Keď neziskový sektor supluje štát: O sociálnej politike s jedinou poslankyňou na vozíčku

Zaslúžime si žiť v krajine, v ktorej každý bez ohľadu na diagnózu môže žiť dôstojne a nie s pocitom, že o jeho živote rozhoduje cena lieku! Autorku týchto slov chcem dnes predstaviť čitateľom Viedencana ako svetlý príklad ženy, bojovníčky za práva ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku. Je jediná poslankyňa zo 150 v Národnej rade SR, ktorá sedí na vozíčku, Mag. Veronika Veslárová.

Zoznámili sme sa cez Facebook, ja som s pokorou a údivom sledovala jej posty či už z parlamentu, alebo aj stretnutí a výjazdov po celom Slovensku. Bola mi sympatická, a tak som ju oslovila, či by sme sa mohli v Bratislave stretnúť, s čím ona ihneď súhlasila. Stretli sme sa v malej kaviarni v blízkosti parlamentu a od prvej chvíle sme si boli blízke a mali sme pocit, že sa poznáme už dlhší čas. Možno preto, že pre nás obe je sociálna oblasť srdcovou záležitosťou.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Politička, právnička a hlas znevýhodnených

Veronika je už dva roky poslankyňou za stranu Progresívne Slovensko v Národnej rade SR a pôsobí tu vo výbore pre sociálne otázky. Popri parlamente je aktívna v komunálnej politike, už tretie volebné obdobie je poslankyňou miestneho zastupiteľstva v Devínskej Novej Vsi a tu pracuje v sociálnej komisii. Vďaka rodinnému zázemiu rodičov a mladšej sestry žila Veronika doma a nikdy nebola nútená žiť v sociálnom zariadení alebo na internáte.

Od malička túžila pomáhať ľuďom so zdravotným znevýhodnením a ukončila právnickú fakultu. Narodila sa v roku 1988 a v tom čase neexistovali skoro žiadne formy pomoci pre zdravotne postihnuté deti. K tomu prišli spoločenské zmeny v roku 1989 a zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím prichádzalo len pomaly. Otec rodiny robil niekoľko zamestnaní naraz, aby mohla mama s Veronikou chodiť na rehabilitácie a do kúpeľov. Dodnes sú rodičia a sestra Veronikinou oporou, býva v ich susedstve.

Keď štát nahrádza neziskový sektor

Právnu pomoc pro bono robí Veronika dodnes a zdarma. Je určená nielen pre rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi, ale i pre seniorov. Poradenstvo by mali robiť úrady práce, ale bohužiaľ to nerobia. Veronika vníma otvorene nariadenia, čím menej si ľudia pýtajú príspevky a pomoc, tým viac si štát finančne ušetrí.

Ja som Veronike potvrdila, že podobné snahy poznáme z celej Európskej únie.

Na otázku, ako sa podľa nej Slovenská republika stará o rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením, mi odpovedala bez premyslenia: „Veľmi slabo! Pokiaľ sa narodí dieťa s postihnutím na Slovensku, celá tiaha visí na rodičoch. Oni si musia sami hľadať pomoc, popri enormnej psychickej a aj fyzickej záťaži so zdravotne znevýhodneným dieťaťom. Pomoc nájdu v občianskych združeniach, ako napríklad pre ľudí s poruchou autistického spektra. Každá diagnóza má svoje občianske združenie, ktoré poskytuje poradenstvo, výber 2 % z dane, ktoré potom používajú na rehabilitáciu alebo zakúpenie pomôcok, ako napríklad invalidný vozík, na ktorý treba doplácať.“

Združenia na Slovensku sú takzvaný neziskový sektor. Stáva sa, že niektorí poslanci parlamentu tento sektor napádajú a verejne kritizujú. Pravda je však taká, že tento sektor „supluje“ štát.

Rodičia detí s postihnutím si môžu vybaviť predĺženie rodičovského príspevku až do veku 6 rokov dieťaťa a potom majú nárok na kompenzácie v zmysle posudku z úradu práce. Od 18 rokov majú takíto už dospelí ľudia nárok na invalidný dôchodok.

Veľkým problémom pre rodiny je popri každodennej náročnej rutine aj nedostatok posudkových lekárov. Uznanie kompenzácií trvá nezriedka aj niekoľko rokov. Rodiny sú odkázané na pomoc zo zbierok, z darov alebo z 2 % z daní.

Boj s byrokraciou si vyžaduje trpezlivosť a nesmiernu výdrž. Nezriedka sa ťažko skúšané rodiny stretávajú s ignoráciou a nezáujmom zo strany štátnych orgánov.

Problém s personálom a opatrovateľská kríza

Veronika podotkla, že v Rakúsku sa jej páči systém 24-hodinovej služby. Pozná osobne veľa Sloveniek, ktoré túto prácu vykonávajú. Ja som jej vysvetlila, že nájsť spoľahlivú opatrovateľku nie je v dnešnej dobe ľahké. Slovenky sú veľmi žiadané, kvôli vynikajúcej práci a zodpovednosti.

Na Slovensku je tiež možné si najať opatrovateľku, ale je to väčšinou len na málo hodín, napríklad 2x do týždňa, a za to treba priplácať. Nie zriedka končia klienti po krátkej dobe opatrovania v sociálnych zariadeniach.

Na Slovensku je podobne ako v Rakúsku problém s personálom. Opatrovatelia zarobia na Slovensku v priemere za ťažkú prácu 800 € mesačne v hrubom, čo je asi 600 € netto! Z tejto sumy nie je možné vyžiť, nehovoriac o tom, že by si títo ľudia zadovážili vlastné bývanie pomocou hypotéky.

Bežné je, že viacerí opatrovatelia bývajú spolu v jednom byte a delia si nájom, aby mali vôbec strechu nad hlavou. Nečudo, že potom opatrovatelia utekajú napríklad do automobilového priemyslu, kde zarábajú viac ako trojnásobok.

Hľadanie ciest tam, kde iní vidia prekážky

Popri práci v parlamente sa Veronika stretáva na výjazdoch s jednotlivcami, ale i so zástupcami samospráv a združení. Pomáha, kde sa dá, a jej deň by niekedy potreboval mať 48 hodín.

Sympatická poslankyňa sa nebojí búrať bariéry, otvorene rozprávať o problémoch, ktoré trápia ľudí so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny. Pre ňu neexistuje: „toto sa nedá“, hľadá a aj nachádza cesty k riešeniu problémov.

Určite o nej na našich stránkach nepíšem naposledy a želám jej naďalej len to najlepšie, jej práca je viditeľná, veľmi potrebná pre spoločnosť na Slovensku.

Vaša Jana Graff-Löwbeer

Info: Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory vydavateľa. Za obsah tohto článku zodpovedá jeho autor.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Foto: Facebook Veronika Veslárová