Keď sa „jedno pivo“ zmení na problém: Príbeh z viedenskej električky

Pred pár dňami som sa celkom náhodou stala poslucháčkou rozhovoru vo večernej Viedni. Bolo krátko pred ôsmou večer, ulice pri železničnej stanici Franz-Josefs-Bahnhof boli posiate vodnými mlákami. Celý deň pršalo, fúkal studený vietor a čakať päť minút na električku znamenalo úplnú večnosť. Konečne sa na obzore objavila záchrana mojím smerom. Kvôli nekonečným prerábkam som nútená cestu domov kombinovať kreatívne a sedím oveľa dlhšie v električke, ako mi je milé.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Úprimná spoveď neznámej študentky

Po príchode električky som sa potešila, že som našla voľné miesto, a sadla som si s ťažkými taškami na kolenách. Ku mne si prisadla mladá žena v slnečných okuliaroch, ktoré boli len módnym doplnkom v upršanom dni. Ihneď začala telefonovať. Podľa spôsobu, ako rozprávala, som si tipla, že je študentka. V druhej vete jej rozhovoru povedala nahlas: „Ty sa nemusíš predo mnou pretvarovať, už pri druhom slove a podľa zafarbenia hlasu viem, že si dneska pil a zrejme nie málo. To bude zase noc, keď ideme ešte len na párty, zase to zostane na mne ťa odniesť domov! Sorry, už ma to fakt nebaví. Čakaj pred domom, za chvíľu sa vidíme!“

Zložila telefón od ucha a na chvíľu sa mladá žena zamyslela. Akoby lapala po vzduchu a zároveň bola sama na seba nahnevaná. Prihovorila som sa jej tak neformálne a ona mi zničoho nič povedala v krátkosti svoj príbeh.

„Môjho priateľa poznám asi pol roka, poznáme sa z univerzity. Zo začiatku sa mi to zdalo normálne – jedno-dve pivá pri stretnutí, a keď sme boli na párty, väčšinou len u niektorého kamaráta doma, tak tých plechovíc piva bolo viac. Na vysedávanie v pivárňach nemáme jednoducho prostriedky. Priznám sa, ja som sa postupne naučila vyprázdňovať plechovice až na univerzite. Do maturity a ani doma sme nikdy nepili. Priateľ najprv pil len občas, no v poslednej dobe je to pravidelne a viackrát do týždňa. Povedala by som, že nedeľu celú prespí a od pondelka do štvrtka sa ako-tak drží, v piatok a v sobotu je naliaty od rána. Medzi jeho kamarátmi sa chalani pretekajú, kto a koľko najviac vypije. Zvláštny druh športu.

Čo ma najviac šokuje, že chalani sa medzi sebou chvália, kto koľko a kedy vypil a čo v alkoholovom ošiali zažili. Tieto ‚alko-dialógy‘ úplne neznášam a doslova sú mi proti srsti. K alkoholu sa často akosi automaticky pridá fajčenie jointov a o záujme o štúdium či seminárne práce ani nechyrovalo. Musím sa s priateľom porozprávať, už ma to nebaví len chlastať a tlachať nezmysly. Ak sa to nestopne a nezmení sa to, tak príde z mojej strany určite k radikálnej zmene,“ s ustaraným pohľadom sa rozlúčila moja suseda na sedadle električky.

Tvrdé dáta a cesta k náprave

Na problém alkoholizmu som sa pozrela cez štatistiku OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) a údaje sú z roku 2025 z Nemecka. Táto krajina má najvyššiu mieru konzumácie alkoholu v Európe: priemerne na obyvateľa až 12,92 litra, pričom muži vypijú štatisticky až 19,9 litra a ženy „len“ 6,2 litra. Mladiství do 15 rokov uviedli v prieskume, že až 29 percent chlapcov a 25 percent dievčat má za sebou prvé skúsenosti s alkoholom. Štatisticky až 34 percent dospelého obyvateľstva Nemecka pravidelne aspoň raz za mesiac konzumuje alkohol a 3,5 percenta z populácie je závislých od alkoholu.

Alkoholizmus je vážny spoločenský problém a netreba ho podceňovať. Ak už jednotlivec nemá pod kontrolou, koľko pije, nie je hanba obrátiť sa na pomoc odborníkov. Cesta k nim môže začať už v ordinácii všeobecného lekára, ktorý vie odporučiť zariadenia, kde je možné získať pomoc. Jedno je však jasné – človek so závislosťou od alkoholu musí sám chcieť prestať piť, až potom prídu terapie a, dúfajme, aj abstinencia. Ak máte podobné problémy, nečakajte, kým vás alkohol premôže. Buďte silnejší, oplatí sa to pre vás, vaše rodiny i pre budúcnosť.

Vaša Jana