Inflácia v Rakúsku prekvapivo zrýchlila a predbehla Slovensko. Rozdiel robí oblečenie aj energie

Júlové čísla o inflácii priniesli medzi dvoch susedov prekvapivý rozkol. Kým na Slovensku si môžeme vydýchnuť len veľmi opatrne, v Rakúsku čelia nečakanému zrýchleniu rastu cien. Tieto dva odlišné príbehy odhaľujú, ako veľmi dokážu lokálne faktory, od štátnych regulácií až po nákupné zvyklosti, ovplyvniť peňaženky bežných ľudí.

Zdá sa, že ekonomiky Slovenska a Rakúska, hoci geograficky a historicky prepojené, sa v súčasnosti plavia po odlišných inflačných vodách. Najnovšie údaje za júl 2025 ukazujú vývoj, ktorý by málokto čakal. Na Slovensku sa medziročný rast cien mierne spomalil a dosiahol úroveň 4,5 percenta. V Rakúsku však inflácia nabrala opačný smer, nečakane zrýchlila na 3,5 percenta, čo je najvyššia hodnota za posledných pätnásť mesiacov.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Slovensko je na tom horšie – jeho inflácia je stále o celý percentuálny bod vyššia. Detailnejší pohľad však odhaľuje zložitejší obraz. Zatiaľ čo slovenská inflačná horúčka pomaly a s námahou klesá, tá rakúska dostala novú, nečakanú injekciu. Rozdiel v dynamike naznačuje, že motory zdražovania sú v oboch krajinách nastavené úplne inak.

Slovensko: Potraviny a štát ako tvrdohlaví strojcovia inflácie

Slovenské číslo 4,5 % predstavuje oproti júnovým 4,6 % len kozmetické zlepšenie. Podstatnejší je fakt, že Slovensko sa aj naďalej drží v skupine krajín eurozóny s najvyšším rastom cien. Je to ako bežať maratón s bremenom na chrbte – aj keď trochu spomalíte, stále ste ďaleko za ostatnými.

Kde hľadať príčiny? Analytici sa zhodujú, že slovenská inflácia má niekoľko kľúčových a dlhodobých pohoničov. Prvým sú ceny potravín a služieb. Tie tvoria podstatnú časť výdavkov priemerných slovenských domácností a ich ceny sa stále držia na vysokej úrovni. Či už ide o nákup v supermarkete, alebo návštevu reštaurácie, spotrebitelia cítia tlak na svoje peňaženky veľmi intenzívne.

Druhým, a v kontexte porovnania s Rakúskom kľúčovým, faktorom sú vládne opatrenia. Tie majú na infláciu paradoxný, dvojsečný účinok. Na jednej strane štát stále drží ochrannú ruku nad cenami energií pre domácnosti. Regulované ceny plynu a elektriny bránia prudkému cenovému šoku, aký by nastal pri plnom prepustení trhových cien. To je dôvod, prečo sa v slovenskej inflácii zatiaľ neprejavuje zdražovanie energií tak, ako u susedov.

Na druhej strane však vláda sama prispieva k rastu cien inými krokmi. Ukážkovým príkladom je nedávno zavedená daň zo sladených nápojov. Tento typ spotrebnej dane sa takmer okamžite premietol do vyšších cien na pultoch obchodov, čo priamo ovplyvnilo štatistický výpočet inflácie. Štát tak na jednej strane infláciu tlmí a na druhej ju sám vytvára.

Rakúsko: Nečakaný úder z obchodov s oblečením a trhu s energiami

Situácia v Rakúsku je takmer zrkadlovým obrazom. Zrýchlenie inflácie na 3,5 % bolo pre mnohých prekvapením. Motorom tohto rastu neboli primárne potraviny, ale dve iné kategórie: priemyselné tovary a energie.

Ceny priemyselných tovarov bez energií medzimesačne poskočili, pričom štatistici explicitne spomínajú najmä odevy. To môže súvisieť s koncom letných výpredajov a príchodom nových, drahších kolekcií. Pre rakúskeho spotrebiteľa to znamená, že nákup novej košele či nohavíc ho v júli vyšiel citeľne drahšie.

Oveľa podstatnejší je však vývoj cien energií, ktoré medziročne stúpli o 4,3 %. Na rozdiel od slovenských domácností, tie rakúske sú oveľa viac vystavené voľnému trhu, najmä pokiaľ ide o plyn a vykurovací olej. Akékoľvek výkyvy na globálnych trhoch sa takmer okamžite a s plnou silou premietajú do ich účtov. Práve deregulovaný trh s energiami je hlavným vysvetlením, prečo rakúska inflácia zrýchlila, zatiaľ čo slovenská, chránená cenovými stropmi, stagnuje.

Prečo sú rozdiely také výrazné?

Odpoveď leží v pojme, ktorý ekonómovia nazývajú „spotrebný kôš“ a v odlišnom prístupe štátov. Spotrebný kôš je zjednodušene povedané zoznam tovarov a služieb, na základe ktorých sa inflácia počíta. Jeho zloženie sa v každej krajine líši, pretože odráža nákupné zvyklosti obyvateľstva.

Ak Slováci percentuálne minú viac zo svojich príjmov na potraviny ako Rakúšania, potom rast cien potravín ovplyvní slovenskú infláciu oveľa viac. Naopak, ak majú v rakúskom spotrebnom koši vyššiu váhu výdavky na oblečenie či energie, prejavia sa zmeny v týchto oblastiach výraznejšie práve tam.

Druhým dôvodom je už spomínaná miera regulácie. Slovensko si zvolilo cestu masívnych cenových intervencií v energetike, čím síce krátkodobo chráni obyvateľov, no zároveň odkladá problém na neskôr a potenciálne brzdí motiváciu k úsporám. Rakúsko necháva trhové sily pôsobiť vo väčšej miere, čo prináša vyššiu volatilitu cien, no zároveň núti spotrebiteľov a firmy rýchlejšie sa adaptovať.

V konečnom dôsledku júlové čísla ukazujú, že inflácia nie je len abstraktné číslo. Je to výsledok konkrétnych politických rozhodnutí, štruktúry ekonomiky a správania sa miliónov ľudí. Kým Slovensko bojuje so „zabudovanou“ infláciou v potravinách a službách, ktorú čiastočne maskuje reguláciou energií, Rakúsko čelí novým cenovým tlakom z trhu, ktorému sa viac otvorilo. Pre obe krajiny však platí, že boj s rastom cien sa ani zďaleka neskončil.

Zdroj: https://www.5min.at/5202508010931/kleidung-als-preistreiber-inflation-steigt-im-juli-auf-35-prozent/ a (r) Foto: https://images.pexels.com/photos/1488463/pexels-photo-1488463.jpeg