Prešli sme peklom: Úprimná spoveď matky o boji dcéry s anorexiou a bulímiou

Nedostatok odborných kapacít, nekompetentnosť a obrovský finančný tlak na rodinu. Po našom článku o duševnom zdraví mladých sa nám ozvala mama 16-ročnej gymnazistky. Otvorene opisuje boj s anorexiou a bulímiou, ktorý ju a jej blízkych stál nielen tisíce eur, ale takmer ich pripravil o dcéru.

Do redakcie sa nám ozvala mama 16-ročnej tínedžerky, ktorá reaguje na náš včerajší článok o psychických problémoch detí a mladistvých a vyrozprávala nám svoj bolestný príbeh. Nedostatok terapeutických miest, ktoré sú „na predpis“, nekompetentní terapeuti, ktorí často neodhadnú hĺbku problémov u svojich klientov. Hrozba sociálnej izolácie a obrovská finančná záťaž pre rodiny, ktoré prežijú krízy – to ich buď stmelí, alebo sa v horšom prípade rodina pod tlakom rozpadne a celá ťarcha zostane na jednom z rodičov, často na matke. To je aj príbeh našej čitateľky.

Psychickú chorobu u dieťaťa si človek nevyberá; stane sa, asi nám to bolo súdené, začína svoje rozprávanie matka dvoch detí, 16-ročnej gymnazistky a jej 14-ročného brata. „Od malička bol stredobodom pozornosti syn, predčasne narodený, s problémami s dýchaním a s prijímaním potravy. Neskôr sa nevedel už v škôlke upokojiť a bol neustále aktívny, proste neobsedel, až mu diagnostikovali ADHD. Trvalo to mesiace, než mu lekári správne nadávkovali lieky a dodnes musí svoju energiu doslova vybiť na futbalovom ihrisku. Dcéra bola od malička tá, čo až príliš chápala situáciu svojho brata, ktorého volá škriatok. Nikdy sa na nič nesťažovala, bez problémov bola prijatá na elitnú privátnu školu.

Keď sa k rozpadu rodiny pridá tichý nepriateľ

Okrem nesmierneho tlaku pri výučbe a doslova pretekov, kto má najlepšie známky, sa z roka na rok zvyšovali školské poplatky až do astronomickej výšky. Dokázali sme ich bez problémov platiť, pokiaľ sme žili spoločne s otcom mojich detí. Ani sme pri starostiach o deti nezbadali, skôr by som povedala, nechceli pravde pozrieť do očí, že vzťah bol nefunkčný, bez lásky. Spájali nás len deti a starosti, hlavne aj finančné. Môj partner nebol s nami šťastný a po viacerých diskusiách vyšlo najavo, že do jeho života vstúpila iná žena a išiel svojou cestou. Zostala som na deti sama. S otcom a jeho partnerkou trávili deti pravidelne každý druhý víkend a čas prázdnin. Dokázali sme s otcom detí normálne fungovať a aj s jeho partnerkou, s ktorou sa zosobášil, bol náš vzťah korektný.

Pred dvoma rokmi som zbadala, že dcéra výrazne schudla a pripisovala som to veku a puberte. Spoločné obedy dcéra odmietala, začala najprv pre seba variť vegetariánsku stravu a často aj viackrát týždenne piekla rôzne koláče. Začala som si všímať, že toaleta i kúpeľňa boli nezvyčajne špinavé, až som prišla na to, že špina pochádza zo zvratkov. Dcéra proste varila, piekla, jedla a všetko vyvrátila. Zistila som to najprv ja, otec a jeho žena moje podozrenie potvrdili a začal sa kolobeh vyšetrení a diagnostiky. Ako prvé súkromne, čo nás stálo skoro 2 000 €, minimum nám vrátila nemocenská pokladňa. Diagnóza bola jednoznačná: ťažká anorexia s prvkami bulímie, depresia a problémy so spánkom.

S pomocou školy sme sa dostali ako kritický prípad pod „ochranu“ psychosociálnej služby (PSD), no dcéra veľmi ťažko prijímala terapiu a hlavne tabletky, ktoré sa snažila schovať pod jazyk a nepozorovane vypľuť. Hodiny terapie počas pracovného času oboch rodičov, manželky otca a aj za pomoci môjho nového životného partnera nepriniesli zlepšenie. Dcéra sa viac a viac uzatvárala do seba a každú voľnú chvíľu venovala učeniu, škola bola pre ňu to najdôležitejšie v živote. Neuveriteľné, ale napriek množstvu chýbajúcich hodín kvôli terapiám sa v prospechu nezhoršila. K neustálemu zvracaniu sa pridalo kradnutie v potravinách. Dcéra proste kradla, bála sa, že svojou neprimerane vysokou spotrebou potravín privedie rodiny otca i mamy do finančných problémov. Jej predtucha sa naplnila, keď ju trikrát chytili privátni detektívi v potravinách a my rodičia sme na pokutách a odcudzenom tovare zaplatili skoro 700 €! Nehovoriac o záznamoch v trestnom registri kvôli krádeži. Situácia sa zhoršovala v oboch rodinách a s otcom sme sa dohodli na rozdelení týždňov – raz u mňa, raz u neho. Museli sme vypracovať plán konzumácie jedla a vždy jeden z nás musel byť pri tom, aby videl, čo dcéra zjedla.

Cesta cez psychiatriu a nový začiatok bez tlaku

Ani tieto opatrenia nepriniesli plánované zlepšenie situácie a po deviatich mesiacoch ambulantnej terapie – podotýkam aj dvakrát v týždni – rozhodli lekári o okamžitej hospitalizácii na psychiatrii. Dôvodom boli zlé krvné výsledky, neustále zvracanie, zápal žalúdka a ťažká depresia. Verte mi, nie je to ľahké vidieť vlastné dieťa v zatvorenej časti psychiatrie. K pocitu viny sa pridal pocit rodičovského zlyhania. Jediné pozitívum je, že otec mojej dcéry, jeho manželka a môj partner sme zohratý tím a vzájomne si pomáhame a držíme spolu.

Dcéra počas pobytu v „Klapsoch“, ako ona psychiatriu nazvala, kde bola skoro šesť týždňov, sa musela naučiť jesť pod kontrolou a bez tlaku. Po jedle sa nemusí už viac potrestať za to, že sa nevie ovládať a musí zvracať. Zlepšila sa jej nálada a začala sa venovať sama sebe. Trošku sme si vydýchli. Dcéra sa rozhodla opustiť školu, kde je podľa nej taký tlak, že ho nevládze akceptovať a bojí sa tam vrátiť. Ukončila už povinnú školskú dochádzku a rok pred maturitou opustila školské lavice. Do júna sedí doma a skúma možnosti čo ďalej. Buď bude budúci rok siedmu triedu gymnázia opakovať, určite na inej škole a bez stresu, alebo sa vydá novým smerom – zaujíma ju pečenie a výroba zákuskov.

Môžem smelo povedať, prešli sme peklom. Momentálne je dcéra pod liekmi a nezvracia, pravidelne sa stravuje a chodí naďalej na ambulantnú terapiu. Či sme „za vodou“, si nedokážem odpovedať. Pomaličky sa nadychujeme a dúfame, že temné časy duševnej choroby pominú a naša dcéra si sama nájde svoju cestu do budúcnosti. My ju v každom prípade podporíme,“ dodáva naša čitateľka.

Vaša Jana

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť