Útočí potichu a väčšina pacientov prichádza neskoro. Viedeň ukazuje, ako zachrániť tisíce pľúc pomocou CT

Rakovina pľúc si v strednej Európe berie najviac obetí spomedzi všetkých onkologických ochorení. Jej zákernosť spočíva v tom, že dlho nebolí a nehlási sa žiadnymi varovnými signálmi. Výsledky pilotného projektu z Rakúska však ukazujú, že cielený preventívny skríning rizikových skupín dokáže zachytiť nádory v štádiu, keď sa dajú ešte úspešne liečiť.

Svetový deň boja proti rakovine pľúc, ktorý pripadá na 1. august, opäť pripomína smutný primát tohto ochorenia. Nádory dýchacích ciest zostávajú bezkonkurenčne najčastejšou príčinou úmrtia na onkologické diagnózy u našich susedov v Rakúsku, kde majú na svedomí približne 19 percent zo všetkých úmrtí spôsobených rakovinou. Situácia na Slovensku a v širšom stredoeurópskom regióne je pritom veľmi podobná.

Tragédiou tejto diagnózy nie je len jej agresivita, ale najmä čas, kedy ju lekári dokážu odhaliť. Približne tri štvrtiny všetkých prípadov sa v súčasnosti podarí diagnostikovať až v strednom alebo pokročilom štádiu. V tomto momente sú však terapeutické možnosti výrazne obmedzené, vyhliadky na úplné uzdravenie drasticky klesajú a medicína sa často zmáha už len na predlžovanie života či paliatívnu starostlivosť.

Odborníci sa preto zhodujú, že kľúčom k zmene tejto štatistiky nie je len vývoj nových liekov, ale predovšetkým odchytenie choroby ešte predtým, ako človek pocíti prvé príznaky. Práve na tento cieľ sa zameral rozsiahly výskumný projekt vo Viedni, ktorého prvé výsledky ukazujú mimoriadny potenciál pre celoplošnú prevenciu.

Tichý zabijak bez počiatočných príznakov

Pľúcne tkanivo nemá nervové zakončenia pre citlivosť na bolesť v takom rozsahu, aby človeka varovalo pri prvotnom raste malého nádoru. Rakovina tak môže rásť celé mesiace či roky bez toho, aby si pacient všimol čokoľvek neobvyklé. Keď sa neskôr objaví chronický kašeľ, zadýchavanie sa, úbytok na váhe alebo vykašliavanie krvi, ochorenie býva už často v štádiu, kedy zasiahlo uzliny alebo vytvorilo vzdialené metastázy.

Len za jediný rok (2025) ošetrili v zariadeniach Viedenského zdravotníckeho združenia (Wiener Gesundheitsverbund) až 6 550 pacientov so zhubným ochorením dýchacích orgánov. Toto vysoké číslo podčiarkuje obrovský tlak, ktorému čelí zdravotný systém, a zároveň poukazuje na obrovské množstvo ľudských tragédií, ktorým by sa dalo predísť včasnou diagnostikou.

„Práve pri rakovine pľúc často rozhoduje moment stanovenia diagnózy o tom, aké vyhliadky na uzdravenie pacient má,“ vysvetľuje profesorka Marie-Kathrin Breyer, prednostka oddelenia pre ochorenia dýchacích ciest a pľúc v viedenskej Klinike Ottakring (lokalita Penzing) a zároveň riaditeľka Inštitútu Ludwiga Boltzmanna pre zdravie pľúc. „Naším cieľom je objaviť ochorenie predtým, než začne spôsobovať ťažkosti a než sa rozšíri do tela.“

Rakúsky experiment: Výsledky štúdie LEAD-DETECT

Odpoveďou na tento dlhodobý problém je pilotný projekt s názvom LEAD-DETECT. Ide o vôbec prvý prospektívny pilotný program včasnej diagnostiky rakoviny pľúc v Rakúsku, na ktorom spoločne pracujú Viedenské zdravotnícke združenie, Inštitút Ludwiga Boltzmanna (LBI) pre zdravie pľúc a Súkromná univerzita Sigmunda Freuda.

Iniciatíva od jesene 2025 oslovuje a pozýva vybraných účastníkov dlhodobej viedenskej zdravotnej štúdie LEAD. Zameriava sa na ľudí vo veku od 50 do 74 rokov, u ktorých sa na základe anamnézy – predovšetkým histórie fajčenia – zistilo zvýšené individuálne riziko rozvoja rakoviny pľúc.

Vybraní pacienti následne podstupujú vyšetrenie pomocou takzvanej nízkodávkovej počítačovej tomografie (LDCT – Low-Dose Computed Tomography). Táto moderná zobrazovacia metóda dokáže odhaliť aj nepatrné zmeny na pľúcnom tkanive s využitím iba zlomku dávky žiarenia v porovnaní s bežným CT vyšetrením.

Doterajšie číselné údaje z výskumu potvrdzujú, že takýto prístup má obrovský zmysel

V rámci štúdie sa vyšetreniu prostredníctvom LDCT doteraz podrobilo 378 účastníkov. U 4,7 percenta z nich odborníci odhalili pľúcne uzly s vysokým rizikom moci, ktoré boli okamžite posunuté na podrobnejšiu špeciálnu diagnostiku a včasnú liečbu.

Okrem samotných podozrivých uzlov vyšetrenie u mnohých vyšetrovaných odhalilo aj ďalšie závažné ochorenia úzko spojené s užívaním tabaku – napríklad pľúcny emfyzém (rozpínanie pľúcnych mechúrikov) či pokročilé zmeny a kalcifikáciu koronárnych tepien, čo umožňuje včas zakročiť aj pri kardiovaskulárnych hrozbách.

„Prvé výsledky ukazujú, že risikovo orientovaným včasným zachytávaním dokážeme presne osloviť tých ľudí, ktorí z ranej diagnostiky vyťažia najviac,“ dodáva odborná garantka a vedúca štúdie Marie-Kathrin Breyer.

Cesta k celonárodnému skríningu

Výsledky viedenského pilotného projektu nie sú dôležité len pre konkrétnych zachránených pacientov. Predstavujú predovšetkým kľúčový vedecký a dátový podklad pre zdravotnícke autority. Cielené vyhľadávanie rizikových osôb pomocou nízkodávkového CT by sa totiž v budúcnosti malo stať štandardom v celom Rakúsku.

Diskusia o zavedení systémového skríningu rakoviny pľúc prebieha naprieč celou Európskou úniou. Výzvy sú najmä finančné a logistické: je potrebné nastaviť presné kritériá, ktorí pacienti majú na bezplatné vyšetrenie nárok, aby sa zabránilo preťaženiu diagnostických pracovísk, a zároveň zabezpečiť, aby vyšetrenia nevytvárali zbytočný falošný poplach pri nezhubných nálezoch.

Rakúsky model ukazuje, že cesta vedie cez presné cieľové skupiny – predovšetkým dlhoročných tuhých fajčiarov či bývalých fajčiarov v strednom a vyššom veku. Zákernosť ochorenia sa totiž dá poraziť len vtedy, ak sa prevencia stane aktívnou vyhľadávacou službou, a nebude sa čakať, kým pacient sám zaklope na dvere ambulancie s pretrvávajúcim kašľom.

Ukazuje sa, že zavedenie skríningu založeného na vedeckých dôkazoch dokáže zmeniť štatistiky úmrtnosti výraznejšie než samotné nákladné lieky v záverečných štádiách. Pozitívne výsledky z Viedne tak dávajú nádej, že prevencia rakoviny pľúc sa postupne posunie od teoretických odporúčaní k reálnej praxi, ktorá bude v celom regióne zachraňovať stovky životov ročne.

🚀 Všetky rozhovory na jednom mieste!

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Rok bez reklám (9,99 €):

Nerušené čítanie: Obsah bez komerčných plôch a sponzorovaných odkazov. Sústreďte sa len na to podstatné.

Mesačné predplatné (3,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Ročné predplatné (29,90 €):

Ziskaj s kupónom LETO2026 zľavu až 50% !!

✅ Čítanie bez reklám: Už žiadne bannery ani vyskakovacie okná. Sústreďte sa len na obsah.

🔒 Neobmedzený prístup: Odomknite všetky uzamknuté prémiové a archívne články.

📰 Exkluzívny obsah: Čítajte vybraný nový obsah skôr, ako bude prístupný pre verejnosť.

❤️ Priama podpora: Pomôžte nám budovať silnú a nezávislú redakciu.

Viac o predplatnom nájdete tu: https://viedencan.at/plus/, alebo tu: Viedenčan+: Nová možnosť, ako nás podporiť

Použité zdroje:

Wiener Gesundheitsverbund

Ilustračné foto: https://www.pexels.com/de-de/foto/hande-bleistift-bild-arzt-8395815/

Autor: Boris Zima

Mail: boris.zima@viedencan.at