Jazykové pasce alebo prečo sa niektoré veci jednoducho nedajú preložiť

Už roky tu žijeme, no stále narazíme na moment, kedy zistíme, že náš materinský jazyk alebo naopak nemecký jazyk neobsahujú presný jednoslovný ekvivalent. Debata s priateľom o varení vyústila do zábavnej diskusie o tom, aké bizarné konštrukcie obidva jazyky ukrývajú. Reč sa vtedy zvrtla na nemecké slovo Petersilienkartoffeln, ktoré ukazuje, ako elegantne si nemčina poradí s názvom zloženým výrazom, kým slovenčina potrebuje opis v podobe “ varených zemiakov s petržlenovou vňaťou“. Tento malý gastronomický detail mi otvoril dvere do sveta lingvistických zaujímavostí, kde nemčina často vsádza na spájanie pojmov a slovenčina zase ukrýva výrazy pre pocity a situácie, ktoré Nemci vyjadrujú omnoho zložitejšie.

Nemčina je vo svojej podstate postavená na precíznosti. Funguje ako stavebnica, kde sa spojí viacero výrazov do jedného kompaktného tvaru, pre ktorý slovenčina nemá priamy ekvivalent a musí si pomôcť opisnou väzbou. Na druhej strane má aj nemčina slová pre stavy, ktoré v iných jazykoch vyžadujú dlhé vysvetľovanie.

Vybrané články k predplatnému:

Keď plechy škrípu: Manuál prežitia v rakúskej dopravnej džungli

Digitálny kľúč k Rakúsku: Ako si vybaviť ID Austria, ak nie ste občanom, ale v krajine pracujete?

Komplexný manuál k Wiener Wohnen a viedenskému bývaniu

Detský úsmev bez sĺz: Komplexný sprievodca detskou stomatológiou vo Viedni

Čistý štít ako podmienka pre prácu: Sprievodca vybavovaním výpisu z registra trestov v Rakúsku

Weihnachtsgeld pod drobnohľadom: Prečo novembrová výplatná páska nemusí priniesť očakávanú radosť

Keď sa trápite za cudzích ľudí a priberáte zo smútku

Ďalším zaujímavým príspevkom nemeckého ducha je výraz Fremdschämen. Každá kultúra pozná ten moment, keď sedí v miestnosti, niekto iný začne hovoriť nevtipný vtip a vy máte pocit, že sa pod vami prepadáva zem od čistého zúfalstva za toho nešťastníka. Nemci pre tento univerzálny pocit utrpenia majú jedno presné slovo, zatiaľ čo v slovenčine sa trápime bez pevnej terminológie a musíme hovoriť o pocite trápnosti za niekoho druhého. Podobne je na tom aj slávny Kummerspeck. Doslovný preklad tohto pojmu prináša obraz slaniny zo žiaľu, čo presne vystihuje tie kilogramy navyše, ktoré sa nalepia na človeka v období stresu, zlomeného srdca alebo vyjedania chladničky po rozchode. Slovenská kuchyňa ponúka skvelé jedlá, ale tento konkrétny prírastok na váhe zatiaľ nemá jednoslovný výraz a musíme ho opisovať celou frázou.

Do rovnakej kategórie patrí aj Schnapsidee, čo predstavuje typ nápadu, ktorý zvyčajne skrsne v hlave neskoro v noci po konzumácii alkoholu. Ide o moment, keď sa človek rozhodne pre obrovskú hlúposť pod vplyvom nálady. Nemci to majú zhrnuté v jednom údernom pojme, kým my musíme siahnuť po spojeniach ako bláznivý nápad opitého človeka. A čo taký Treppenwitz, teda schodiskový vtip? Tento výraz opisuje situáciu, keď sa človek háda, odíde z miestnosti a presne na schodoch ho osvieti tá najlepšia odpoveď na svete, lenže predstavenie sa už skončilo. Slováci tento stav dôverne poznajú, často nadávajú sami sebe ešte niekoľko dní po incidente, ale pomenovať to jedným slovom v našom slovníku jednoducho nedokážeme.

Ako slovenčina vracia úder pomocou jedného slova

Zatiaľ čo nemčina zaujme svojimi zloženými podstatnými menami, slovenčina vracia úder v oblasti slovies a špecifických stavov, kde má jeden presný výraz a Nemci musia vybrať zo slovníka celú vetnú konštrukciu. Skvelým príkladom je slovenské sloveso vyobliekať sa. V slovenčine stačí jedno slovo na to, aby každý pochopil, že sa človek nahodil do slávnostných šiat a prehnane sa upravil na danú príležitosť. Nemčina pre tento úkon nemá priame sloveso a musí použiť spojenie v zmysle obliecť sa obzvlášť elegantne.

Ďalším unikátnym kúskom z našej dielne je sloveso uliať sa. Keď Slovák povie, že sa z dnešného upratovania jednoducho ulial, všetci presne vedia, že sa vyhýba práci nenápadným spôsobom. Nemčina na vyjadrenie tohto javu potrebuje viacero slov a musí sa vyjadriť opisne. Podobne fascinujúce je aj slovenské sloveso prejesť sa. Slovenčina dokáže jedným slovom pomenovať stav, keď človek zje viac jedla, než je pre jeho žalúdok zdravé. Nemci na vyjadrenie tohto pocitu plnosti musia použiť spojenie viacerých slov.

Od zamilovania až po umenie tváriť sa neviditeľne

Slovenská reč dominuje aj pri vyjadrovaní citov a psychologických manévrov, kde nemčina opäť ťahá za kratší koniec. Vezmite si sloveso ľúbiť. Slovenčina presne rozlišuje medzi tým, keď má človek niekoho rád, keď ho ľúbi a keď ho miluje. Nemčina má pre romantickú lásku aj pre hlboký cit v podstate jedno univerzálne sloveso a ak chce vyjadriť jemnejšie odtiene náklonnosti, musí skladať vety. Náš medzistupeň v podobe slovesa ľúbiť v nemčine ako samostatné slovo úplne chýba.

Rovnako zaujímavé je aj slovenské sloveso vyčítať v zmysle pripomínať niekomu jeho staré chyby a robiť mu kvôli tomu výčitky. Kým u nás stačí povedať, že mi to stále vyčíta, Nemec musí použiť opisnú vetu. A čo taký známy slovenský fenomén, keď sa niekto robí mŕtvym chrobákom? Slovenčina má pre toto vyhýbavé správanie nádherné obrazné spojenie, zatiaľ čo nemčina sa musí uchýliť k suchej opisnej konštrukcii o tom, že dotyčný o ničom nevie.

Kulinárske a kultúrne mosty nad priepasťou prekladov

Každodenný život ukazuje, že tieto jazykové rozdiely nie sú len suchou teóriou z učebníc, ale tvoria živý materiál, na ktorom sa ľudia bavia pri každom stretnutí. Keď sa nabudúce v reštaurácii stretnú priatelia nad tanierom plným zemiakov s petržlenovou vňaťou, môžu si smelo pripiť na to, že hoci každý jazyk funguje inak, obidva dokážu vyjadriť podstatu ľudského života s neuveriteľnou farebnosťou. A hoci niekedy trvá chvíľu, kým človek vysvetlí susedovi spoza hraníc špecifický význam slov ako vyobliekať sa či uliať sa, výsledkom je vždy úsmev a zistenie, že dorozumievať sa dá aj bez dokonalých jednoslovných prekladov. Svet komunikácie skrátka zostáva fascinujúcim laboratóriom, kde má každá odchýlka svoje opodstatnenie a kde aj obyčajný kulinársky výraz dokáže vyvolať zaujímavú debatu.