Prechádzka starým Ottakringom so svedkyňou času

Každý dom a každá ulica v starom Ottakringu má svoj príbeh. O ten svoj sa so mnou podelila 78-ročná Anna, ktorá tu prežila detstvo. Poďte sa s nami započúvať do spomienok na časy, keď sa susedia poznali po mene, na dvore sa piekli buchty a v kuchyni sa cez zimu chovali sliepky.

Moja známa Anna, dnes už 78-ročná, sa narodila a vyrástla v Ottakringu. Už desaťročia tu nežije, no rada si na svoje detstvo zaspomínala. „Dnes sa susedia nezdravia, vôbec sa spolu nerozprávajú a ani sa možno nepoznajú,“ začala svoje rozprávanie Anna.

Stretli sme sa v Sandleitenhofe, ktorý mnohí Viedenčania poznajú podľa kultúrneho centra Soho Ottakring. Anna vyrástla na Redtenbachgasse, čo je v blízkosti U-Bahn a S-Bahn stanice Ottakring. Pamätá si, že pred stanicou bolo trhovisko a deťom dávali „koštovať“ kyslú kapustu, nemala rada jej pach. V dome, kde vyrástla, žilo veľa Čechov, aj Anina mama mala tieto korene. Doma sa však hovorilo po nemecky, otec bol Rakúšan. Z rozprávania Anna vedela, že veľa príbuzných mamy sa po vojne usadilo vo Viedni a poznala slovné spojenie „Benešove dekréty“, bez toho, aby chápala jeho význam.

Ako sa kedysi žilo

„V dome, kde som bývala, bola v bytoch zavedená voda, ale záchody, volali sme ich hajzle, si delili viaceré rodiny spolu. V zime sa tam nedalo vydržať kvôli mrazu! Babička uvarila vriacu vodu a dala ju do hajzla. Vyparovanie vody umožnilo si na tróne aspoň trošku posedieť. Doma sme sa umývali pomenej. Voda sa zohrievala vo veľkých hrncoch a v starej drevenej vani sa kúpali len deti a občas ženy. Dospelí chodili do takzvaných „Tröpferlbadov“ (po slovensky kvapkový kúpeľ) alebo k známym, ako Annina rodina do Sandleitenhofu k tete.

Všetci obyvatelia domu sa poznali, vedeli o sebe takmer všetko a svadby boli domová udalosť. Skromné oslavy sa diali priamo na dvore. Šaty pre nevestu sa posúvali po susedoch ako štafeta.

Susedia, sliepky a sobotné buchty

V byte Aniných rodičov, v 3 izbách, žili aj jej starí rodičia z otcovej strany a dokonca istý čas aj prababička. Ženy boli domáce, Annin otec a aj dedo pracovali na železnici a boli buď v robote, alebo spali po nočnej.

S láskou spomína Anna na horúce letné dni, ktoré trávila na blízkom kúpalisku Kongressbad. V rodine bola Anna jedináčik a s babičkou často chodievala do Kongressparku, kde sa stretávala so sesternicami, ktoré žili v Sandleitenhofe. Od deda dostávala vreckové a v malom obchodíku na Hernalser Hauptstrasse si kupovala cukríky, nanuky a iné dobroty.

„Milovala som soboty v našom dome. Už ráno ženy pripravili cesto a upiekli buchty, bábovky a iné dobroty a poobede sa stretli susedy na dvore pri káve a pokeci. Staršia generácia hovorila po česky a my deti viedenčinou. Chýba mi to a často si v sobotu na tú nádhernú atmosféru spomeniem,“ dodá Anna so slzami v očiach.

Rodine sa podarilo začiatkom 50-tych rokov získať malú záhradku v desiatom obvode Viedne, kde si pestovali zeleninu, ovocie a chovali si sliepky. Anna sa ma so smiechom opýtala: „Vieš, čo sa stalo s tými sliepkami v zime?“ Samozrejme, že som nevedela. Anna mi so smiechom odpovedala: „Tie, čo sme nezjedli, tak ich otec na bicykli presťahoval na zimu do tepla, to znamená do nášho bytu. Do jari nám sliepky v kuchyni robili spoločnosť, až kým sme ich nezjedli a kúpili si nové.“

„Dnes majú ľudia doma psov, mačky, hady a iné živočíchy, my sme mali sliepky a čerstvé vajíčka.“ Anna dodáva: „Ottakring mojej mladosti už neexistuje, len domy ako svedkovia času. Rada sa sem vraciam, táto štvrť je navždy: Meine Heimat, môj domov.“

Vaša Jana

🚀 Tento článok vznikol za podpory MámNárok.SK – Vrátenie daní z Nemecka a Rakúska

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Ročné predplatné teraz za dobrú cenu:

Aktivujte si ročné predplatné v špeciálnej akcii. Zrazili sme cenu z 35 € na neuveriteľných 19,90 €.

Čo to znamená pre vašu peňaženku?

✅ Ročná úspora: 15,10 €

✅ Mesačný náklad: iba 1,66 €

Nečakajte, kým táto ponuka zmizne.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Yppenmarkt_03.jpg