Prečo si priplatíme za MHD a parkovanie?
Správa, ktorá včera večer otriasla Viedňou, nie je prekvapením, no o to viac bolí.
Finančná radkyňa Barbara Novak (SPÖ) potvrdila to, čo sa už týždne šuškalo: ročná električenka na viedenskú MHD a parkovné pôjdu hore.
Je to tvrdá rana pre peňaženky obyvateľov mesta a jasný signál, že účet za rastúci, takmer dvanásťmiliardový dlh Viedne, bude splácaný z našich vreciek.
Pani Novak hovorí o nevyhnutnosti, o tlaku z rastúcich nákladov a o tom, že Viedeň „nesmú nechať vyhladovať“. Chápem, že vedenie mesta má zodpovednosť za rozpočet. Ale ruku na srdce, nie je to trochu jednoduché riešenie? Zvýšiť poplatky za základné služby, ktoré sú pre Viedeň, metropolu s ambíciami v oblasti udržateľnej mobility, kľúčové?
Argument, že aj Klimaticket na federálnej úrovni zdražel, je chabou útechou. Namiesto hľadania inovatívnych riešení a skutočných úspor, siahame po najjednoduchšej ceste – zvýšení daní a poplatkov. A čo tak kriticky prehodnotiť efektivitu mestských výdavkov? Alebo sa s federálnou vládou dohodnúť na skutočne spravodlivejšom prerozdelení príjmov? Kritika smerom k Vláde je síce na mieste, ale nemala by slúžiť ako alibi pre ľahké rozhodnutia na úkor občanov.
Zvlášť znepokojujúce je, že sa hovorí aj o výraznom zvýšení miestnej dane pre turistov. Hoci to na prvý pohľad znie logicky – nech platia tí, čo len prechádzajú – nemali by sme zabúdať, že turizmus je krehký sektor. Predražené služby môžu Viedeň urobiť menej atraktívnou a v konečnom dôsledku uškodiť aj miestnym podnikom.
Fakt, že rozvoj metra by nemal byť ovplyvnený, je síce pozitívny, ale nepokryje horkú pachuť, ktorú zanecháva toto oznámenie. Zvyšovanie cien mobility nie je len o číslach v rozpočte. Je to o kvalite života, o ekologickom správaní a o tom, aká dostupná bude Viedeň pre jej vlastných obyvateľov.
Toto zdražovanie nie je len „knalleffekt“ – je to budíček. Budíček, ktorý nám hovorí, že za dlhy mesta zaplatíme my. A je na nás, aby sme sa pýtali, či je to naozaj jediná cesta.
(r)
