Neviditeľné hrdinky všedných dní: Život slovenských opatrovateliek v Rakúsku
Skoré ranné vstávanie, dlhé hodiny v dodávke a následne dva týždne nepretržitej služby v cudzej domácnosti. To je realita desiatok tisíc slovenských žien, ktoré tvoria chrbtovú kosť rakúskeho systému domácej starostlivosti. Kým pre rakúske rodiny predstavujú nenahraditeľnú pomoc, pre ne samotné je to práca plná osobných obetí, odlúčenia a psychického vypätia.
Pre mnohé regióny Slovenska, najmä na východe a v menej rozvinutých oblastiach, sa práca opatrovateľky v Rakúsku stala takmer bežnou voľbou. Dôvody sú predovšetkým ekonomické. Zatiaľ čo platové podmienky v slovenskom sociálnom a zdravotnom sektore sú dlhodobo podhodnotené, Rakúsko ponúka zárobok, ktorý im umožňuje zabezpečiť svoje rodiny, splácať hypotéky a dať deťom vzdelanie. Ide však o tvrdú a často nedocenenú prácu.
Systém 24-hodinovej starostlivosti
Väčšina slovenských opatrovateliek pracuje v Rakúsku na základe rakúskej živnosti v dvojtýždňových, niekedy až trojtýždňových turnusoch. Počas tohto obdobia sú k dispozícii 24 hodín denne. Ich úlohou nie je len starostlivosť o seniora – pomoc s hygienou, podávanie liekov či jedla – ale aj kompletné vedenie domácnosti. Varenie, upratovanie, pranie a nákupy sú samozrejmosťou.
Tento model so sebou prináša viacero úskalí. Ženy pracujúce ako samostatne zárobkovo činné osoby nemajú rovnaké pracovnoprávne istoty ako zamestnanci. Nárok na platenú dovolenku, práceneschopnosť či príplatky za prácu v noci a cez sviatky sú často len teoretické. Hoci rakúska legislatíva stanovuje isté pravidlá, ich vymožiteľnosť v praxi je zložitá.
Familienbeihilfe: Pozrite si, koľko môžete získať pre svoju rodinu v roku 2025
Tisíce Slovákov dochádzajú za prácou do Rakúska, no nie všetci si uplatňujú nárok na rodinné prídavky, známe ako Familienbeihilfe. Tento príspevok predstavuje významnú finančnú podporu pre rodiny a nárok naň má takmer každý.
Odlúčenie a psychická záťaž
Najväčšou daňou za lepší zárobok je odlúčenie od vlastnej rodiny. Opatrovateľky prichádzajú o dôležité momenty v živote svojich detí a partnerov. Kým sa starajú o cudzích rodičov a starých rodičov, tí ich vlastní často zostávajú doma bez potrebnej opatery.
„Je to schizofrénia,“ hovorí pani Elena z východného Slovenska, ktorá v Rakúsku pracuje už osem rokov. „V práci dávate zo seba všetko, ste milá, trpezlivá, usmievate sa. Keď sa po dvoch týždňoch vrátite domov, ste tak vyčerpaná, že nemáte energiu na vlastných blízkych. Cítite sa ako cudzinec vo vlastnom živote.“
Psychická záťaž je enormná. Opatrovateľky sú neustále v strehu. Často sa starajú o ľudí s demenciou, Alzheimerovou chorobou či vážnymi fyzickými obmedzeniami. Sú svedkami ich utrpenia a postupného zhoršovania stavu, čo je emocionálne mimoriadne náročné. K tomu sa pridáva pocit osamelosti a izolácie v cudzom prostredí.
Odišla za lepším životom, našla smrť. Nezabudnutý príbeh Denisy Šoltísovej
Keď 19. januára 2008 našli telo mladej Slovenky na brehu rakúskej rieky Ager neďaleko Vöcklabrucku, miestne úrady mali jasno príliš rýchlo. Prípad uzavreli ako samovraždu utopením a nenariadili ani len základný úkon – súdnu pitvu. Tento prístup sa však ukázal ako unáhlený.
Dvojsečná zbraň pre spoločnosť
Pre Rakúsko je systém 24-hodinovej starostlivosti, z veľkej časti zabezpečovaný ženami zo Slovenska, Poľska či Rumunska, kľúčový. Umožňuje seniorom zostať vo svojom domácom prostredí, čo je pre nich psychicky prospešnejšie a pre štát lacnejšie ako ústavná starostlivosť.
Pre Slovensko má tento fenomén dva rozmery. Na jednej strane peniaze, ktoré ženy posielajú domov, pomáhajú zvyšovať životnú úroveň ich rodín a podporujú lokálnu ekonomiku. Na druhej strane však spoločnosť prichádza o tisíce žien v produktívnom veku. Ich dlhodobá absencia má negatívny dopad na rodinné vzťahy a komunitný život.
Práca opatrovateliek v Rakúsku je komplexný sociálno-ekonomický jav, ktorý odhaľuje nerovnosti na európskom pracovnom trhu. Je to príbeh o obetavosti, odhodlaní, ale aj o tichej drine a osobných obetiach, ktoré zostávajú pre väčšinovú spoločnosť často neviditeľné. Tieto ženy si zaslúžia nielen lepšie pracovné podmienky, ale predovšetkým rešpekt a uznanie za službu, ktorú poskytujú dvom krajinám súčasne.
Osudy slovenských opatrovateliek a komplexné fungovanie tohto systému si vyžadujú hlbšiu pozornosť. V redakcii sa budeme tejto dôležitej spoločenskej téme venovať aj naďalej, prinášať ďalšie konkrétne príbehy a analyzovať systémové zmeny, ktoré by mohli zlepšiť postavenie týchto žien.
Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!
Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.
Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!
Páčil sa Vám článok?
Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte moju prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou virtuálnej kávy. Každá podpora ma motivuje pokračovať ďalej. Ďakujem! ❤️ S pozdravom Boris – Viedencan.at
Foto: https://images.pexels.com/photos/339620/pexels-photo-339620.jpeg
