Slovensko: Exportujeme starostlivosť, dovážame zraniteľnosť. Paradox v opatrovaní sa prehlbuje!

Tisíce slovenských žien udržiavajú pri živote rakúsky sociálny systém, zatiaľ čo tie naše kolabujú. Štát sa namiesto riešenia podmienok spolieha na „dovoz“ lacnej pracovnej sily z východu. Komora opatrovateliek varuje, že bez prísnej regulácie a etického prístupu hazardujeme nielen s dôstojnosťou personálu, ale aj so zdravím seniorov.

Slovensko sa ocitlo v bizarnom kolotoči. Na jednej strane sú naše diaľnice každú druhú nedeľu plné mikrobusov smerujúcich do Viedne či Mníchova, v ktorých slovenské opatrovateľky odchádzajú od svojich rodín, aby sa starali o cudzích seniorov za dôstojnejšiu mzdu. Na strane druhej, slovenské zariadenia sociálnych služieb (ZSS) zúfalo vylepujú inzeráty, na ktoré sa už domáci takmer nehlásia. Riešenie? Pohľad sa upiera na Ukrajinu, Gruzínsko či Moldavsko.

Pozičný dokument Komory opatrovateliek Slovenska (KOS) však nastavuje zrkadlo realite, ktorá nie je len ekonomickým problémom, ale predovšetkým etickou krízou. Migrácia v sektore starostlivosti totiž nie je klasickým trhom práce. Je to obchod s empatiou, časom a neraz aj so základnými ľudskými právami.

Teraz len za 19,90 €

Ročné predplatné so zľavou 43%!

Podporte nás a získajte prémiový obsah len za 1,65.- mesačne!

Získať viac informácií

Slovenský „vývoz“ srdca

Prečo Slovenky stále odchádzajú? Odpoveď je banálna aj tragická zároveň: peniaze a status. V Rakúsku fungujúci systém 24-hodinového opatrovania na živnosť je síce často kritizovaný za právnu neistotu, no stále ponúka čistý príjem, o ktorom sa opatrovateľke v Prešove či Rimavskej Sobote ani nesníva.

KOS však upozorňuje na odvrátenú stranu. „Naše ženy v zahraničí často pracujú bez nároku na platenú dovolenku, nemocenskú či adekvátne dôchodkové poistenie. Sú v izolácii, bez podpory rodiny a v absolútnej závislosti od nálad rodiny klienta alebo čestnosti sprostredkovateľskej agentúry,“ píše sa v dokumente. Tento „export starostlivosti“ vytvára na Slovensku obrovskú dieru. Kto sa postará o rodičov týchto žien, kým oni opatrujú v Salzburgu? Vzniká takzvaný care drain – odtok starostlivosti, ktorý sa prelieva z východu na západ.

Cudzinci ako náplasť na deravý systém

Keďže domáci personál chýba, štát a súkromní poskytovatelia čoraz častejšie siahajú po pracovníkoch z tretích krajín. KOS jasne pomenúva riziká tohto trendu. Ak sa niekto domnieval, že príchod opatrovateliek z Ukrajiny či Balkánu je zázračným liekom, mýlil sa.

„Migrujúci opatrovatelia na Slovensku narážajú na bariéry, ktoré sú pre moderný európsky štát v 21. storočí hanbou,“ konštatuje Komora. Ide o extrémne zdĺhavé procesy uznávania odborného vzdelania, jazykovú bariéru, ktorú štát nerieši kurzami, ale prenáša ju na plecia poskytovateľov, a v neposlednom rade o predsudky.

Existuje reálne riziko, že zamestnávatelia budú využívať zraniteľnosť cudzincov a nútiť ich k nadčasom alebo k práci za minimálne mzdy, čím sa ešte viac zakonzervuje nízka platová úroveň v celom sektore. To v konečnom dôsledku odradí aj posledných Slovákov, ktorí by o túto prácu mali záujem.

Pasca sprostredkovateľských agentúr na Slovensku

Kľúčovým hráčom v tomto netransparentnom prostredí sú agentúry. KOS vo svojom stanovisku volá po ich prísnej regulácii. Dnes je totiž bežnou praxou, že agentúra zinkasuje od rodiny alebo zariadenia vysoké poplatky, no samotná opatrovateľka vidí len zlomok tejto sumy.

Často sme svedkami situácií, kedy sú migrujúce pracovníčky zavádzané o náplni práce. Namiesto odbornej opatrovateľskej činnosti končia ako upratovačky, kuchárky a záhradníčky v jednom, pričom ich pracovný čas nemá hranice. „Právo na odpočinok a súkromie sa v domácej opatere stáva luxusom, nie štandardom,“ varuje dokument.

Časovaná bomba demografie

Slovensko starne najrýchlejšie v Európe. Počet ľudí odkázaných na pomoc bude v najbližších dekádach stúpať geometrickým radom. Ak dnes nenastavíme férové pravidlá pre migrujúci personál a súčasne neurobíme nič pre návrat našich žien zo zahraničia, čaká nás kolaps.

Dokument Komory opatrovateliek nie je len sťažnosťou úzkej profesijnej skupiny. Je to varovný signál pre celú spoločnosť. Starostlivosť o najzraniteľnejších je vizitkou civilizovanosti. Momentálne však naša vizitka hovorí, že parazitujeme na chudobe východnejších krajín, zatiaľ čo my sami sme obeťami ekonomického tlaku západu.

Ak chceme, aby sa o nás mal v starobe kto postarať, musíme začať vnímať opatrovanie ako profesiu, ktorá si zaslúži nielen potlesk z balkónov počas pandémie, ale predovšetkým právnu ochranu, férovú mzdu a systém, ktorý nikoho nenúti vyberať si medzi prácou a vlastnou rodinou.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť