Janino okienko: Je matka len servis na zavolanie?

Prednedávnom mi blízka priateľka rozpovedala svoj bôľ. Žije už dlho v Rakúsku a vychovala sama, bez pomoci širšej rodiny, tri úspešné deti. Dala im, čo mohla, obetovala svoj čas a energiu, aby ich postavila na vlastné nohy, a napokon ich s láskou nechala žiť svoj vlastný život. Dnes sú z nich dospelí ľudia, ktorí si budujú vlastné kariéry a rodiny. Kontakt s mamou sa však scvrkol na nevyhnutné minimum. Deti sa hlásili málo a keď sa ozvali, odpoveď bola takmer vždy tá istá, ako otrepaná platňa: „Mami, máme málo času, práca, rodina a víkendy sú na záľuby.“

Mama, hoci spočiatku s pocitom prázdneho hniezda, sa s novou realitou vyrovnala. Žila síce v rodinnom ústraní, zato naplno v práci. Konečne mala čas na svoje záľuby, na cestovanie, ktoré tak dlho odkladala, a dokonca si našla aj životného druha. Našla svoje šťastie, druhý dych. V našej generácii päťdesiatničiek to bolo a stále je normálne. Medzi priateľmi, s ktorými sme si boli blízki takmer ako rodina, sme si vždy povedali nielen starosti, ale aj radosti. Bolo to prirodzené, ľudské. Zdieľaná radosť je predsa dvojnásobná radosť.

Dnes už to však nie je až také samozrejmé. V okruhu mojich priateliek si všímam zvláštny fenomén. Keď si niečo povieme, aj niečo radostné a pozitívne, nesmie chýbať dovysvetlenie: „Ale, prosím ťa, nepovedz to ďalej, aby sa to deti nedozvedeli.“ Akoby sa obyčajný rozhovor medzi priateľkami zmenil na výmenu dôverných informácií, ktoré podliehajú najvyššiemu stupňu utajenia. Akoby sme my, matky, stratili právo na vlastné emócie a na ich zdieľanie so svetom.

Zakázaná radosť

A presne na tento nový, chladný svet narazila aj moja priateľka. Čaká ju ďalšie vnúča a táto správa ju naplnila obrovskou, čistou radosťou. S nadšením to prezradila druhej kamarátke, ktorá má veľmi blízky, takmer rodinný vzťah k jej deťom. Bola to pre ňu prirodzená reakcia – podeliť sa o šťastie s niekým, kto je súčasťou ich života. Reakcia jej detí však bola hrôzostrašná. Ako blesk z jasného neba prišla spŕška výčitiek. Ako sa mohla mama tešiť takto „verejne“? Ako mohla prezradiť ich intímnu správu blízkej rodinnej osobe? Ako to z nej mohlo takto vybuchnúť? Ako si takú drzosť vôbec dovolila?

Slovo „drzosť“ ju zasiahlo ako nôž do srdca. Jej spontánna radosť, radosť babičky, bola označená za drzosť. Z jej pohľadu len zdieľala nádhernú novinu v úzkom kruhu, no z pohľadu jej detí prekročila neviditeľnú hranicu, o ktorej ani len netušila, že existuje.

Ticho po búrke výčitiek

Moja priateľka sa po tomto incidente úplne stiahla. Nereaguje na správy svojich detí, pretože nevie, ako. Bolesť a sklamanie sú príliš veľké. Veľmi ju trápi ten obrovský nepomer v očakávaniach. Keď ju deti potrebujú na stráženie, na pomoc, na radu, očakávajú, že by mala hneď skočiť a prispôsobiť si svoj program. Dokonca aj sviatky by si podľa nich mala zariadiť tak, aby vyhovovala ich plánom. Ak však ona nič nepotrebuje a oni nič nechcú, žijú si svoj život a ani sa neohlásia. Zrazu je jej svet, jej pocity a jej priateľstvá pre nich cudzím územím, do ktorého nemajú vstup.

Je táto babička na odsúdenie? Je naozaj odsúdeniahodné, že žena, ktorá obetovala roky života výchove detí, sa úprimne teší z pokračovania rodu a chce sa o túto radosť podeliť? Alebo sme sa dostali do doby, kde sa vzťahy menia na transakcie? Kde rodič je vnímaný ako poskytovateľ služieb na požiadanie, no nemá právo byť plnohodnotnou bytosťou s vlastnými emóciami a sociálnymi väzbami? Kde deti v mene ochrany vlastného súkromia stavajú okolo seba vysoké múry, cez ktoré ich matka, ktorá im dala život, nesmie ani len nahliadnuť? Tento príbeh nie je len o jednej nešťastnej babičke. Je to obraz doby, v ktorej sa stráca empatia a základné pochopenie toho, čo znamená byť rodinou. A to je bôľ, ktorý cítime mnohé z nás.

Vaša Jana Graff-Löwbeer

Info: Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory vydavateľa. Za obsah tohto článku zodpovedá jeho autor.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť