú typicky povinnosť zaevidovať sa ako osoby hľadajúcej prácu a povinnosť byť k dispozícii pre služby zamestnanosti tohto členského štátu po dobu najmenej štyroch týždňov.

Ak už Sociálna poisťovňa žiadosť zamietla z dôvodu nezachovania bydliska, má občan ešte nejakú reálnu šancu na nápravu? Je možné sa v takejto situácii dodatočne prihlásiť o dávku v štáte posledného zamestnania, alebo je po návrate na Slovensko tento nárok už stratený?

Závisí to od vnútroštátnych predpisov členského štátu, kde osoba naposledy pracovala. Ilustrovať to možno na prípade osoby, ktorá pracovala na Slovensku, ale o dávku v nezamestnanosti požiadala v inom členskom štáte. Ak by v inom členskom štáte jej nárok nevznikol, tak by bolo nevyhnutné, aby sa na Slovensku zaevidovala na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a požiadala o dávku v nezamestnanosti Sociálnu poisťovňu. Sociálna poisťovňa by následne preverila, či osoba v období štyroch rokov predo dňom evidencie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bola poistná v nezamestnanosti aspoň dva roky, pričom – keďže Slovensko bolo posledným štátom výkonu práce – by sa do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítavali aj prípadné zamestnania v iných členských štátoch. Ak by tieto podmienky osoba splnila, dávka v nezamestnanosti by jej bola priznaná, ale vždy len odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nie spätne.

Vo všeobecnosti pre nárok na dávku v nezamestnanosti je potrebné zaevidovanie sa do zoznamu osôb hľadajúcich prácu v danom členskom štáte, s čím súvisí aj povinnosť byť k dispozícii službám zamestnanosti. S tým súvisí potreba aspoň čiastočného návratu do členského štátu, kde osoba v minulosti pracovala.

Spomínate podmienku byť k dispozícii úradom práce v zahraničí aspoň štyri týždne pred exportom dávky na Slovensko. Existujú v praxi prípady alebo výnimky, kedy je možné túto lehotu skrátiť, ak má napríklad občan na Slovensku vážne rodinné dôvody na okamžitý návrat?

Článok 64 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) explicitne spomína možnosť skrátenia štvortýždňovej lehoty. Ide však len o možnosť príslušných inštitúcií služieb zamestnanosti členských štátov Európskej únie.

Keďže sa vo svojej činnosti s týmito podnetmi stretávate opakovane, vidíte priestor na zmenu legislatívy alebo lepšiu informačnú kampaň zo strany štátu, aby ľudia neprichádzali o svoje nároky len kvôli nesprávnemu pochopeniu pojmu bydlisko?

Vzhľadom na to, že ide o veci s medzinárodným prvkom, len samotná zmena vnútroštátnej legislatívy Slovenska, na ktorú môžem zo svojej pozície v určitých mantineloch pôsobiť, nerieši situáciu osôb pracujúcich v iných členských štátoch. Oblasť sociálneho zabezpečenia patrí do výlučnej pôsobnosti členských štátov a Európska únia v tejto veci má len limitované právomoci súvisiace predovšetkým s koordináciou systémov sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov. Treba však povedať, že určité zmeny (napr. skrátenie doby povinnej registrácie v členkom štáte posledného bydliska pred exportom dávky zo štyroch týždňov na kratšiu dobu, príp. celej tejto povinnej doby registrácie) v už spomínanom základnom nariadení by mohli uľahčiť situáciu nezamestnaným osobám pracujúcim v iných členských štátoch. Určité zmeny v tejto oblasti už v roku 2016 iniciovala Európska komisia. Jej návrh na revíziu koordinačných nariadení (dostupný na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52016PC0815) však zatiaľ nebol prijatý členskými štátmi v rámci Rady Európskej Únie.

Systémové zlyhanie v informovanosti

Problém, na ktorý VOP poukazuje, má aj širší spoločenský rozmer. Štátne inštitúcie často zlyhávajú v proaktívnej komunikácii. Informácie o „centre záujmov“ sú ukryté v spleti právnych textov a koordinačných nariadení, ktorým bežný človek nerozumie. Ak chce Slovensko skutočne lákať svojich občanov späť, musí okrem pracovných príležitostí zabezpečiť aj to, aby sociálny systém fungoval predvídateľne.

Kým sa tak stane, zostáva bremeno zodpovednosti na jednotlivcovi. Právna gramotnosť a poznanie svojich práv v európskom kontexte sa stávajú nevyhnutnou výbavou každého, kto sa rozhodne prekročiť hranice za prácou. V opačnom prípade hrozí, že návrat domov bude namiesto radostného stretnutia s rodinou znamenať dlhý a vyčerpávajúci boj s úradnou mašinériou, v ktorom je občan, napriek morálnemu právu, vopred odsúdený na neúspech.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Ročné predplatné teraz za dobrú cenu:

Aktivujte si ročné predplatné v špeciálnej akcii. Zrazili sme cenu z 35 € na neuveriteľných 19,90 €.

Čo to znamená pre vašu peňaženku?

✅ Ročná úspora: 15,10 €

✅ Mesačný náklad: iba 1,65 €

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Zdroj: VOP Foto: TASR