Striedanie času malo skončiť, no opäť nás čaká posun!

Sľubovaný koniec striedania času je v nedohľadne. Aj tento rok si tak v noci z 25. na 26. októbra posunieme ručičky hodiniek z tretej hodiny rannej na druhú. Kým kritici hovoria o zbytočnom chaose a zdravotných rizikách, zástancovia sa obávajú večnej tmy v zime. Európska únia zatiaľ mlčí.

Opäť je tu ten čas. Každoročný rituál, ktorý rozdeľuje spoločnosť a ktorý mal byť už dávno minulosťou, sa blíži. V noci zo soboty 25. októbra na nedeľu 26. októbra 2025 sa končí letný čas. Presne o 03:00 sa hodiny posunú o jednu celú hodinu späť na 02:00.

Pre mnohých je to vítaná správa – pospíme si o hodinu dlhšie. Pre dopravcov, nemocnice a ľudí pracujúcich v nočných smenách to však znamená hodinu práce navyše a logistické úpravy. Tento prechod na takzvaný štandardný alebo zimný čas (SEČ) bude platiť až do poslednej marcovej nedele, konkrétne do 29. marca 2026, kedy si hodinu opäť „vrátime“.

Debata o zmysluplnosti tohto kroku neutícha, no politické rozhodnutie o jeho zrušení, ktoré Európsky parlament prijal už v roku 2019, zostáva zamrznuté. Pandémia, energetická kríza a vojna na Ukrajine odsunuli túto tému na vedľajšiu koľaj. A tak, kým sa politici nedohodnú, dvakrát do roka pokračujeme v experimente, ktorého pôvodné dôvody už dávno pominuli.

Z Viedne hlásia: Všetko je pripravené

Zmena času nie je len o pretáčaní budíkov na nočných stolíkoch. Mestá musia zabezpečiť plynulý prechod tisícov verejných hodín a systémov riadenia dopravy.

Napríklad Viedeň, ktorej chod je úzko prepojený aj s tisíckami Slovákov dochádzajúcich za prácou, hlási pripravenosť. Ako informuje magistrát, všetky verejné hodiny, ktoré spadajú pod správu oddelenia „Wien leuchtet“ (MA 33), sú riadené centrálne.

„Prestavenie prebieha automaticky prostredníctvom signálu GPS,“ uvádza mesto vo svojom oznámení. Technológia zabezpečí, že presne v stanovený čas sa digitálne aj analógové hodiny na verejných priestranstvách synchrónne vrátia o 60 minút späť.

Mesto zároveň pripomína, že aj keď je systém automatizovaný, k poruchám môže dôjsť. Občania môžu prípadné zlyhanie hodín, ale aj semaforov či verejného osvetlenia, ktoré by mohlo byť zmenou teoreticky ovplyvnené, okamžite nahlásiť cez špecializovaný online formulár alebo telefonicky. Tento model centralizovanej správy je bežný vo väčšine európskych metropol, vrátane Bratislavy.

Historické okienko: Od vojnového uhlia k ropnej kríze

Hoci sa striedanie času spája najmä s ropným šokom v 70. rokoch, myšlienka nie je nová. Často sa mylne pripisuje Benjaminovi Franklinovi, ktorý v 18. storočí satiricky navrhol, aby Parížania vstávali skôr a šetrili sviečkami.

Prvé reálne zavedenie letného času však prišlo počas prvej svetovej vojny. V roku 1916 ho zaviedlo Nemecko a jeho spojenec Rakúsko-Uhorsko, aby ušetrili zásoby uhlia potrebného pre vojnový priemysel. Po vojne sa od tohto opatrenia upustilo.

Súčasná podoba striedania času, ako ju poznáme dnes, je priamym dôsledkom ropnej krízy v roku 1973. V snahe znížiť spotrebu energií sa európske krajiny začali vracať k myšlienke lepšieho využitia denného svetla. Vtedajšia Československá socialistická republika zaviedla letný čas v roku 1979. Rakúsko a väčšina západnej Európy sa pridala o rok neskôr, 6. apríla 1980.

Od roku 1996 sú pravidlá v celej Európskej únii zjednotené – čas sa mení vždy poslednú nedeľu v marci a poslednú nedeľu v októbri. Cieľ bol jasný: úspora energie. Otázkou zostáva, či sa to dnes ešte stále darí.

Mýtus o ušetrenej energii a reálne zdravotné dopady

Pôvodný argument o úsporách energie dnes už takmer neobstojí. Moderné analýzy ukazujú, že prínos je minimálny, ak vôbec nejaký. Štúdie z posledných rokov poukazujú na to, že kým sa možno ušetrí trocha na večernom svietení, kompenzuje sa to ranným kúrením alebo, naopak, zvýšeným používaním klimatizácie počas dlhších letných popoludní.

Zavedenie úsporných LED žiaroviek a zmena štruktúry spotreby energie, kde dominantnú úlohu zohráva priemysel a dátové centrá, nie osvetlenie domácností, spravili z argumentu o šetrení energiou skôr historickú kuriozitu.

Kým ekonomický prínos je sporný, negatívne zdravotné dopady sú čoraz zreteľnejšie. Odborníci na spánkovú medicínu a chronobiológiu už roky varujú, že aj posun o jedinú hodinu narúša náš vnútorný cirkadiánny rytmus.

Štatistiky sú neúprosné. Podľa viacerých štúdií v týždni po jarnej zmene času stúpa počet srdcových infarktov. Zvyšuje sa aj počet dopravných nehôd spôsobených únavou a zníženou pozornosťou vodičov. Mnohí ľudia hlásia problémy so zaspávaním, zhoršenú náladu, úzkosť či pokles produktivity, ktorý môže trvať aj niekoľko týždňov, kým sa telo plne adaptuje.

Jesenný posun, aký nás čaká teraz, je vnímaný ako „ten lepší“, pretože nám dáva hodinu spánku navyše. Ani ten však nie je bez následkov. Návrat k štandardnému času znamená skoršie stmievanie, čo u mnohých ľudí spúšťa alebo prehlbuje sezónnu afektívnu poruchu, známu aj ako zimná depresia.

Zmrazené rozhodnutie: Prečo Brusel nekoná?

Európska komisia si tieto problémy uvedomila. V roku 2018 uskutočnila doposiaľ najväčšiu verejnú online konzultáciu, v ktorej sa 84 % zo 4,6 milióna zúčastnených Európanov (prevažne z Nemecka a Rakúska) vyslovilo za zrušenie striedania času.

Na základe toho Európsky parlament v marci 2019 drvivou väčšinou odhlasoval koniec tejto praxe. Posledná zmena sa mala udiať v roku 2021. Prečo sa tak nestalo?

Problém sa presunul na Radu EÚ, kde sa musia dohodnúť členské štáty. A tam narazil na neriešiteľný problém: Ktorý čas si ponechať?

Európa je rozdelená na dva tábory. Južné štáty ako Španielsko, Francúzsko či Portugalsko preferovali zachovanie trvalého letného času (LSEČ). Ten by zaručil dlhšie svetlé večery, čo podporuje turizmus, reštaurácie a voľnočasové aktivity. Na druhej strane, severné a východné krajiny (vrátane časti Nemecka, Poľska či Slovenska) sa prikláňali skôr k štandardnému (zimnému) času (SEČ).

Dôvodom je obava z „večnej tmy“ počas zimných rán. Ak by na Slovensku platil trvalý letný čas, v decembri by slnko vychádzalo až okolo pol deviatej ráno. Deti by tak chodili do školy za úplnej tmy, čo zvyšuje riziko nehôd a má negatívny vplyv na ranné vstávanie.

Naopak, pri trvalom zimnom čase by sme síce mali svetlejšie rána, no v lete by slnko zapadalo už pred deviatou večer, čo by mnohým chýbalo.

K tomuto logistickému patu sa pridali krízy. Najprv Brexit, potom pandémia COVID-19, ktorá úplne zmenila priority Únie. A keď sa zdalo, že by sa debata mohla obnoviť, prišla vojna na Ukrajine a následná energetická kríza, ktorá paradoxne oživila pôvodný, aj keď prekonaný, argument o šetrení.

Výsledkom je, že návrh leží „pri ľade“ a žiadne predsedníctvo v Rade EÚ sa ho nechystá v blízkej dobe otvoriť.

Čaká nás tak ďalšia noc, keď sa kolektívne vrátime v čase. Kým sa Európa nedohodne, či chce radšej svetlejšie rána alebo dlhšie večery, budeme sa musieť aj naďalej dvakrát ročne prispôsobovať umelému zásahu do nášho rytmu. Nezabudnite si teda v nedeľu ráno skontrolovať hodinky – je možné, že váš mobil to urobí za vás, no tie na stene či na zápästí budú potrebovať vašu pomoc.

🚀 Tento článok vznikol za podpory MámNárok.SK – Vrátenie daní z Nemecka a Rakúska

Máte tip pre Viedenčana? Pošlite nám ho!

Naším cieľom je prinášať vám relevantné a užitočné informácie zo života v Rakúsku. Zameriavame sa predovšetkým na Slovákov vo Viedni a celkovo na Slovákov v Rakúsku, ktorí si zvolili túto krajinu za svoj domov. Ak máte námet na článok, dôležitú informáciu, príbeh z praxe, alebo sa chcete podeliť o svoje skúsenosti s prácou či životom v Rakúsku, neváhajte sa s nami spojiť! Vaše tipy sú pre nás cenné a pomáhajú nám tvoriť obsah, ktorý skutočne zaujíma a pomáha našim čitateľom.

Napíšte nám na redakcia@viedencan.at alebo použite WhatsApp na čísle +43 660 6098140. Tešíme sa na vaše správy!

Páčil sa Vám článok?

Tvorba a aktualizácia obsahu na Viedenčanovi si vyžaduje veľa hodín rešeršovania a písania. Podporte našu prácu pri tvorbe obsahu pre Slovákov v Rakúsku kúpou predplatného. Každá podpora nás motivuje pokračovať ďalej. Ďakujeme! ❤️ S pozdravom Boris, Eva a Janka – Viedencan.at

Tri flexibilné cesty k podpore

Pre našich verných čitateľov sme pripravili Viedenčan+ – prémiovú službu pre čítanie bez kompromisov.

Predplatné na skúšku:

Pre tých, ktorí si chcú výhody najprv „ochutnať“, je pripravený 7-dňový prístup za symbolickú cenu 1 €. Je to spôsob, ako si bez záväzkov vyskúšať, aké je to čítať portál bez reklám. Po skušobnej dobe, sa predplatné nepredľži a je možné prejsť na mesačné, alebo ročné predplatné.

Vyskúšať

Mesačné predplatné (2,99 €):

Štandardná mesačná platba ponúka plný prístup ku všetkým výhodám. Tento balík neobsahuje žiadnu viazanosť a predplatiteľ ho môže kedykoľvek jednoducho zrušiť v nastaveniach svojho účtu.

Predplatiť