Milada Horáková: Symbol boja za slobodu a spravodlivosť

Milada Horáková, významná československá politička, bojovníčka proti nacizmu a komunistickej diktatúre, sa stala symbolom odvahy a boja za slobodu. Jej život a tragický osud sú pripomienkou temných čias, keď sa ľudské práva a sloboda jednotlivca stávali obeťou politických hier. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej životný príbeh, ktorý je plný odvahy, odhodlania a nezlomnosti.

V ďalšom diely o zabudnutých hrdinoch minulosti vám predstavíme československú političku, bojovníčku proti nacizmu a komunistickej diktatúre, aktivistku za práva žien: Miladu Horákovú. V inscenovanom procese po prevrate v Československu po roku 1948 bola odsúdená na smrť a v roku 1950 aj popravená. Plne občiansky i politicky bola rehabilitovaná až v 90. rokoch minulého storočia. Dnes je považovaná za veľkú hrdinku dejín v neslobodných časoch komunizmu.

Vybrané články k predplatnému:

Manuál pre majiteľa psa v Rakúsku: Čo všetko obnáša Hundenabgabe a prečo na čipovanie mačiek dohliada štát

Dôchodková revolúcia 2026: Rakúsko zavedie čiastočný dôchodok a sprísni podmienky pre ten koridorový

Federatívna štruktúra Rakúskej republiky: Deväť tvárí jednej krajiny

​Cesta k profesii fyzioterapeuta a maséra vo Viedni: Uznanie vzdelania alebo nová kvalifikácia

Weihnachtsgeld pod drobnohľadom: Prečo novembrová výplatná páska nemusí priniesť očakávanú radosť

Ako na uznanie slovenského diplomu zdravotnej sestry a asistenta vo Viedni

ČÍTAJTE CELÝ ROK IBA ZA

19.90€

STAČÍ ZADAŤ KÓD A UŠETRÍTE 10 €

Kód: NOVEMBER 📋

⏰ Akcia pre nových predplatiteľov platí do konca mesiaca.

Život a vzdelanie

Milada Králová, narodená 25.12.1901, pochádzala zo stredostavovskej rodiny v Prahe. Otec bol riaditeľom továrne na ceruzky v Českých Budějoviciach a veľkým zástancom Realistickej strany Tomáša Garrigua Masaryka. Matka trpela duševnou chorobou a Milada sa starala nielen o ňu, ale i o mladšiu sestru. Po maturite v roku 1921 začala na Karlovej univerzite študovať právo a o päť rokov neskôr štúdium ukončila doktorátom. Pracovala pre Pražský magistrát a venovala sa sociálnym otázkam, bývaniu a zamestnanosti. Vydala sa za poľnohospodárskeho inžiniera Bohuslava Horáka (1899-1976) a kvôli nemu prestúpila na evanjelickú vieru. Z manželstva pochádza dcéra Jana (nar. v roku 1933), ktorá emigrovala v roku 1968 do USA.

Odboj a tragický osud

Milada bola aktívna v ženskom hnutí a založila Ženskú národnú radu. Politicky sa angažovala už od roku 1929 v Československej ľudovej socialistickej strane. Po príchode nacizmu do Čiech v roku 1939 sa zapojila do politického odboja. Gestapo ju zatklo a bola uväznená v koncentračnom tábore Terezín. Odsúdili ju na nútené práce a prežila aj napriek odsúdeniu na smrť v muničnej fabrike v Lipsku. Po oslobodení sa vrátila oslabená do Prahy a aktívne vystupovala v boji proti komunistom. Bola presvedčená, že komunisti potláčajú slobodu jednotlivca a individualizmus. Krátko pôsobila aj v parlamente, po roku 1948 sa vzdala svojho mandátu. Ostro kritizovala stalinský režim Klementa Gottwalda a žila v ilegalite.

Opäť bola uväznená, zbavená svojich občianskych práv a za sprisahanie, velezradu a špionáž bola opätovne odsúdená na smrť. Spolu s ňou boli na smrť odsúdení Jan Buchal, Záviš Kalandra a Oldřich Pecl. Proces bol ukážkou komunistickej moci v krajine. Vysielali ho verejne v rozhlase a do väznice chodili denne tisíce listov od „pobúrených“ občanov, ktorí sa zasadzovali o trest smrti pre Horákovú a celú skupinu zradcov komunizmu. Mnohé významné osobnosti z celého sveta ako napríklad Albert Einstein, Winston Churchill a Eleonora Rooseveltová protestovali proti rozsudku nad Horákovou. Popravili ju 27. júna 1950 v Prahe.

Počas augustových udalostí roku 1968 posmrtne súd zrušil trest smrti. K úplnej rehabilitácii prišlo až po páde komunizmu v roku 1990. Prokurátorka Ludmila Brožová-Polednová (1921-2015), ktorá Horákovú odsúdila, bola v roku 2008 odsúdená za justičnú vraždu na šesť rokov odňatia slobody a odsedela si necelé dva roky. Manžel Jaroslav dostal po smrti manželky povolenie sa v roku 1951 vysťahovať do USA.

Dcéru Janu sa mu nepodarilo zobrať so sebou a tá zostala žiť s tetou Verou, sestrou Milady. Horák sa v Amerike zapojil do politickej opozície a snažil sa získavať informácie z Československa pomocou kuriérov. Dcéra Jana získala povolenie sa vysťahovať za otcom až v roku 1968. Obaja starostlivo uchovávali odkaz nezlomnej Milady. Jaroslav umiera v roku 1977 a Jana previezla jeho telesné pozostatky do Belče nad Orlicí, kde je jeho miesto posledného odpočinku. Horáková je uctievaná ako mučenica. Vo väznici na Pankráci sa pred vchodom nachádza jej busta. Jej popol bol rozptýlený v krematóriu a na vinohradskom cintoríne v Prahe je na rodinnom hrobe vyryté jej meno.

Vaša Jana