Tikajúca dilema Európy: Čaká nás ďalší posun času, koniec je v nedohľadne

Každý rok sa opakuje ten istý rituál. Na jar prichádzame o hodinu spánku, na jeseň ju symbolicky dostávame späť. Napriek dlhoročnej a čoraz intenzívnejšej debate o zmysluplnosti tohto zvyku je isté len jedno: aj tento rok si opäť prestavíme hodinky. Sľubovaný koniec striedania času, ktorý mal nastať už pred rokmi, zostáva uviaznutý v politickom labyrinte Európskej únie.

Pripravte sa na dlhší odpočinok. Letný čas, ktorý nám počas uplynulých mesiacov doprial viac svetla vo večerných hodinách, sa v roku 2025 skončí počas posledného októbrového víkendu. Konkrétne sa tak stane v noci zo soboty 25. októbra na nedeľu 26. októbra. Presne o tretej hodine rannej sa ručičky hodiniek vrátia späť na druhú hodinu, čím sa oficiálne vrátime k stredoeurópskemu času (SEČ), často označovanému ako „zimný čas“.

Tento polročný cyklus, zavedený naprieč celou Európskou úniou, je pre mnohých už len prežitkom z minulosti. Jeho pôvodné opodstatnenie – šetrenie energiou – stratilo v modernej dobe s novými technológiami a zmeneným životným štýlom na význame. Štúdie opakovane preukazujú, že energetické úspory sú dnes, ak vôbec nejaké, takmer zanedbateľné. Naopak, čoraz hlasnejšie sa ozývajú kritici poukazujúci na negatívne dôsledky, ktoré tento umelý zásah do nášho denného rytmu prináša.

Sen o jednotnom čase narazil na politickú realitu

Pamätáte si ešte na rok 2018? Vtedy sa zdalo, že koniec posúvania hodiniek je na dosah. Európska komisia spustila rozsiahlu verejnú konzultáciu, do ktorej sa zapojil rekordný počet takmer piatich miliónov Európanov. Výsledok bol jednoznačný – až 84 percent z nich si želalo tento systém zrušiť. Politici zareagovali a Európsky parlament v roku 2019 odhlasoval smernicu, ktorá mala posúvanie času ukončiť v roku 2021.

Nádej však netrvala dlho. Posledné slovo má totiž Rada EÚ, v ktorej sedia zástupcovia jednotlivých členských štátov. A práve tu sa celý proces zasekol. Ukázalo sa, že hoci sa všetci zhodnú na tom, že striedanie času treba zrušiť, nedokážu sa dohodnúť na kľúčovej otázke: ktorý čas si ponechať natrvalo?

Štáty južnej Európy, ktoré profitujú z dlhších letných večerov vďaka turizmu, sa prikláňajú k permanentnému letnému času. Naopak, severské krajiny argumentujú, že trvalý letný čas by pre ne znamenal extrémne tmavé a dlhé zimné rána, čo by malo negatívny vplyv na zdravie a produktivitu obyvateľov. Preferujú preto štandardný, čiže zimný čas. Keďže sa nepodarilo nájsť kompromis, návrh zostal „na stole“ a striedanie času potichu pokračuje ďalej.

Keď telo protestuje proti zmene

Odborníci z oblasti medicíny a chronobiológie dlhodobo varujú, že posun času, aj keď len o jedinú hodinu, narúša náš vnútorný biologický rytmus, známy ako cirkadiánny rytmus. Tento systém riadi produkciu hormónov, telesnú teplotu, spánok aj bdelosť. Jeho rozladenie môže viesť k únave, poruchám spánku, zníženej koncentrácii a celkovému pocitu nepohody.

Niektoré štúdie dokonca spájajú jarný posun času so zvýšeným rizikom srdcových infarktov a dopravných nehôd v dňoch bezprostredne po zmene. Aj keď si väčšina ľudí na nový režim po pár dňoch zvykne, pre citlivejších jedincov, deti a starších ľudí môže táto adaptácia predstavovať značnú záťaž. Argument zdravia je jedným z najsilnejších motorov volania po zrušení tohto systému.

Svet ukazuje, že to ide aj inak

Kým sa Európa nevie rozhodnúť, mnohé krajiny vo svete už dávno fungujú v jednotnom časovom režime počas celého roka. Napríklad Island, Bielorusko či Turecko striedanie času zrušili. Rovnako aj Rusko po niekoľkých experimentoch prešlo na permanentný štandardný čas. Podobná situácia je aj za oceánom, kde napríklad americké štáty Arizona a Havaj nemajú letný čas. Tieto príklady jasne dokazujú, že spoločnosť a ekonomika dokážu bez problémov fungovať aj bez polročného prestavovania hodiniek.

Otázka teda neznie, či si v októbri opäť posunieme hodinky. Odpoveď je áno. Skutočná otázka znie, koľkokrát to ešte budeme musieť urobiť, kým európski lídri nájdu spoločnú reč a ukončia tento prežitok, ktorý mnohým viac komplikuje život, než prináša úžitok. Dovtedy nám zostáva len tešiť sa aspoň z tej jednej jesennej hodiny spánku navyše.

🚀 Ako v roku 2026 získať z rakúskeho daňového systému maximum pre rodinu

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť