Keď sa prax zmení na grotesku: O jednom mŕtvom bode a akčnej jazde Viedňou

Koniec roka prirodzene nabáda k bilancovaniu, spomínaniu a uzatváraniu starých kapitol, aby sme s novou nádejou mohli privítať ten nadchádzajúci. Naša redaktorka Jana sa pri tejto príležitosti ponorila do pamäti a vylovila dva humorné, hoci v tej chvíli poriadne bizarné zážitky zo svojej praxe. Pripravte sa na stretnutie, ktoré zaskočilo aj skúseného lekára, a na policajné manévre, aké by nevymyslel ani hollywoodsky scenárista.

Na konci roka je tradíciou rok minulý zrekapitulovať, zaspomínať si a toto časové obdobie uzavrieť, aby sme s nádejou privítali rok Nový. Naša redaktorka Jana si zaspomínala na rôzne humorné príhody zo svojho života a podelila sa s nami o tie najlepšie.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Keď si lekár pomýli rolu so zverolekárom

Pár rokov dozadu – neuveriteľné, že je to už viac ako 20 rokov – som bola v rámci praxe počas zdravotnej školy v jednom domove dôchodcov. Hlavná sestra bola Maďarka a dobre sme si rozumeli. Všemožne sa ma snažila prehovoriť na prácu na jej oddelení. Už v tom čase bol personál a jeho absencia témou číslo jedna.

Pri ranné vizite hlavná sestra porozdeľovala prácu. Keď v noci niekto z pacientov zomrel, bol prevezený do špeciálnej izby, kde sa s ním rodina mohla prísť rozlúčiť. Až keď lekár potvrdil smrť, volali sme pohrebnú službu. Ja osobne nemám strach z mŕtvych, niekoľkokrát som bola pri tom, keď sa ľudia „sťahovali do večnosti“ – ako tento proces nazývam ja.

Na oddelení sme mali aj veľké terárium, kde žili morské prasiatka a malé zajace. Pravidelne k nim chodil zverolekár na kontrolu. Vrchná mi nariadila zvieratá po jednom chytiť do uteráka a podať ich veterinárovi. V ten deň mi hlavná sestra dala dve úlohy: keď príde lekár, musím mu otvoriť izbu, aby potvrdil smrť a prebrať papiere zosnulého, a zároveň pomôcť zverolekárovi v teráriu.

Lekár, obhliadač mŕtvol, prišiel ako prvý a veľa nehovoril. Spýtala som sa ho, či je tu kvôli zveri, a on len pokrčil plecami, čo som ja pochopila ako „áno“. Poprosila som ho, aby si sadol a počkal. V nemom úžase tam sedel a pozoroval moje pokusy, ako sa nadrapujem nad teráriom a hľadám zvieratá, ktoré sa predo mnou skrývali, kde sa dalo. Chlap v bielom plášti sedel, usmieval sa a nechápal, čo to vystrájam. Bavil sa na mojich pokusoch chytiť zajaca a asi si myslel, že som zrelá na psychiatriu.

Nakoniec sa mi podarilo jedného zajaca dostať do uteráka. Celá šťastná som víťazoslávne prišla k lekárovi a dala som mu ho do ruky. On zbledol a hovorí mi: „Človeče, čo to tu vystrájate? Ja sa na vás dobre bavím, no moja funkcia je iná – som tu kvôli tej mŕtvole.“ Prezradil mi, že už v živote zažil v súvislosti so svojou prácou kadečo, no živé zviera mu ešte nikto do ruky nestrčil. Obaja sme sa začali schuti smiať, on možno ešte viac ako ja. Mne bola situácia trápna, no s mojím typickým humorom som mu povedala: „Vidíte, pán doktor, ako ďaleko človek zájde, pokiaľ sa riadne nepredstaví. A buďte rád, že ste dostali do ruky zajaca. Možno niekto iný by vám podal jedovatého pavúka a za chvíľu by ste tu už nemuseli byť vy – a vás by musel prísť niekto obhliadnuť.“ Rozišli sme sa v dobrom a na túto príhodu som nikdy nezabudla.

Divoká jazda v uliciach Viedne

Túto príhodu som nezažila sama, porozprával mi ju kolega a prežili ju klienti, o ktorých sa starám. Jeden dnes už bývalý kolega si rád a často aj v práci nalieval do kávových hrnčekov namiesto kávy vysokopercentný alkohol. Šéf zariadenia sa s ním snažil o tomto probléme otvorene hovoriť, no ani liečenie neprinieslo požadovanú zmenu. Tento kolega bol „hladinkár“ a dennodenne v práci popíjal. Na alkohol bol tak zvyknutý, že málokto z kolegov vedel posúdiť, či práve pil alebo nie.

Jedného dňa však v stave totálnej opitosti sadol do služobného auta a dozadu posadil troch klientov. Pustil na plné pecky rádio, otvoril okno a falošne spieval hity ľudovej hudby. Na križovatke si jeho správanie všimli iní vodiči, rovnako ako fakt, že auto nedokáže ísť na rovnej ceste priamočiaro. Niekto zavolal políciu a začala sa naháňačka ako z filmu.

Ex-kolega si uvedomil, že mu ide o všetko, a s klientmi v aute sa pokúsil o kariéru pilota F1. Doslova letel po krivolakých uličkách 19. viedenského obvodu. Polícia dokonca v rádiu vyhlásila, že boli unesení traja klienti sociálneho zariadenia, a obyvatelia mali byť na cestách ostražití. Muž za volantom sa nechcel vzdať, no naháňačka po niekoľkých minútach skončila nárazom do stĺpa. Vodič bol okamžite zatknutý.

Klienti okrem zopár škrabancov neboli zranení a spoločne s nebezpečným vodičom sa ocitli na policajnej stanici. Všetci traja, hoci neverbálni, no hladní a smädní, dokázali za pár minút vyjesť všetky zásoby keksov, čipsov i toastov a vyprázdniť automat s nápojmi. Policajti ich radšej umiestnili do záhrady stanice a opakovane sa pokúšali kontaktovať šéfa zariadenia. Keď ho konečne zastihli, zúfalo mu oznámili: „Prosím, príďte si pre vašich ľudí. Zjedli a vypili nám všetko, čo sme tu mali, teraz hrozí vzbura!“ Nestáva sa často, aby polícia prosila o pomoc vo svojom vlastnom zariadení, no našim klientom sa táto kuriózna situácia podarila.

Nakoniec sa spokojní vrátili domov a policajnú stanicu si dobre zapamätali. Do príjemného prostredia plného keksov a limonád sa chceli ešte niekoľkokrát vrátiť. Ex-kolega skončil vo väzbe, bol právoplatne odsúdený a zo zamestnania prepustený. O „únose“ troch klientov sa medzi kolegami ešte dlhé roky šírili legendy, ktoré pretrvávajú dodnes.

Guten Rutsch do nového roka 2026! Hlavne zdravie, šťastie, spokojnosť, lásku a pevné vzťahy v rodine i medzi priateľmi!

Všetko najlepšie praje vaša Jana.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť