Herzmama: Moja cesta od „zlomeného dieťaťa“ k milujúcemu synovi

Cesta náhradnej matky nie je len o bezhraničnej láske, ale aj o trpezlivosti pri komunikácii s úradmi. Prečítajte si úprimný príbeh o tom, ako sa zo zanedbaného chlapca stal milujúci syn a akú rolu v tomto procese zohral viedenský úrad MA 11.

S čitateľmi Viedenčana sa chcem podeliť o svoje skúsenosti s MA 11 – Kinder- und Jugendhilfe. Píšem z pozície náhradnej matky, ktorá poskytla pred viac ako 14 rokmi svoj byt a miesto v srdci malému, zdravotne i sociálne zanedbanému dieťaťu. Dnes je mojím synom a má pevné miesto v živote našej početnej rodiny.

Dlhé roky som nevedela odpovedať na otázky: „Aký som bol, keď som sa narodil? Kde som vtedy býval? Máš fotky z ultrazvuku, keď som bol v brušku?“ Čím viac rástol, tým viac chápal, že v mojom brušku nebol. Osvojili sme si preto slovné spojenia „Bauchmama“ – to je tá, čo ho porodila a už roky ho odmieta, a „Herzmama“ – to som ja, tá, na ktorú sa môže spoľahnúť vždy a všade.

Tento rok bude mať sedemnásť, chodí do učňovky, pracuje a sníva o tom, že raz bude mať toľko peňazí, aby sa o mňa mohol postarať, čo ma vždy nanovo privedie k slzám. Je to chlap a málokedy ukáže emócie. Najkrajšie, čo mi doteraz povedal, je: „Mama, ja teba i tvojho muža neopustím. Budem s vami žiť a moja budúca žena to musí akceptovať, musí sa k nám presťahovať.“ Na moju námietku, čo ak ona nebude chcieť, mi odpovedal: „Tak to nebola tá pravá, budem hľadať ďalej!“

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Od prvého stretnutia až po boj o doklady

Pred viac ako 15 rokmi som sa náhodou dostala do kontaktu s MA 11. V médiách hľadali náhradné rodiny (Pflegefamilien) a bolo tam napísané, že sa môžu prihlásiť aj samostatne žijúce matky – nie je podmienkou byť vydatá. Prihlásila som sa a asi pol roka po všetkých previerkach (policajných a kriminalistických) mi bol predstavený môj terajší syn, ktorý bol vtedy umiestnený v krízovej rodine.

V mojom rozprávaní sa zameriam na spoluprácu s MA 11. Pamätám si, že som prebrala syna od krízovej matky v piatok popoludní s malou taškou šiat, starým kočíkom a s hračkami, ktoré som mu odložila a dostane ich späť na oslave dospelosti v 18 rokoch. Môj syn nemal žiadne doklady, bol zdravotne poistený cez otca, ktorý je cudzinec a bol zamestnaný. Prebrala som úzkostlivé, zlomené dieťa, ktoré nevládalo ani plakať a nerozumelo po nemecky. Nedokázal chodiť, hoci mal už vyše dvoch rokov – mama ho predtým nechávala dlhé hodiny sedieť v kočíku.

Od sociálnej pracovníčky som sa dozvedela, že ak by sme si ho nezobrali my, skončil by v detskej WG (bytovej skupine) alebo v domove. Trvalo to viacero dní, kým som mala chlapca oficiálne u nás. Tento čas bol chaotický a pre syna stresový. Pri návšteve na MA 11 sa ma pevne držal a musela som ísť s ním aj na toaletu – bál sa, že sa stratím a nechám ho samého. Chlapček nemal žiadne doklady a ani národnosť. Vlastná mama bola dvakrát na „Jugendamt-e“, kde syna videla, no keď pochopila, že ho späť nedostane, odcudziila sa mu a dodnes ho odmieta. Naša prvá sociálna pracovníčka bola veľmi mladá, neskúsená a mala z mnohých vecí strach. Mala mi pomáhať vybaviť doklady pre syna na veľvyslanectve, čo nedokázala, a tak som sa naučila veci riešiť sama.

Realita systému: Keď pomoc závisí od jednotlivca

Pre mňa neexistuje Jugendamt ako inštitúcia, pre mňa existuje len konkrétna osoba, ktorá mi má pomôcť. Okolnosti ma donútili hodiny rešeršovať a hľadať riešenia, ktoré som potom často aj s výsledkom našej sociálnej pracovníčke len oznámila. Náhradné rodiny patria pod iné oddelenie MA 11, ktoré im má pomáhať, no zo stretnutí s inými rodinami viem, že to nie vždy zodpovedá skutočnosti. Jediné, čo môžem pozitívne hodnotiť, bola finančná pomoc. Môj syn nemal dlho žiadne občianstvo – sociálna pracovníčka nám však pomohla vybaviť vízum bez občianstva a poberanie rodinných prídavkov, aby sme boli finančne zabezpečení. Ak som potrebovala radu, komunikácia prebiehala najprv cez e-mail a až keď si našla čas a zavolala (často vtedy, keď mi to nevyhovovalo), tak som jej už veci len oznámila ako vybavené.

Môj syn mal po celé roky kontakt so svojím otcom a ja som to podporovala. Len na objasnenie: v čase, keď bol môj syn malý, mali u nemanželských detí výchovné právo len matky. Ak matka zlyhala, deti boli umiestnené do zariadení – druhý rodič nemohol automaticky prebrať zodpovednosť. V dnešnej dobe sa už MA 11 snaží v prípade rodinných problémov zapojiť do procesu výchovy viacerých možných kandidátov z biologickej rodiny, čo je pozitívne. Naša druhá sociálna pracovníčka nebola najľahší typ človeka a často som musela tvrdo obhajovať svoje nápady. Raz ročne nás navštívila doma na „kontrolu“, inak som s ňou komunikovala cez e-mail. Naše kontakty sa obmedzili na úplné minimum. Pochopila som, že je rada, že u nás nie sú problémy a nemusí zasahovať. Iných problematických rodín totiž pribúda a MA 11 nemá dostatok pracovníčok, náhradných rodín ani miest v krízových centrách.

Roky plynuli a situácia v MA 11 sa zhoršovala. Zostali len skutočne silné pracovníčky, tie mladšie odišli v rekordnom čase. Naša sociálna pracovníčka po 12 rokoch a veľkých zdravotných problémoch dala výpoveď a odchádza s podlomeným zdravím do inej sféry. Oznámila nám to len strohým e-mailom a bez rozlúčky. Patríme k bezproblémovým rodinám a musíme čakať, kto sa u nás v lete prihlási na „kontrolu“.

Môžem potvrdiť, že MA 11 pravidelne niekoľkokrát do roka oslovuje náhradné rodiny s prosbou, aby sme aspoň na čas otvorili naše domovy pre ďalšie ohrozené deti, čo však my už nechceme. Sme radi, že sme syna vychovali a žijeme spokojným rodinným životom. V kútiku duše dúfame, že aj iným deťom sa podarí nájsť miesto v náhradných rodinách – zaslúžia si to. Možno je tu niekto, kto má o takúto cestu záujem?

Pekný pondelok, vaša Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Foto von Julia M Cameron: https://www.pexels.com/de-de/foto/frau-schreibtisch-notizbuch-internet-4145354/