Susedská špionáž a nočný útek pred ohňom: Realita života v Gemeinde byte

Včera som čítala na našej stránke príspevok o mestských, tzv. Gemeinde bytoch, a prikladám moju skúsenosť. Už viac ako 25 rokov mám mestský byt a mnohé sa na našom malom sídlisku zmenilo – a nie vždy pozitívne.

Rodinnú atmosféru nahradila anonymita. Problematickí susedia sa po rokoch „teroru“ museli vysťahovať, jednoducho doslova vyhoreli. Moja skúsenosť je, že mestský byt stojí a padá na nájomníkoch a vašich susedoch. V prípade šťasteny je mestský byt skutočnou výhrou a treba si také šťastie užívať.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Od núdzového režimu k rodinnej idylke

Viac ako 25 rokov som nájomníčkou mestského bytu. Za byt s dobrou polohou, rozlohou a spojením s mestskou dopravou by som dnes na voľnom trhu zaplatila minimálne dvojnásobok. K bytu sme sa ako rodina dostali nečakane: bola to šťastná náhoda. V byte, kde sme s deťmi žili predtým – v starom nájomnom dome bez rekonštrukcie – to bolo technicky viac než zastaralé.

Dom kúpila skupina špekulantov a nájomníci sa menili takmer každý mesiac. Známy, ktorý v dome žije dodnes ako jeden z posledných mohykánov, mi prezradil, že veľká časť domu je v súčasnosti využívaná na krátkodobé prenájmy. Polícia a daňovníci si tam podávajú doslova kľučky. O vlastníkoch bytov či domu ani nechyrovalo.

Pospichal, Novotný a Navrátil

Náš byt mal v tom čase havarijné nielen kúrenie, ale hlavne komín, a stavebná polícia (Baupolizei) prívod plynu do starého domu úradne uzavrela. My sme dostali do dvoch týždňov zrekonštruovaný, novotou voňajúci 3-izbový mestský byt. Bolo to v rámci núdzového režimu a verte mi, pre deti i mňa to bolo vykúpenie. V sídliskovom komplexe v 14. obvode sme sa veľmi rýchlo zabývali a v dome platili „prísne“ pravidlá starousadlíkov s menami Pospichal, Novotný a Navrátil.

Moje susedky na penzii denne vysedávali od jari do neskorej jesene v parčíku pred domom a neunikla im žiadna zmena. Vedeli presne, kedy kto príde domov a v akom stave. Dokonca mali aj zmapované, kto a kedy vynáša smeti! Určite si doma viedli presné štatistiky.

Poznali nových nájomníkov a moje posledné tehotenstvo pred 21 rokmi neuniklo ich pozornosti. Môj syn bol po narodení tak trochu aj ich „vchodovým“ bábätkom. Prísne ho napomínali, keď behal po kvetinových záhonoch ako malý chlapec. Nezabudli ho často obdarovať malými sladkými pozornosťami. Dala by sa povedať takmer „rodinná idylka“ v mestskom sídlisku.

Agentky cudzích mocností

Pred 17 rokmi bola táto idylka narušená novými nájomníkmi s koreňmi na Balkáne, čo sme príliš rýchlo pocítili v každodennom živote. Do bytu chodilo neprimerane veľa návštev, rodinné párty, hlasný spev, smiech a alkohol spolu s troma malými deťmi. Moje staršie susedky, ja som ich volala „agentky cudzích mocností“, nezvládali hluk a neporiadok. Opakovane volali políciu na kontroly a samozrejme Gemeinde Wien a ich Wohnpartnerov. Snažili sa upokojiť situáciu, no ako sme neskôr zistili, bola vážnejšia, než sme si predstavovali.

Otec rodiny neodchádzal za prácou, sedel doma a prijímal v byte zvláštne indivíduá, ktoré odparkovali svoje drahé autá priamo pred parčíkom nášho domu. Z bytu sa po čase začali ozývať hlasné hádky v reči, ktorej som ja rozumela, moje susedky ani zďaleka. Hostia vyzerali hrozivo a prichádzali čoraz častejšie. Mojim usilovným susedkám sa situácia samozrejme nezdala, a tak sme dlhé mesiace „skúmali“ na tajnáša.

Výpalníci

Keď sme sa aj náhodne stretli, potichu sme si vymieňali „overené infos“. Ja som aktívne pracovala a mala som málo času na sledovanie. Susedky to robili skutočne poctivo, mali denný „pracovný“ program. Veľa sme toho po pravde nezistili. Susedky usilovne zapisovali značky áut, čo sa neskôr ukázalo ako užitočné. Do sledovania sa pripojili aj ďalšie mladšie susedy a dom sa nečakane ľudsky prepojil. Mali sme spoločnú starosť o našu bezpečnosť a obavy sa, bohužiaľ, naplnili.

Mladá žena s deťmi byt opustila a mne krátko prezradila, že jej muž má problémy kvôli dlžobám. Výpalníci ho mali v hrsti. Začiatkom leta neskoro večer (sledovaná rodina žila na prízemí) niekto neznámy vhodil cez otvorené okno bytu horiaci predmet – papierovú guľu, ktorú otec rodiny včas zahasil. Bola to prvá tvrdá výstraha: buď zaplatíš, alebo zhoríš. O pár dní neskôr v noci, muž v strachu v byte už nežil, niekto vhodil cez zatvorené okno horiacu guľu s kameňom na zaťaženie. Sklo sa rozbilo a byt sa vznietil rýchlo.

Keď sa bezpečie zmení na ohnivé peklo

Náš byt je na druhom poschodí. Malý syn v predškolskom veku a ja sme spali tvrdo. Bez zásahu požiarnikov, polície a zdravotníkov by sme sa prespali na večnosť. Suseda pod nami sa nás snažila cez telefón zobudiť, čo sa jej nepodarilo. Prebrala som sa na silné búchanie do dverí. Za dverami kričal hlas: „Polícia, okamžite otvorte, ste v ohrození života!“ Opatrne som odkryla dvere a požiarnik s maskou a policajt s kyslíkovým prístrojom mi dali masku na tvár a vrhli sa do bytu evakuovať ďalšie osoby.

V tú noc som bola so synom sama. Dve dospievajúce deti spali u kamarátov a polícia ich telefonicky preverila, z čoho mali na dlhý čas šok. Jeden z požiarnikov mi povedal: „Zoberte si len telefón a kabelku.“ V pyžame a s ľahkou vetrovkou som sa dostala cez tmavé a smradľavé schodisko von. Policajt dal synovi v polospánku masku na ústa a zabalil ho do deky. Celý dom sa v šoku stretol v pyžame v parčíku.

Tri dni v nemocnici a mesiace strachu

Vtedy som pochopila, ako kvalitne a rýchlo zasahujú všetky dôležité zložky. Pred domom stáli už pripravené sanitky a lekári. Syn a ja sme sa, bohužiaľ, pri evakuácii nadýchali splodín. Ťažko sa mi dýchalo, mala som v nose ešte dlho smradľavý pach spálenín. So synom sme strávili tri dni v nemocnici. Viacero susedov a aj môj „tajný tím“ skončilo v rukách zdravotníkov. S dýchaním som mala ešte niekoľko mesiacov ťažkosti. Trvalo to dlho, kým som sa z toho dostala. Prvé mesiace som sa v noci pravidelne budila a kontrolovala, či nehorí. Celý dom doslova „beštiálne“ zapáchal po spálených plastových veciach. Po vchode mesiace behali rôzni vyšetrovatelia a poisťováci. Tajné detektívky z vchodu si prišli na svoje. Veľa informácií mali zaznamenaných, čím určite vyšetrovaniu pomáhali.

Rodina sa do bytu viac nevrátila a nik sa viac nedozvedel, kde skončili. Byt bol až na steny vyhorený a trvalo to skoro plné dva roky, kým bol byt a aj vchod zrenovovaný. Všade boli namontované nové hlásiče požiaru. Čas plynul ako voda a generácia mojich susied – pozorovateliek – potichu vymizla. Dnešných nových susedov už nepoznám, len tak letmo. Často si spomeniem na časy, keď sme sa vo vchode poznali a mali si čo povedať. Možno raz, ale v inej podobe, sa ľudská súdržnosť zase k nám vráti. Pokúsim sa o to, dúfam, že sa mi to podarí. Držte mi palce!

Vaša Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť