Jana goes to Amerika: Ako nás v Chicagu zachránil vozík a dobrá nálada

Po dramatickom úvode vo Frankfurte pokračuje cesta Jany a jej sesternice Heleny do vytúženej Ameriky. V tejto časti sa dozviete, ako im invalidný vozík zachránil krk na obrovskom letisku v Chicagu, prečo je dôležité brať imigračnú kontrolu s humorom a ako sa dorozumieť aj bez dokonalej angličtiny.

V prvej časti môjho rozprávania o dobrodružnej ceste do USA sme sa ocitli vo Frankfurte. Lietadlo do Toronta sme nestihli, ďalšie do Chicaga bolo už plné. Nakoniec nás prebookovali na Lufthansu a naše lietadlo odletelo s nami na palube o 17:20 z Frankfurtu a po 8,5 hodinách sme boli v Chicagu. Ďalšia časť rozprávania pod názvom Jana goes to Amerika!

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Cesta s asistenciou a lekcia z diplomacie

Dnes môžem smelo povedať, že asistencia s invalidným vozíkom nám nesmierne uľahčila cestu do Ameriky, doslova nás zachránila. Čitatelia poznajú z môjho príspevku našu zaujímavú rodinu, ktorá sa po dlhých desaťročiach stretla minulý rok vo Viedni. Naše rodinné korene sú zo Stupavy a ja som mojej skoro 80-ročnej sesternici Helene (v skutočnosti sme sesternice zo 6. kolena) sľúbila, že s ňou poletím za jej tromi sestrami do Cincinnati.

Poznámka len na okraj, ja som sa nikdy angličtinu neučila v škole, len z počutia. Roky som strávila v komunite Afričanov vo Viedni, tu sú moje „základy“. Ďalšie znalosti som nadobudla rokmi priateľstvami či s rodinou v USA. Rozumiem skoro všetko, ak nie, tak to poviem zdvorilo. Môj vis-à-vis mi to jasne s podotázkami vysvetlí. Takto som prešla už veľa krajín sveta, dnes si občas pomôžem s prekladačom a riadim sa heslom: ak mi nerozumieš, nie je to môj problém, na čom sa väčšina ľudí zasmeje a snažia sa pomôcť vysvetlením, čo sa podarí vždy. Okrem angličtiny hovorím plynule ďalšími piatimi jazykmi a vždy sa dohovorím.

V lietadle spoločnosti Lufthansa sme hneď videli, že je tam málo pasažierov. Američan vedľa mňa sa na nás s Heli pozeral zvláštne, iste mu napadlo, kam letia tie dve postaršie zjavenia. Aj on skonštatoval, že lietadlo je poloprázdne a ja som mu hneď povedala, že príčinu treba hľadať na vyššej úrovni. Povedala som to diplomaticky – ryba smrdí od hlavy – a ihneď to pochopil. Za nami boli dva rady po štyroch sedadlách voľné, tak sme si presadli a ja som celú cestu spala poležiačky. Heli, moja spolucestujúca, sa bála, že spadne, keď sa v spánku pretočí. Ja som sa pripevnila tým bezpečnostným pásom a keď som sa točila, tak som sa zobudila. Osem hodín prebehlo rýchlo a pohodlne.

Cez chicagské bludisko až do cieľa

Obrovská pomoc bola pre Heli aj mňa, že nám Lufthansa dala invalidnú asistenciu až do Cincinnati. Pristáli sme v Chicagu na jednom z najväčších letísk v USA a keby sme boli bez asistencie, sme tam stratené dodnes. Mladý chlap z Indie nás už čakal a sesternica si pohodlne sadla. Vozík mal aj miesto pre kufre, na čo Heli poznamenala, že tí chlapi musia mať fakt silu tlačiť kilometre toľké tony!

Po prvýkrát sme videli vlaky, ktoré prepravujú hostí bez šoféra. Funguje to ako keď si zavoláte výťah a za 5 minút sme prešli z jedného terminálu na druhý. Pri imigračnej kontrole sa policajti „nepretrhali“ od roboty. My sme nikde nečakali a sesternici len pozreli pas, nemusela sa ani postaviť. Ja som musela odovzdať odtlačky prstov a k pasu mi povedal, že mám starú fotku. S humorom mu hovorím: náš pas má 10-ročné trvanie a ďakujem, že ste mi pripomenuli môj vek, na čo sa policajt len usmial. Vypýtal si len, aby som mu ukázala letenku domov a na čo idem do USA. Sebavedome som odpovedala, že na svadbu, a on mi zaželal krásnu svadbu! A bolo po obávanej, „tvrdej“ kontrole. So smiechom som povedala Heli: nabudúce poletíme na pohreb v čiernom, na tejto idei sme sa bavili a smiali dlhšie.

Náš sprievodca nás rýchlo priviezol na východ do Cincinnati. Na počudovanie sme videli, že malé vnútroštátne lety sú odbavené do 30 minút. Ľudia vystúpia, ihneď čistia lietadlo, letušky a piloti sedia v čakárni, za 10 minút otvoria lietadlo a ľudia pomaly nastúpia bez stresu. Zasmiala som sa, keď moja sesternica poprosila muža sediaceho v tom istom rade, aby nám pomohol s kuframi, v nemčine a ukázala mu, kam ich má dať. Chlap pochopil a ešte jej povedal: „Bitte.“ Heli sa potešila, že jej niekto rozumie!

Počas krátkeho letu, ktorý trval viac ako hodinu, som ja „odkvecla“ od únavy. Zobudil ma hlas kapitána, že o 15 minút pristávame. S Heli sme sa šťastím usmievali – konečne sme v Cincinnati, aj keď s meškaním o 8 hodín! Jednoducho svetobežnícky!

Bye, your Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť